Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-21-2015.pdf
PDF · 84.66 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, B., štátne občianstvo SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych verí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka, 1, Senec, dieťa rodičov: matka - V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, B., štátne občianstvo SR, a otec - A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, Q., štátne občianstvo SR, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nasledovného znenia:
Maloleté dieťa: E. A., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa: E. A., nar. XX.X.XXXX budú obaja rodičia.
S účinnosťou od 22.1.2015 sa otec zaväzuje platiť výživné na mal. dieťa: E. A., nar. XX.X.XXXX vo výške 30% sumy životného minima určeného podľa osobitného zákona v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec má právo styku s mal. dieťaťom: E. A., nar. XX.X.XXXX bez obmedzenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len OSP) doručeným dňa 22.1.2015 tunajšiemu súdu ako výlučne miestne príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP, žiadala, aby súd vo veci samej upravil podľa § 36 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že nie sú manželia a spolu nežijú.
Na pojednávaní dňa 11.6.2015 rodičia uzavreli podľa § 36 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine dohodu v znení vymedzenom vo výrokovej časti rozsudku, ktorú žiadali súdom schváliť.
Kolízny opatrovník žiadal v záujme mal. dieťaťa dohodu rodičov schváliť, rovnako súhlasil aj s obsahom dohody rodičov o úprave styku otca s mal. dieťaťom.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 31 ods.1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Pre rozhodovanie súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu znenie citovaných ustanovení Zákona o rodine zdôrazňuje záujem maloletého dieťaťa ako dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov má svoj základ v článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Zastupovanie maloletého dieťaťa spočíva v tom, že maloleté dieťa na právny úkon buď spôsobilosť má a potom koná sám a vo svojom mene / rozhodnutie NS SR č. R 13/1981/, alebo s ohľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť ju nemá a vtedy koná za maloleté dieťa jeho rodič ako zákonný zástupca. Povinnosť rodičov spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou ukladá povinnosť zachovať majetkové hodnoty a vylúčiť riziká, prípadne ujmu na majetkových právach dieťaťa. Styk rodiča s dieťaťom a jeho rozsah ako špecifická zložka výchovy dieťaťa rodičom, ktorému dieťa nie je zverené, spočíva prednostne na dohode rodičov, pretože rozhodovanie súdu bez možnosti dohody, by bolo nevhodným vmiešavaním sa štátnej moci do rodinných vzťahov. Rozsah úpravy styku závisí od veku dieťaťa, jeho školských povinností, mimoškolských aktivít, od doterajšieho vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi. Rodič má právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť. Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa.
Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení rodičov a kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého dieťaťa , mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že dohodu rodičov uzavretú podľa § 36 ods.1, veta prvá Zákona o rodine v znení vymedzenom vo výrokovej časti rozsudku, ktorej súčasťou je aj dohoda rodičov je možné schváliť súdom, pretože svojim obsahom nie je v rozpore zo zákonom, zákon neobchádza a ani neodporuje záujmom maloletého dieťaťa.
V súhrne týchto skutkových a právnych dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) veta OSP, keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP)
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)