Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/233/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: K. D., J. Q. XX/X, E., zast. JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Nemcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. z 19.01.2012 a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -155 zo dňa 22.05.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu 1. stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Ďalším výrokom zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina 41, sp. zn. zo dňa 19.1.2012.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 2; 40 ods. 1, 2; 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 10 ods. 1 až 23 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, zák. č. 440/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.

Konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nespĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa pri jej uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného, kedy predmetnú zmluvu podpisovala v dvojjedinej úlohe ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako osoba poisteného.

Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy bola živnostníčkou v predmete činnosti sprostredkovania uzatvárania poistných zmlúv, ktorú od 23.1.2008 do 30.9.2011 realizovala v prospech žalovaného pod ev. č. 44736.

Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom jej podnikania a zároveň išlo o osobitnú licencovanú odbornú činnosť podliehajúcu registrácií vykonávanej pod dohľadom NBS.

Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa zák. č. 440/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, následne podľa zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a

finančnom poradenstve, z čoho nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaný ponúkal a bola v NBS registrovaná ako sprostredkovateľka poistenia poradcu v danej oblasti pod č. VSP069816 a za túto činnosť dostávala od žalovaného v rozhodnom období odmenu dojednanú v zmluve.

Žalobkyňa dňa 29.9.2008 uzatvorila so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučná sprostredkovateľka poistenia, ktorou sa zaviazala dôsledne dodržiavať ust. zák. č. 340/2005 Z. z. pred uzatvorením poistnej zmluvy oznámiť klientovi všetky informácie a údaje, ktoré vyžaduje zákon o sprostredkovaní poistenia, t. j. okrem svojich generálií aj majetkovú účasť a hlasovacie právo na základnom imaní poisťovateľa, postup pri podávaní sťažností a či vykonáva sprostredkovateľskú činnosť výhradne pre túto spoločnosť, ďalej na základe informácií poskytnutých klientom vypracovať písomný záznam potrieb a požiadaviek, ako aj ďalšie povinnosti súvisiace s uzatvorením poistných zmlúv, ktoré sú definované v bode 4.4 zmluvy o sprostredkovaní.

Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva C-464/01 vo veci Johan Gruber proti Bay WaAG z 20.1.2005, bodu 39, z ktorého vyplýva, že na ustanovenia čl. 13 až 15 Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť len v prípade, ak by spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a z tohto dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva uzavretá, malo posudzujúc ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu.

Z bodu 41 rozsudku vyplýva, že na tejto úvahe nič nemení skutočnosť, že predmetná zmluva sa vzťahuje aj na súkromný účel a platí nezávisle od pomeru medzi súkromným a podnikateľským účelom využitia dotknutého tovaru alebo služby a to dokonca aj vtedy, ak by prevládalo súkromné využitie, pokiaľ by využitie na podnikateľské účely nebolo zanedbateľné.

Okrem iného je vždy na strane, ktorá ochranu požaduje, t.j. spotrebiteľa, aby túto skutočnosť preukázal.

Teda na strane žalobkyne je dôkazné bremeno preukázania, že spojenie medzi predmetnou poistnou zmluvou a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne distribuovala, je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy vystupovala ako profesionál v predmete zmluvy, bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo samotného záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred uzatvorením poistnej zmluvy a musela si byť vedomá, že ak ju prijme, aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah.

Žalobkyňa v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy už niekoľko rokov pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia, ktorú vykonávala v predmete svojej obchodnej (podnikateľskej) činnosti, teda bola v plnom rozsahu oboznámená so znením všeobecných ako aj osobitných poistných podmienok vrátane rozhodcovskej doložky, za uzatvorenie ktorej zinkasovala osobitnú províziu.

Preto jej súd ako informovanému spotrebiteľovi nemohol poskytnúť ochranu ako slabšej zmluvnej strane v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia zániku nároku žalovaného uplatneného v rámci rozhodcovského konania jeho zaplatením pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania vrátane tvrdenia, že v priebehu svojho pôsobenia ako sprostredkovateľky poistenia nebola odborne zaškolená k rozhodcovskej doložke vrátane vysvetlenia podstaty rozhodcovského konania.

Preto súd jej návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku vrátane odkladu jeho vykonateľnosti ako nedôvodný zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že žalobkyňa nebola procesne úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov konania.

Procesne úspešným bol žalovaný, ktorému patrí náhrada trov konania, avšak tieto trovy neboli vyčíslené. Preto ich žalovanému nemohol priznať podľa § 151 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.

V odvolaní namietala, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, nakoľko žalobkyňa bola diskriminované ako spotrebiteľ z dôvodu výkonu svojej činnosti sprostredkovateľky poistenia. Aplikačná prax súdov preukázala, že postavenie a informovanosť spotrebiteľov poistenia je veľakrát na úrovni spotrebiteľa, až absentuje. Žalovaná ako sprostredkovateľka nebola žalobcom po celý čas výkonu svojej činnosti informovaná o rozhodcovskej doložke, nebola poučená ako sprostredkovateľ o následkoch, ani o uvedených skutočnostiach neupozorňovala svojich klientov, t. j. iných sprostredkovateľov, s ktorými uzatvárala poistné zmluvy. Zmluvu podpisovala na jednej strane ako spotrebiteľka a na druhej strane ako sprostredkovateľka poistenia. Postavenie spotrebiteľky nemožno len z uvedeného dôvodu spochybňovať. Pri uzatváraní poistnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podpisovanie poistných zmlúv je výlučne formálne, za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy bez vedomosti pristúpenia k ďalším doložkám, čo je súdu známe z jeho činnosti. Žalobkyňa má za to, že preukázala svoje postavenie ako spotrebiteľky, a preto nemožno zmeniť postavenie spotrebiteľa na základe diskriminácie z dôvodu výkonu činnosti sprostredkovateľky poistenia. Priznanie postavenia spotrebiteľky je dôvodné a tomu musí zodpovedať i úroveň poskytnutej ochrany.

