Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoPr/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa TRIDO Slovakia, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Neresnícka cesta 12, IČO: 36171034, zastúpeného advokátom JUDr. Miloslavom Kukučkom, Advokátska kancelária Trnava, Sladovnícka 13, proti odporcom I. O. K., narodeného XX. X. XXXX, bytom A., G. XXX, štátnemu občanovi SR, II. E. K., narodenej XX. X. XXXX, bytom A., G. XXX, štátnej občianky SR a III. L. K., narodenej XX. XX. XXXX, bytom A., G. XXX, štátnej občianky SR, všetci zastúpení advokátom JUDr. Danielom Šintajom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Majerská cesta 96, o určenie neplatnosti dohôd o skončení pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -554 zo dňa 6. marca 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uzavretú dňa 14. 11. 2011 medzi navrhovateľom a odporcami v I., II. a III. rade (výrok I., II., III.) zamietol a zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( výrok IV.). Súd mal za to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že mali uzatvorené riadne pracovné zmluvy, na základe ktorých vznikol medzi navrhovateľmi a odporcom pracovnoprávny vzťah. Taktiež mal za to, že dohody o rozviazaní pracovného pomeru boli uzavreté písomne s uvedením dňa, kedy malo dôjsť k rozviazaniu pracovného pomeru. V čase uzavretia dohôd o rozviazaní pracovného pomeru bol jediným štatutárnym zástupcom navrhovateľa oprávneným konať za navrhovateľa samostatne odporca v I. rade. Skončenie funkcie štatutárneho zástupcu podľa výpisu z obchodného registra u odporcu v I. rade nastalo až dňom 22. 11. 2011. Mohol konať za spoločnosť samostatne do tohto dňa, kedy bol z funkcie štatutára navrhovateľa odvolaný. Odporcovia I. až III. popreli vedomosť obmedzenia právomoci odporcu v I. rade konať vo veciach personálnych s tým, že bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať akým spôsobom a kedy bol odporca v I. rade oboznámený s rozhodnutím navrhovateľa zo dňa 30. 10. 2011, ktorým bola obmedzená právomoc odporcu I. ako štatutárneho zástupcu konať v mene spoločnosti v oblastiach personálnych, mzdových vrátane prevádzky navrhovateľa. Navrhovateľ nedoložil žiaden relevantný listinný dôkaz preukazujúci účasť odporcu v I. rade ako štatutárneho zástupcu na zasadnutí valného zhromaždenia dňa 30. 10. 2011, kde mal jediný spoločník navrhovateľa prijať rozhodnutie, ktorým prevzalo valné zhromaždenie právomoc rozhodovať a schvaľovať fungovanie spoločnosti navrhovateľa v uvedených otázkach. V zmysle ustanovení Zákonníka práce, najmä § 10 ods. 1, právne úkony štatutárnych orgánov zaväzujú zamestnávateľa. Ak by bolo preukázané prekročenie právomocí štatutára, t. j. odporcu v I. rade, čo však v tomto prípade podľa názoru okresného súdu preukázané nebolo, nezaväzovalo by takéto konanie navrhovateľa len v prípade, ak by zamestnanci, t. j. odporca v II. a III. o takomto prekročení vedeli. V prípade odporcov v II. a III. rade nie je žiadnym spôsobom preukázaná vedomosť o obmedzení

oprávnenia odporcu v I. rade konať v mene spoločnosti v pracovnoprávnych otázkach. Táto vedomosť nie je preukázaná ani u odporcu v I. rade a nesvedčia o tom ani emaily, ktoré účastníci najmä navrhovateľ do spisu doložil. Síce sú z obdobia 30. a 31. 10. 2011, ale netýkajú sa personálnych otázok a riešenia personálnych otázok, ale mzdových a financovania spoločnosti. Zo žiadnych listinných dôkazov ani z výpovedí účastníkov konania, ako aj svedkov nevyplynulo, že by dohody o rozviazaní pracovného pomeru mali byť antedatované, že neboli podpísané v deň 14. 11. 2011 kedy mal odporca v I. rade oprávnenie konať v mene spoločnosti. Pre účely rozhodnutia súdu bolo smerodajné zistenie dátumu podpísania dohôd o rozviazaní pracovného pomeru, nakoľko bolo potrebné vyriešiť, či tieto dohody za zamestnávateľa podpisovala osoba oprávnená konať v mene zamestnávateľa. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní prekročenia oprávnenia odporcu v I. rade konať v mene spoločnosti, súd mal za to, že dohody boli podpísané tak, ako to uviedli všetci traja odporcovia, dňa 14. 11. 2011. Ku dňu podpísania týchto dohôd navrhovateľ ako zamestnávateľ mal vedomosť o skončení pracovného pomeru k 30. 11. 2011.

