Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-106-2014.pdf
PDF · 114.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, v právnej veci navrhovateľky: B.. Q. N., U.. S., C.. XX.XX.XXXX, S. M., S.Á. X, občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Martou Petríkovou, Poprad, Okružná 769/69, proti odporcovi: M. N., C.. XX.XX.XXXX, S. M., L. XXXX/XX, občan Slovenskej republiky v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. O. N., C.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania M. N. X. Q. N., U.. S. uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloletú O. N. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec maloletého dieťaťa M. N. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej O. sumou 80 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
V prevyšujúcej časti súd návrh na určenie výživného z a m i e t a .
Súd styk otca s maloletou O. n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom na tom skutkovom základe, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od r.2011, manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu spoločenskú funkciu, je hlboko a trvale rozvrátené, k obnove spolužitia nedošlo počas uvedeného obdobia a nie je ani predpoklad, žeby sa manželstvo v budúcnosti obnovilo.
V návrhu ako aj vo svojich výpovediach navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé a posledným spoločným bydliskom bol M., O.Á. O., L. XX. Z manželstva pochádzajú dve deti, z ktorých syn A. je už plnoletý a dcéra O. je narodená dňa XX.XX.XXXX, pričom k tomuto dieťaťu je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti na čas po rozvode. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, súd upravil rodičovské
práva a povinnosti rozhodnutím pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX v tom čase k obidvom maloletým deťom, pričom zároveň navrhovateľka podala aj návrh na rozvod pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX, ktorý návrh zobrala späť a súd konanie zastavil. Ďalej uviedla, že spočiatku sa jednalo o harmonické manželstvo, avšak toto trvalo len veľmi krátko. Manžel mal už v minulosti mimomanželský vzťah, v r.2002 podal žiadosť o rozvod, ale túto následne zobral späť a súd konanie zastavil. Navrhovateľka pociťovala počas celého obdobia nátlak na jej osobu a zároveň aj na deti s tým, že zo strany manžela nikdy nebola spokojnosť s celým chodom domácnosti, ich života, čo pokladala až za psychický teror zo strany manžela a vyústilo to do odchodu zo spoločnej domácnosti v r.2011, na ktorej trval manžel bez ohľadu na to, že s deťmi nemala kam ísť. Po odchode zo spoločnej domácnosti podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, ktoré konanie sa viedlo pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX, na základe ktorého obaja rodičia dospeli k rodičovskej dohode s tým, že v tom čase mal. A. N. sa zveril do osobnej starostlivosti matky a mal. O. N. bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Vzájomné výživné bolo určené v sume 30 eur mesačne na každé z maloletých detí. Od r.2011 teda manželia nežijú manželským životom, spoločne nehospodária. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase, keď podávala predchádzajúci návrh na rozvod manželstva, tento nezobrala späť z toho dôvodu, žeby sa obnovilo manželské spolužitie, ale v tom čase odchádzala do Kanady a manžel do USA. V súčasnosti je zrejmé, že nie je možnosť obnovy manželského spolužitia a toto manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené. Čo sa týka jej osobných a majetkových pomerov, táto pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka prostredníctvom agentúry, pričom priemerný mesačný zárobok predstavuje 1.050 eur a sociálny príplatok 160 eur. Iný príjem na strane navrhovateľky nie je. Maloletá O. navštevuje 5.ročník reálneho gymnázia na I. P.. A. M., stravné činí 22 eur mesačne, navštevuje krúžok, za ktorý matka hradí 7 eur mesačne, na stužkovú sa skladajú sumou 10 eur mesačne, okrem toho matka zakupuje všetky školské potreby a pomôcky a dieťaťu dáva