Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-684-2010.pdf
PDF · 73.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Er/684/2010
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: Q.E. X. Q. Q. V. B., D.: XXX XX XXX, X. Č., Q. Q.L. R.. Š. XXXX, XXX XX Č., proti povinnému: F.. D.. D. Š., správca konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného povinného) B., Q.. J.. H.., Q. Q. Z.F.. Q. XXXX, XXX XX Č., D.: XX XXX XXX, sídlo kancelárie správcu konkurznej podstaty P. XX, XXX XX F., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.104,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca vykonaním predmetnej exekúcie poverením č.: XXXX XXXXXX ? poveril súdneho exekútora P.. P. G., Q. Q. Ú. F. XX, B., a to titulom návrhu oprávneného zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosti súdneho exekútora zo dňa XX.XX.XXXX a exekučného titulu, rozhodnutia oprávneného č.: XXX- XXXXXXXXXX-U. zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného a vykonateľného XX.X.XXXX.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „zákon č. 233/1995 Z. z.“), exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z., exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 48 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Tunajší súd mal z uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. XK/XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX (čl. 11) preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Keďže na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Keďže uznesením Okresného súdu v Žiline č. k. XK/XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX (čl. 11), právoplatného dňa XX.XX.XXXX (čl. 11), bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, súd bol v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku povinný rozhodnúť o tom, kto a v akej výške uhradí trovy exekúcie.
Dňa 8.6.2015 súdny exekútor súdu predložil vyčíslenie trov exekúcie, a to spolu s exekučným spisom M. XXX/XX. Súdny exekútor si v tejto súvislosti vyúčtoval trovy exekúcie vo výške celkom 73,73 € (v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z., § 14 ods. 1 - 33,19 €, § 15 ods. 1 - 26,56 €, § 22 ods. 1 - 14,00 €).
Tunajší súd čo do náhrady trov exekúcie konštatuje, že v danom prípade nie je možné zodpovednosť za zastavenie exekúcie zo zákona vyhlásením konkurzu pripísať oprávnenému, nakoľko podľa zásady, ktorá vyplýva z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zásade, pokiaľ nie je preukázané zavinenie oprávneného, zodpovedá za trovy exekúcie povinný.
Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu (z uznesenia Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16).
Tunajší súd pre úplnosť uvádza, že v danom prípade čo do náhrady trov exekúcie nebolo možné aplikovať ani ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dané ustanovenie možno použiť a na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného len v prípade, že k zastaveniu exekúcie dôjde (došlo) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd zároveň v danom prípade nemohol pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie použiť ani ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške, a to z dôvodu, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 25.10.2010, pričom ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré rieši, kto má v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, ktorá situácia nastala v tomto prípade, znášať trovy exekúcie, nadobudlo účinnosť až od 1.1.2012. Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a oprávnený trovy exekúcie nezavinil, tunajší súd s poukazom na vyššie uvedené uznesenie Ústavného
súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16 o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tomto súde (§ 58 ods. 5 EP, v spojení s § 202 ods.
2 O.s.p. a § 374 ods. 4 veta prvá O.s.p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 6
EP, v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 3 EP).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).