Podľa názoru okresného súdu z listín, ktoré v priebehu konania boli doložené navrhovateľom, a tiež z výpovede svedkyne M.. G., nevyplýva, že by sa oboznamovali z osobnými zložkami odporcov I., II. a III.. Z jej výpovede vyplynulo len to, že súčasťou preberacieho protokolu boli aj dve mzdové zložky odporkýň v II. a III. rade. Nie je však zrejmé, či súčasťou boli aj osobné spisy, v ktorých sa mali nachádzať listiny preukazujúce vznik, zmenu a zánik pracovnoprávnych vzťahov. Taktiež to, že na doručenie písomností bol „použitý“ zamestnanec K., súd nepovažoval za prekročenie alebo porušenie právomoci zamestnanca, nakoľko preberal aj iné listiny a dokumenty, ktorých prevzatie mu navrhovateľ nevytýka. V konečnom dôsledku to, ktorým okamihom boli doručené dohody o rozviazaní pracovného pomeru, nebolo pre rozhodovanie sporu smerodajné, vzhľadom k tomu, že sa jednalo o dohody, s ktorými prejavil navrhovateľ ako zamestnávateľ súhlas ku dňu ich podpísania, to znamená, že o nich mal vedomosť.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 60 ods. 1 až 3, § 77 Zákonníka práce, ako aj § 120 ods. 1, vety prvej O. s. p.. O náhrade trov konania podľa výroku IV. rozsudku okresného súdu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd tak rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O. s. p..

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote navrhovateľ. Poukázal na to, že „voľná úvaha súdu“ pri hodnotení dôkazov v žiadnom prípade neobsahuje a zákon nepredpokladá svojvôľu pri takomto postupe nezávislého súdu. Napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie neobstoja v kontexte objektívne ustáleného dôkazného stavu. Tvrdil, že nositeľom preneseného dôkazného bremena v predmetnom konaní v prípade objektívnej zodpovednosti konateľa je práve odporca v I. rade, ktorý ho preukázateľne neuniesol, najmä čo do otázky hodnoverného preukázania platného uzavretia napádaných dohôd. Rozhodnutie súdu je založené na viacerých vyvrátiteľných domnienkach súdu, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť. Účastníci konania neboli poučení v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. o doterajších výsledkoch konania. Doposiaľ sa odporcom nepodarilo žiadnym relevantným spôsobom ustáliť skutočný dôvod skončenia ich pracovného pomeru. Tvrdil, že odporcovia v II. a III. rade boli zo strany odporcu v I. rade v otázke okolností uzavretia sporných dohôd uvedení vedome a úmyselne do omylu. Jednoznačne absentovala vážnosť (skutočnosť) vôle pri uzatváraní dohôd. Tvrdil, že v konaní predložil zásadné rozhodnutie jediného spoločníka navrhovateľa zo dňa 30. 10. 2011, ktorým bola zo strany valného zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa v súlade so spoločenskou zmluvou zákonným spôsobom odobratá právomoc samostatne rozhodovať a schvaľovať konateľovi - odporcovi v I. rade s účinnosťou odo dňa 30. 10. 2011 v oblasti všetkých personálnych záležitostí, mzdových záležitostí, všetkých výdajov spoločnosti a táto bola v uvedených otázkach zverená od uvedeného dňa do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa. Tvrdil, že v konaní preukázal protiprávne konanie odporcu v I. rade, keď tento si počas výkonu funkcie konateľa navrhovateľa neplnil zákonom mu uložené povinnosti, nerešpektoval mu udelené obmedzenia konateľských oprávnení a konal tak nepochybne v rozpore s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Nekonal s odbornou starostlivosťou a nehovoriac už o konaní v dobrej viere. Poukázal na prebiehajúcu mailovú komunikáciu medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade a na to, že predmetné dohody o skončení pracovných pomerov sa dostali prvýkrát do sféry dispozície navrhovateľa až dňa 01. 12. 2011 odovzdaním p. G. M.ko prokuristovi spoločnosti navrhovateľa sprostredkovane od p. E. K.. Namietal aj vyhodnotenie svedeckej výpovede Mgr. Moniky Novotnej zo dňa 17. 09. 2013, ktorá potvrdila, že napádané dohody týkajúce sa všetkých troch odporcov v tomto konaní obdržala najskôr dňa 02. 12.