vreckové okolo 30 eur mesačne. V tomto školskom roku maloletá absolvovala lyžiarsky výcvik, za ktorý matka hradila 120 eur. V minulosti maloletá mala zubný strojček, za ktorý je ešte potrebné uhradiť u stomatológa sumu 290 eur. Spoločne s plnoletým synom a maloletou dcérou obýva 3-izbový byt v podnájme, za ktorý hradí 350 eur mesačne. Syn pracuje, avšak dosahuje minimálnu mzdu, finančné prostriedky si odkladá a navrhovateľka od neho nežiada, aby prispieval na domácnosť. Navrhovateľka ďalej hradí poistku, v ktorej je zahrnuté aj maloleté dieťa, vo výške 54 eur mesačne, spláca úver vo výške 150 eur mesačne a celkové poplatky za internet, telefóny činia okolo 100 eur mesačne. Maloletá O. od októbra 2014 býva u navrhovateľky, pričom v čase, keď matka je v zahraničí v práci podľa turnusov, zabezpečujú starostlivosť jednak starí rodičia a jednak brat, s ktorým maloletá žije v spoločnej domácnosti.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že s poukazom na výpovede účastníkov konania žiada, aby súd manželstvo rozviedol, pretože manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu spoločenskú funkciu a aj sám odporca sa vyjadril, že v tomto zväzku nechce zotrvať. Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv, navrhuje dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným vo výške 140 eur mesačne a to z toho dôvodu, že náklady na maloleté dieťa sú vysoké a takéto výživné by zodpovedalo potrebám maloletého dieťaťa.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí a ani z jeho strany už nie je možnosť obnovy manželského spolužitia, manželstvo pokladá za hlboko a trvale rozvrátené. Čo sa však týka starostlivosti ohľadom maloletej O., má výhrady k starostlivosti matky a žiada, aby dieťa bolo zverené do jeho starostlivosti. Zároveň uviedol, že pokiaľ sa týka správy z poradenskopsychologického procesu, nie je pravdou, že z jeho strany dochádzalo k agresívnemu správaniu voči manželke a dcére. V čase rozchodu rodičov na vlastnú žiadosť dcéry, ktorá v tomto období odmietala žiť s mamou, čo bolo aj uvedené u kolízneho opatrovníka a považovala súžitie s matkou za neakceptovateľné, v tom čase vykonával starostlivosť otec. Nikdy nekládol prekážky medzi matku a dcéru, vzájomné stretávanie si organizovali samé, bez jeho vyjadrenia. Pokiaľ sa týka striedavej starostlivosti, túto možnosť zamietol ako možný spôsob výchovy a zároveň namieta aj tvrdenie, žeby sa dcéra obávala jeho reakcií po návrate od mamy a že si ventiluje nevraživosť voči svojej manželke. K tvrdeniu, že voči nemu prevažujú zo strany dcéry silne negatívne emócie a sú spojené s odmietaním, uviedol, že tieto emócie sú spojené s vplyvom jeho manželky. Taktiež má výhrady k tomu, že rizikom starostlivosti z jeho strany sú prejavy v jeho správaní, ktoré ho privádzajú do konfliktov s najbližšími, čo narúša aj výchovu jeho dcéry. Ani jedna z psychologičiek nie je spôsobilá na to, aby vedela posúdiť jeho správanie, ktoré by ho privádzalo do konfliktu s najbližšími a ktoré by narúšalo výchovu dcéry na základe jediného vykonaného pohovoru. V správe sa účelovo zamlčalo aj to, že súhlasil s tým, že dcéra bude bývať u matky, avšak s podmienkou, že v čase matkinho pobytu v zahraničí zabezpečí starostlivosť o dcéru stará matka - matka navrhovateľky.
Toto presadzovala na stretnutí aj samotná navrhovateľka, k čomu však nedošlo a nie je známe ako je zabezpečovaná riadna starostlivosť o dieťa počas neprítomnosti navrhovateľky v zahraničí. Tvrdenie aj maloletého dieťaťa v tom smere, že v čase, keď je matka v zahraničí, na starostlivosti sa podieľajú aj starí rodičia, ktorí bývajú vo vedľajšom vchode, je nepravdivé a odporca má výhrady v starostlivosti zo strany matky o mal. O.. Podľa jeho názoru maloletá takúto situáciu využíva. Na základe konzultácie s triednym učiteľom sa dozvedel, že došlo k zhoršeniu prospechu v škole, k vymeškávaniu vyučovania. Otec vykonal príležitostnú kontrolu v bydlisku dňa 28.2.2015, kde o 22.30 hod. maloletá nebola doma, nikto z príbuzných nevedel, kde dieťa je a neskôr mu maloletá vytýkala, že