Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Cb-52-2022.pdf
PDF · 76.04 KB
Case nature
Subarea
17Cb/52/2022
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: PROMETHEUS, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, proti žalovanému: A. B. C. D., XX E. F. G., XXX XX A., H., o zaplatenie sumy 4 830,- eur s prísl.,
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 4 830,- eur s prísl. a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že faktúrou č. XXXXXX na sumu 900,- eur dátum dodania služby XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanému vyfakturoval sumu za zabezpečenie cestnej dopravy z F., H. F. I., J., a to na základe objednávky č. XXXXXXXX/XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Faktúrou č. XXXXXX na sumu 950,- eur dátum dodania služby XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanému vyfakturoval sumu za zabezpečenie cestnej dopravy z J., H. F. J., J., a to na základe objednávky č. XXXXXXXX/XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Faktúrou č. XXXXXX na sumu 1 030,- eur dátum dodania služby XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanému vyfakturoval sumu za zabezpečenie cestnej dopravy z A.. K., H. F. L., J., a to na základe objednávky č. XXXXXXXX/XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Faktúrou č. XXXXXX na sumu 950,- eur dátum dodania služby XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanému vyfakturoval sumu za zabezpečenie cestnej dopravy z C. D., H. F. I., J., a to na základe objednávky č. XXXXXXXX/XXXXXXX M. dňa XX.XX.XXXX. Faktúrou č. XXXXXX na sumu 900,- eur dátum dodania služby XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanému vyfakturoval sumu za zabezpečenie cestnej dopravy z F., H. F. I., J., a to na základe objednávky č. XXXXXXXX/XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalobca osoba so sídlom na území Slovenskej republiky a žalovaný ako osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom, bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia.
Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia Brusel I, Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť.
Podľa článku 25 nariadenia Brusel I ods. 1, 2 a 5, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. 2. Komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za „písomnú“. 5. Dohoda o voľbe právomoci, ktorá je súčasťou zmluvy, sa považuje za dohodu nezávislú od ostatných ustanovení zmluvy. Platnosť dohody o voľbe právomoci nemožno napadnúť len z dôvodu, že je neplatná zmluva.
Podľa článku 26 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
Podľa článku 28 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Podľa § 9 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, jeho povinnosťou je spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.
Pri posudzovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaným je obchodná spoločnosť majúca sídlo mimo územia Slovenskej republiky, a to vo Francúzsku. Podľa článku 4 nariadenia Brusel I, osoby s
bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovaného so Slovenskou republikou.
Žalobca v bode 3 návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu uviedol ako dôvod súdnej právomoci č. 12 – voľba súdu dohodnutého stranami. Zo žalobcom predložených dokladov však nevyplýva, že by žalobca so žalovaným dohodou založili právomoc slovenských súdov. Súdu nebola predložená žiadna písomná alebo písomne potvrdená dohoda, ani iná dohoda vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluve ani vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
Súd tiež uvádza, že žalobca žalovanému predloženými faktúrami fakturoval vo všetkých piatich prípadoch zabezpečenie cestnej dopravy z H. F. J., teda na území Slovenskej republiky sa neposkytli žiadne služby.
Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaný nemá sídlo na území Slovenskej republiky, súdu nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli na právomoci slovenských súd, a keďže žalovaný zabezpečoval pre žalobcu prepravu z H. F. J., súd dospel k záveru, že nemá právomoc vo veci konať, a pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.
Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.
Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaný. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, kedy zavinenie za zastavenie konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu žalovanému nedoručil, teda žalovaný nemá vedomosť o súdnom konaní, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. Navyše, žalobcovi žiadne trovy ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Vzdanie sa odvolania má za následok stratu práva (oprávnenia) podať odvolanie, t. j. účastník, ktorý sa vzdal odvolania odvolanie už podať nemôže.