Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-7-2014.pdf
PDF · 70.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/7/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom Festivalové námestie 1, Košice, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, X., v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Južná trieda 93, Košice, pod sp. zn. EX 419/2003, o vymoženie 44,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.06.2013, č. k. 34Er/877/2003-14, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
V odôvodnení uviedol, že na návrh pôvodného oprávneného - Národného úradu práce - Okresného úradu práce Košice IV - a na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného úradu práce Košice IV zo dňa 03.02.2003, spis. zn. 618/2003/VPPN/Ci poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD. poverením č. 5803/031082 zo dňa 21.07.2003. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ a § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 20 ods. 2 písm. t), § 126 ods. 1, § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti (ďalej len "Zákon o zamestnanosti") § 71 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a uviedol, že nakoľko exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.02.2003, posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty pripadol na deň 28.02.2006. Počnúc nasledujúcim dňom došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, a to napriek tomu, že súdny exekútora vzal svoj podnet na zastavenie exekúcie späť a oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
Oprávnený namietal aplikovanie ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku na danú vec. Poukázal na ust. § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, v zmysle ktorého sa na rozhodovanie o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na výkon takéhoto rozhodnutia už však ustanovenia Správneho poriadku nemožno aplikovať. Správny poriadok je teda možné uplatniť len na rozhodovacie konanie o uložení povinnosti zaplatiť príspevok v nezamestnanosti, ktoré končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola daná povinnosť uložená. Samotné vymáhanie príspevku v nezamestnanosti upravuje už spomenutý § 126 zákona o zamestnanosti. Obsahom ustanovenia § 131 ods. 1 nie je § 126 zákona o zamestnanosti, teda v rámci vymáhania príspevku nie je možné aplikovať Správny poriadok. Z vyššie uvedeného považuje oprávnený
rozhodnutie súdu za nesprávne z dôvodu nesprávneho výkladu právnej normy a navrhol rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu.
Povinný a súdny exekútor ostali v odvolacom konaní nečinní.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal aplikovanie ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku na výkon rozhodnutia Okresného úradu práce Košice IV zo dňa 03.02.2003 č. j.: 618/2003/VPPN/Ci , ktorým bolo povinnému v súlade s ust. § 126 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti uložené zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Podľa § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení do 31.12.2003, na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.
Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bodu 4 zákona o zamestnanosti, do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
Podľa § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.
Podľa § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti, právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor podaním z 22.04.2013 podal na okresný súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, že exekúcia je neprípustná vzhľadom na plynutie času - preklúzia pohľadávky.
Súdny exekútor na výzvu súdu podaním z 30.05.2013 oznámil, že berie návrh na zastavenie exekúcie späť po zistení, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekučnom konaní nepodlieha v zmysle zák. č. 387/1996 Z. z. inštitútu preklúzie. V zmysle tohto zákona sa právo vymáhať nárok oprávneného premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.
V spise je založené vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 03.06.2013, kde argumentuje prečo vymáhaná pohľadávka nemôže byť premlčaná a poukazuje na ustanovenia § 291 ods. 2, § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako aj na § 126 ods. 1 a 3 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti účinného do 31.12.2003. Zároveň poukázala na to, že je právnym nástupcom pôvodného oprávneného, t. j. Národný úrad práce - Okresný úrad práce Košice IV.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení uznesenia dostatočne presvedčivo, resp. vôbec nevyporiadal so späťvzatím návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, t. j. či na tento prejav prihliadal a ak nie, z akého dôvodu.
Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia sa dostatočne a presvedčivo nevysporiadal s vyjadrením Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 0306.2013 najmä čo sa týka jej právnej argumentácie, že vymáhaná pohľadávky nemôže byť premlčaná.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa danú vec nedostatočne a presvedčivo právne neposúdil, a preto uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h O. s. p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa sa musí vysporiadať so späťvzatím súdneho exekútora svojho podnetu - návrhu na zastavenie konania. Ďalej sa musí dostatočne presvedčivo vysporiadať s námietkami oprávneného z 03.06.2013.
Zároveň súd poukazuje, že zo vzájomného pomeru predpisu všeobecného a špeciálneho vyplýva, že právny predpis vydaný pre zvláštny prípad má, pokiaľ mu odporuje, pri aplikácii prednosť pred zákonom vydaným pre všetky prípady. Ak stanoví špeciálny právny predpis, že sa právo na vymáhanie pohľadávky premlčuje, tak v tejto otázke nie je možné aplikovať všeobecnú právnu úpravu.
V danom prípade zákon o zamestnanosti účinný v čase vydania vykonávaného rozhodnutia v ust. § 126 ods. 3 výslovne stanovil, že právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Zároveň v ust. § 131 ods. 1 stanovil, že všeobecný právny predpis o správnom konaní sa použije o. i. aj na rozhodovanie o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128, o aplikácii všeobecného právneho predpisu o správnom konaní aj na výkon rozhodnutia však nepojednával. Preto vychádzajúc z ust. § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti a zo zásady subsidiarity je potrebné mať za to, že na výkon rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku neaplikuje.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.