2012. Tieto boli uzavreté až dňa 01. 12. 2012 vedome so spätným dátumom. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa namietali tvrdenia navrhovateľa, že odporca v I. rade z emailovej komunikácie, ako aj zo spoločenskej zmluvy mal vedomosť o obmedzení právomoci konateľa spoločnosti rozhodnutím jediného spoločníka navrhovateľa zo dňa 30. 01. 2011. V tomto prípade navrhovateľ zjavne zavádza, nakoľko z emailu zo dňa 30. 10. 2011 adresovaného M. I., odporcovi v rade I., v žiadnom prípade nevyplýva, že by spoločník oznamoval konateľovi spoločnosti, že došlo k prijatiu rozhodnutia jediného spoločníka, a teda, v danom rozsahu k obmedzeniu jeho konateľských oprávnení. Rozhodnutie zo dňa 30. 10. 2011 nikde vo vzájomnej komunikácii sa nespomína, nebolo doručené konateľovi a ani nikomu inému, iba odrazu bolo predložené do súdneho konania. Mal za to, že súd správne skonštatoval, že vedomosť odporcov v rade I. až III. o rozhodnutí jediného spoločníka, ktorým by došlo k obmedzeniu konateľských oprávnení odporcu v I. rade, nebola preukázaná, a teda, odporca v I. rade ako konateľ spoločnosti nemohol prekročiť svoju právomoc (podpísať dohody o rozviazaní pracovného pomeru) ak o údajnom obmedzení právomoci nemal vedomosť. Tvrdenia navrhovateľa sú len domnienkami. V tomto prípade sú rozdielne tvrdenia navrhovateľa na jednej strane o antidatovaní dohôd a tvrdenia odporcov I. až III., že k podpisu došlo dňa 14. 11. 2011. Dôkazné bremeno o svojom tvrdení antidatovania dohôd je na navrhovateľovi a súd preto správne skonštatoval, že toto svoje tvrdenie navrhovateľ nepreukázal a neuniesol tak v tomto rozsahu dôkazné bremeno. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne a náležite zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery, pričom rozsudok okresného súdu je aj náležite a dostatočne odôvodnený tak, aby bol jasný a zrozumiteľný tak pre právnu ako aj laickú verejnosť. Okresný súd v dostatočnom rozsahu odôvodnil rozsudok okresného súdu v tom smere, prečo mal za to, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno preukázať, že dohody o rozviazaní pracovného pomeru uzavreté medzi navrhovateľom a odporcami v I. až III. rade boli antedatované, a teda, v skutočnosti uzavreté neskôr, než je uvedený dátum na predmetných dohodách. Okresný súd správne považoval doručenie predmetných dohôd navrhovateľovi dňom podpísania týchto dohôd vzhľadom k tomu, že tieto sa nachádzali v dispozícii odporcu v I. rade, ktorý bol v tom čase (v čase podpísania dohôd) konateľom navrhovateľa. Z tohto hľadiska je bezpredmetné, kedy zamestnanec XX.odovzdal tieto dohody ďalším zamestnancom, prípadne jedinému spoločníkovi navrhovateľa. V tomto smere je irelevantná aj výpoveď svedkyne M.. M. G., je irelevantné, že napádané dohody menovaná obdržala najskôr dňa 02. 12. 2011, a že žiadne dohody týkajúce sa odporcov v I. až III. rade sa v priestoroch sídla spoločnosti navrhovateľa v čase preberania dokumentácie nenachádzali, keď tieto sa nachádzali u odporcu v I. rade ako konateľa navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 211 ods. 1 O. s. p. potvrdil s odkazom aj na ust. § 219 ods. 2 O. s. p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ust. § 224 ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.