týmto jeho záujmom jej prekazil koncert hudobnej skupiny, na ktorý chcela ísť. Pokiaľ sa týka starostlivosti o maloletú, odporca akceptoval, že maloletá chce byť zverená do starostlivosti matky, avšak len v tom prípade, ak matka dieťaťu vytvorí riadne podmienky pre starostlivosť, ktoré toho času vytvorené nie sú. Pokiaľ sa týka jeho osobných a majetkových pomerov, je konateľom spoločnosti H. s.r.o., z ktorej nemá žiaden príjem a to už po dobu 3 rokov, spoločnosť je v predkonkurznom konaní. Čo sa týka možnosti inej práce resp. iného zamestnania, uviedol, že z pozície svojho veku a kvalifikácie je ťažké uplatniť sa na trhu práce. Má ukončené gymnázium, nemá odbornú kvalifikáciu. Výdavky týkajúce sa domácnosti si doposiaľ hradí z úspor. Je vlastníkom rodinného domu, ktorý je však v dražbe, nakoľko na dom bola uvalená exekúcia z dôvodu nesplatenia hypotéky. Odkedy je maloletá u matky, výživné nehradí. Za obdobie, kedy bola maloletá O. uňho, matka neprispievala na maloleté dieťa tak ako odporca neprispieval na v tom čase maloletého Valentína, pričom matka poberala rodinné prídavky na obe deti. Poukázal na to, že má možnosť vybaviť si na maloletú prídavky v zahraničí, ktoré sú nepomerne vyššie ako v SR. Odporca žiadal vypočuť svedkov a to svojho otca M. N., jeho manželku B.Á. N., starú matku mal. dieťaťa zo strany navrhovateľky D. S.. Odporca uviedol, že aj z výpovede dieťaťa je zrejmé, že si vybrala ľahšiu cestu, nemá pevne stanovené hranice, čo sa prejavuje na jej zhoršenom prospechu, hrozí jej pokarhanie riaditeľom školy a má vedomosť, že dieťa chodieva vonku po nociach. Na pojednávanie dňa 11.6.2015 sa odporca nedostavil, pričom z úradného záznamu vyplynulo, že dňa 4.6.2015 bol sa odporca osobne informovať aké zásielky mu boli zo súdu zasielané, pretože v schránke mal oznámenie z pošty ešte s dátumom 15.5.2015. Odporcovi bolo oznámené, že mu bola doručovaná zásielka s výzvou na úhradu vecných nákladov a tiež predvolanie na pojednávanie na deň 11.6.2015. Asistentkou senátu bol oboznámený o tom, že dňa 11.6.2015 je vo veci nariadené pojednávanie. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP na poslednom pojednávaní pojednával v neprítomnosti odporcu.
Kolízny opatrovník v predmetnej veci uviedol, že pokiaľ súd manželstvo rozvedie, na čas po rozvode navrhol zveriť mal. O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Pokiaľ sa týka výšky výživného, navrhol mesačne sumu 140 eur, ktorá zodpovedá potrebám dieťaťa. Vo vzťahu k úprave styku tento navrhol neupravovať s poukazom na vek maloletej ako aj na jej školské a osobné voľnočasové aktivity, nakoľko súdom upravený styk by maloletú O. obmedzoval a znemožňoval jej rozvinuté sociálne kontakty a ďalšie fungovanie pri týchto aktivitách. Preto by bolo vhodné, aby tento styk sa realizoval na základe dobrovoľnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisu, s pripojenými listinnými dôkazmi, s výpoveďou maloletej O. N., ako aj písomným vyjadrením B. X. M. N. X. D. S., na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX A. T.. U oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej štátnej príslušnosti. Posledným spoločným bydliskom manželov je M. - O. O..
Manželia žili v spoločnej domácnosti do augusta 2011, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletými deťmi a to z dôvodu vzájomných konfliktov, pričom už v minulosti boli vzťahy medzi manželmi narušené. Navrhovateľka podala návrh na rozvod už v r.2011, avšak tento zobrala späť a žiadala konanie zastaviť a to z dôvodu, že v tom čase odchádzala do Kanady a manžel do USA. Po návrate však k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo. Od r.2011 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a manželstvo po žiadnej stránke nespĺňa svoj spoločenský účel. Ani jeden z nich už nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia, manželstvo pokladajú za hlboko a trvale rozvrátené a odporca s návrhom na rozvod súhlasil.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj s poukazom na výpoveď oboch manželov súd manželstvo rozviedol.