Na základe uvedeného považovala žalobkyňa rozhodcovskú doložku za nevyjednanú individuálne a za absolútne neplatnú.

Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozsudok určujúc rozhodcovskú doložku za absolútne neplatnú.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná.

Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie žalobkyne je účelové v snahe dosiahnuť zmenu prvostupňového rozhodnutia na tendenčne skreslenom tvrdení, že žalobkyňa ako sprostredkovateľka poistenia mala byť údajne diskriminovaná. Všetky povinnosti vyplývali pre žalobkyňu z osobitnej právnej úpravy, a to zo zákona o sprostredkovaní poistenia, ktoré jej ukladali aj samovzdelávanie a jej povinnosť informovať každého svojho klienta o existencii alternatívneho riešenia sporov vo forme rozhodcovskej doložky, pokiaľ chcela riadne a svedomite a za odplatu vykonávať túto licencovanú činnosť ako profesionál na trhu uzatvárania poistných zmlúv.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (t. j. ku 29.09.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 tohto zákonného ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 16.07.2013 domáhala zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. z 19.01.2012 a odkladu vykonateľnosti tohto rozsudku.

Žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.

Zároveň poukázala na to, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Preto žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa pripojila k žalobe návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 29.09.2008, Všeobecné poistné podmienky (21-05-07), Oznámenie o zániku poistenia z 19.10.2009, návrh žalovaného na začatie konania o zaplatenie 146,23 eura podaný na Arbitrážny súd Košice, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rozhodcovský rozsudok sp. zn. z 19.01.2012 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku a jej návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z dôvodov, že podľa neho poistná zmluva nespĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa pri jej uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného, lebo predmetnú zmluvu podpisovala žalobkyňa v dvojjedinej úlohe ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako osoba poisteného a z dôvodu, že žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy bola živnostníčkou v predmete činnosti sprostredkovania uzatvárania poistných zmlúv.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

K odvolacej námietke žalobkyne, že v danom právnom vzťahu má postavenie spotrebiteľky aj napriek tomu, že predmetnú poistnú zmluvu uzatvárala sama so sebou, teda že pri uzatváraní poistnej zmluvy vystupovala ako sprostredkovateľom poistenia, odvolací súd uvádza, že argument žalobkyne je dôvodný.

Poistná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, lebo spĺňa všetky pojmové znaky o spotrebiteľskej zmluve pozitívne vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka.

Okolnosť, že žalobkyňa v danom prípade vystupovala jednak ako sprostredkovateľka poistenia a zároveň ako poistená, nie je dôvodom na spochybnenie záveru, že žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže poistnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľka a čo je zároveň zjavné aj z predmetu postenia.

Ani argument žalovanej, že žalobkyňa profitovala z uzavretej zmluvy ako podnikateľ - sprostredkovateľ poistenia a profesionál nemôže spochybniť záver o tom, že žalobkyňa v danom právnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ.

Záver súdu prvého stupňa, že žalobkyňa bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo má vyplývať zo záznamu o informáciách, ktoré si poskytla žalobkyňa sama ako sprostredkovateľka klientovi pri uzatváraní poistnej zmluvy a že si musela byť vedomá prijatia a následkov rozhodcovskej doložky, je predčasný. Nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa vyslovil takýto záver bez toho, aby zistil a náležite vyhodnotil dôkazy prezentované účastníkmi konania.

Žalobkyňa v priebehu doterajšieho konania tvrdila, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nebola dojednaná individuálne a že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy.

Z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že v predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive žalovanej. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie ((§ 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci .)

Žalovaná si v doterajšom konaní v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Kvalifikačným kritériom pre záver, že ide o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky neboli vopred pripravené a bolo možné meniť ich obsah.

Zo spisu sa však javí, že vyššie uvedené v danom prípade nebolo splnené.

Žalobkyňa namietala v priebehu celého konania, že žalovanou nebola poučená o rozhodcovskej doložke a ani o jej následkoch z nej vyplývajúcich. Je pritom irelevantné, či žalobkyňa uzavretím zmluvy o poistení profitovala ako podnikateľ - sprostredkovateľ poistenia. Listinné dôkazy a vyjadrenia žalovaného nepreukázali, že by v danom prípade bolo došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke.

Žalovaná doposiaľ nepreukázala a ani toto tvrdenie z ničoho nevyplýva, že by bola podstata rozhodcovského konania vysvetlená žalobkyni žalovaným v čase, keď mala byť odborne zaškolená ako sprostredkovateľka. Nebolo tiež preukázané, aby bola rozhodcovská doložka jednoznačne individuálne dojednaná. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať iba podpísanie osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve.

Odvolací súd za to, že vzhľadom na vyššie uvedené sú závery súdu prvého nesprávne a predčasné.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne v súlade so zákonom posúdiť zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, zistiť a náležite vyhodnotiť, či podpisom žalobkyňa prejavila svoju vôľu smerujúcu k uzavretiu rozhodcovskej doložky, a to podpísaním osobitných zmluvných dojednaní a záznamu o požiadavkách a potrebách klienta. Vyzve žalovanú na preukázanie jej tvrdení, predovšetkým tvrdenia, že neviazala uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky a že žalobkyňa bola preukázateľné informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. Až po tomto náležitom zistení skutkového stavu a správnom právnom posúdení veci súd prvého stupňa vyhodnotí, či je žaloba žalobkyne dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.