Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-36-2021.pdf
PDF · 82.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Obec Čaklov so sídlom Čaklov 116, IČO: 00332291 proti žalovaným: 1) Z. D., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. Č. XXX, XXX XX Č. a 2) neb. L. D., O.. XX. XX. XXXX, K.. XX. XX. XXXX, O. V. Č. XXX, XXX XX Č., o zaplatenie 158,41 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.
II. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 158,41 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným zaplatiť k rukám žalobcu sumu 158,41 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. a v 2. rade došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy č. 47/2009 zo dňa 01. 04. 2019. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bol prenájom nájomného bytu v Obci Č. s. č. XXX, č. bytu 1 s príslušenstvom. Podľa čl. IV zmluvy a dodatkov č.1 a 2. k nájomnej zmluve, nájomca sa zaviazal uhrádzať ročné nájomné v sume 297,96 eur a to v splátkach po 24,83 eur mesačne. Podľa účtovného výkazu nedoplatku na nájomnom ku dňu 31. 05. 2021, výška dlhu predstavuje čiastku 158,41 eur.
3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.
4. Podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
8. Súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v priebehu konania zistil, že žalovaný v 2. rade zomrel dňa 08. 09. 2016, teda pred začatím konania. Dedičské konanie vedené po poručiteľovi (žalovanému v 2. rade) na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4D/227/2016 bolo uznesením sp. zn. 4D/227/2016-26 zo dňa 05. 12. 2016 zastavené z dôvodu, že poručiteľ (žalovaný v 2. rade) nezanechal žiadny majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2016.
9. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
12. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
13. Ak strana stratí procesnú subjektivitu počas konania, súd posúdi, či táto okolnosť bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo je možné v konaní riadne pokračovať s právnym nástupcom takejto strany. Strata procesnej subjektivity bráni pokračovaniu v konaní i vtedy, ak strana nemá žiadneho právneho nástupcu, ktorý by prevzal právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V týchto prípadoch nemožno v konaní pokračovať, a preto súd konanie zastaví. Judikatúra zastáva právny názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahy právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť podľa § 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
14. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov, pričom mal preukázané, že žalovaný v 2. rade zomrel dňa 08. 09. 2016, teda pred začatím konania. Súd mal ďalej preukázané, že dedičské konanie po žalovanému v 2. rade bolo zastavené, pretože žalovaný v 2. rade nezanechal žiadny majetok. Neexistuje žiadna osoba (dedič), ktorá by nadobudla dedičstvo po nebohom žalovanom v 2. rade podľa § 460 Občianskeho zákonníka a zároveň by zodpovedala za poručiteľove dlhy podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže boli splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 63 ods. 1 CSP, súd konanie voči žalovanému v 2. rade s poukazom na toto ustanovenie zastavil.
15. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to nájomnou zmluvou zo dňa 01. 04. 2009, dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 03. 10. 2016 a dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 28. 06. 2019, predžalobnou výzvou zo dňa 16. 04. 2021, účtovným výkazom nedoplatkov zo dňa 31. 05. 2021, predpisom záloh za nájom a služby na rok 2021 zo dňa 26. 01. 2021 a zistil tento skutkový stav:
16. Žalobca je vlastníkom bytu č. 1 v Obci Č., s. č. XXX. Dňa 01. 04. 2009 uzavrel so žalovanými nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. K predmetnej nájomnej zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 zo dňa 03. 10. 2016 a dodatok č. 2 zo dňa 28. 06. 2019. Nájomca sa zaviazal platiť ročné nájomné vo výške 297,96 eur a to v splátkach po 24,83 eur mesačne. Z tejto mesačnej splátky nájomného tvorí fond opráv, prevádzky a údržby 15,- eur. Uvedenú výšku nájomného mal začať nájomca uhrádzať prenajímateľovi od 01. 06. 2019, prvýkrát v splátke za mesiac júl 2019.
17. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
18. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
19. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), nájom sa končí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
20. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
21. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným v 1. a v 2. rade ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 47/2009. Nájomca sa zaviazal platiť ročné nájomné vo výške 297,96 eur a to v splátkach po 24,83 eur mesačne. Z tejto mesačnej splátky nájomného tvorí fond opráv, prevádzky a údržby 15,- eur. Uvedenú výšku nájomného mal začať nájomca uhrádzať prenajímateľovi od 01. 06. 2019, prvýkrát v splátke za mesiac júl 2019. Žalovaný si svoju povinnosť platiť dohodnuté nájomné v lehotách a vo výške stanovenej nájomnou zmluvou spolu s dodatkami č. 1 a č. 2 k nájomnej zmluve neplnil - žalobcovi neuhradil dlžné nájomné celkovo vo výške 158,41 eur. Keďže zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo ani len k čiastočnému plneniu a žalovaný v 1. rade v konaní nevyprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by popierali dôvodnosť žalobného návrhu, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 158,41 eur.
22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešný žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.