Z manželstva pochádzajú dve deti, pričom syn A. je plnoletý a dcéra O. je maloletá. Navrhovateľka s oboma deťmi býva v 3-izbovom byte v podnájme, za ktorých hradí 350 eur mesačne. Navrhovateľka toho času pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, je zamestnaná prostredníctvom pracovnej agentúry, jej príjem predstavuje 1.050 eur mesačne a taktiež poberala sociálny príplatok vo výške 160 eur mesačne. Prácu vykonáva v 2-týždňových turnusoch. Maloletá O. navštevuje 5.ročník reálneho gymnázia na ul. I. A. M.. Stravné v škole činí 22 eur, za krúžok matka hradí 7 eur mesačne, na stužkovú sa skladajú 10 eur mesačne. Matka prispieva dieťaťu vreckovým v sume 30 eur mesačne, zakupuje jej školské potreby a pomôcky a taktiež mala výdavky na zakúpenie okuliarov v hodnote 90 eur. V tomto školskom roku dieťa absolvovalo lyžiarsky výcvik, za ktorý matka hradila 120 eur a v minulosti maloletá nosila zubný strojček, za ktorý je ešte potrebné uhradiť sumu 290 eur. Matka spláca úver vo výške 150 eur mesačne, hradí poplatky za internet a telefóny v sume približne 100 eur mesačne. Na nákladoch na domácnosť sa zatiaľ plnoletý syn A. nepodieľa a aj keď pracuje, dosahuje minimálnu mzdu a matka nežiada, aby prispieval na domácnosť.
Otec maloletého dieťaťa je konateľom a majiteľom spoločnosti H. s.r.o., táto firma však nevykonáva žiadnu činnosť už po dobu troch rokov a otec z nej nemá žiaden príjem. Prácu si hľadá, avšak ako sám uviedol, z pozície svojho veku a dosiahnutej kvalifikácie je veľmi ťažko uplatniť sa na trhu práce. Má ukončené gymnázium a nemá žiaden iný rekvalifikačný kurz. Doposiaľ výdavky na domácnosť hradil z úspor. Je vlastníkom rodinného domu, ktorý je v exekúcii a je ponúknutý na predaj v dražbe. Podľa výpisu z daňového úradu otec maloletého dieťaťa nepodal daňové priznanie za roky 2013, 2014.
Po rozchode rodičov bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX. V tomto konaní obaja rodičia uzavreli rodičovskú dohodu s tým, že v tom čase mal. A. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a mal. O. bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia boli zaviazaní prispievať na výživu maloletých detí po 30 eur mesačne a vzájomný styk určený nebol.
Maloletá O. bola v starostlivosti otca do októbra 2014. Ako vyplýva z výpovede maloletého dieťaťa, po rozchode rodičov žila istú dobu u mamy a následne začala bývať u svojho otca. Postupom času však medzi ňou a otcom dochádzalo k výraznejším konfliktom, čo vyúsťovalo do hádok a v októbri 2014 maloletá samotná chcela odísť k svojej mame a po dohode rodičov aj takto urobila. Od októbra 2014 teda býva u svojej mamy, kde má vytvorené všetky podmienky pre svoj riadny a zdravý vývoj. Maloletá uviedla, že otec sa ju snaží kontaktovať telefonický, sú to krátke hovory, pýta sa jej na zdravotný stav, školu a podobne. Maloletá uviedla, že keď je mama odcestovaná za prácou podľa turnusov v zahraničí, tak sa na starostlivosti o ňu podieľajú aj starí rodičia, ktorí bývajú vo vedľajšom vchode a tiež stará mama zo strany matky. Samotná uviedla, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti matky. Nejedná sa o to, žeby otca nemala rada, avšak poukázala práve na konflikty, ktoré s ním mala a v súčasnosti u matky jej toto prostredie vyhovuje. Taktiež uviedla, že aj stará matka zo strany matky chodieva k nej aj 2-krát do týždňa a keď je to potrebné, zostane aj dlhšie a ona chodieva k starému otcovi, ktorý so súčasnou
manželkou býva vo vedľajšom vchode. Maloletá uviedla, že nechce byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka styku, chce, aby tento styk sa konal len na základe dobrovoľnosti či už z jej strany alebo zo strany otca. Nemá problém otca osloviť a zavolať mu, že sa s ním chce stretnúť. Počas prázdnin by chcela, aby otec zobral do úvahy jej program, ktorý už má naplánovaný a taktiež by chcela, aby otec bral do úvahy aj jej aktivity počas víkendov. Počas vianočných sviatkov by si vedela styk predstaviť tak, žeby s otcom bola počas jedného dňa. Uviedla, že navštevuje 5.ročník reálneho gymnázia na ul. I. A. M. a v škole dosahuje dobré výsledky.
Zo správy z V. A. M. vyplýva, že maloletá O. N. je žiačkou kvinty. Vykazuje veľmi dobrý prospech, v poriadku je aj jej správanie a dochádzka. Problém s neospravedlnenými hodinami vznikol pre nedodržanie zásad uvoľňovania na akcie zo strany žiačky, nejedná sa o záškoláctvo, naopak, žiačka sa v inkriminovanom čase zúčastnila jednania s Mestom Poprad. Žiačka je podpredsedníčkou Študentského parlamentu na V. A. M., aktívne organizuje a riadi činnosť jednej z komisií parlamentu. Nadštandardne sa zaujíma aj o spoločenské dianie a je zapojená do viacerých projektov mládežníckych organizácií.
Potvrdením z Mesta Poprad mal súd preukázané, že v čase, kedy sa u dieťaťa vyskytli neospravedlnené hodiny, sa táto zúčastnila stretnutia, ktoré sa týkalo spolupráce pri príprave festivalu Be active, ktoré organizuje nezisková organizácia študentov.
Z výpisu klasifikácie maloletej mal súd preukázané, že dieťa prospieva veľmi dobre.
Z písomného podania M. N. a jeho manželky B. N. vyplýva, že vo veci rozvodu chcú zachovať nestranný a objektívny postoj a rozvod manželstva účastníkov konania pokladajú za ich vnútornú záležitosť, do ktorej nechcú vstupovať. Ich vzťahy objektívne nemôžu posúdiť, pretože s nimi nežili v spoločnej domácnosti. O maloletú O. sú ochotní počas neprítomnosti matky podľa jej pokynov sa riadne postarať, čo nepokladajú za žiaden problém, pretože žijú v jednom bloku bytového domu.
Z písomného podania D. S., starej matky mal. dieťaťa zo strany matky vyplýva, že čo sa týka starostlivosti o vnučku O., od októbra 2014 pravidelne 2-krát týždenne počas neprítomnosti matky je v Poprade pri vnúčatách, v prípade potreby ostáva pri vnučke aj dlhšie na viac dní. Starostlivosť v ostatných dňoch zabezpečujú spolu so starým otcom M. N. a s vnučkou býva aj jej brat A..
Zo správy z prešetrenia rodinného prostredia vyplýva, že maloletá O. má v domácnosti svoju detskú izbu, ktorá je zariadená a prispôsobená jej potrebám, hygiena domácnosti je na dobrej úrovni. Obaja súrodenci počas neprítomnosti matky majú dohodnuté presné pravidlá aj to, akým spôsobom si zabezpečujú domáce práce. Starší brat maloletej uviedol, že pokiaľ on je mimo domácnosti alebo má iné povinnosti, maloletá prespáva u starých rodičov. Matka má v domácnosti vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, súd v zmysle ust. § 43 Zákona o rodine zobral do úvahy názor maloletého dieťaťa, ktoré vzhľadom k svojmu veku vie jednoznačne prejaviť svoj postoj k danej veci, vie sa k veci vyjadriť a zvážiť aj všetky ostatné okolnosti. Preto súd zveril maloletú O. do starostlivosti matky, pričom aj na základe šetrenia pomerov prostredníctvom kolízneho opatrovníka tak aj z predložených písomných podaní starých rodičov maloletého dieťaťa vyplýva, že aj v čase, keď je matka v zahraničí a vykonáva v turnusoch prácu, je o maloleté dieťa riadne postarané a preto je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorú starostlivosť dieťa samé preferuje. To sa týka aj úpravy styku, kedy maloletá jasne deklarovala, že tento styk žiada neupravovať, aby sa ponechal na báze dobrovoľnosti tak aby boli akceptované aj jej aktivity, ktoré má či už v rámci školy alebo mimoškolskej činnosti. Vzhľadom k tomu styk otca s maloletou súd na čas po rozvode neupravoval.
Čo sa týka výšky výživného, súd zobral do úvahy jednak potreby maloletého dieťaťa, možnosti a schopnosti na strane otca, ako aj súčasný príjem na strane matky. Tento predstavuje mesačne 1.050 eur a k tomu sociálny príplatok 160 eur a teda oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu pod sp.zn. XXP/XXX/ XXXX sa tento príjem na strane matky zvýšil. Na strane otca odpadla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k synovi A.. Jeho pomery sú porovnateľné ako v čase predchádzajúceho konania. Je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že aj keď otec v súčasnosti nemá žiaden príjem, s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné vziať do úvahy jeho celkové majetkové pomery ako aj jeho možnosti a schopnosti. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby na čas po rozvode prispieval na maloletú O. sumou 80 eur mesačne, ktoré výživné aspoň čiastočne bude zodpovedať potrebám maloletej. Súd preto zaviazal otca touto úhradou výživného a v prevyšujúcej časti súd návrh matky, ktorá žiadala určiť výživné vo výške 140 eur mesačne, zamietol, nakoľko v súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby hradil takto stanovené výživné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.