Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/655/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -76 zo dňa 2. septembra 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č.k. -76 zo dňa 02.09.2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu škody vo výške 2 574,08 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 514,82 Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Tvrdený nesprávny úradný postup okresného súdu mal spočívať v tom, že v exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote (dňa 06.07.2011). Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov konania a ich prílohami a exekučným spisom Okresného súdu Revúca č.k. , z ktorého zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol žalobcom spísaný u súdneho exekútora dňa 07.04.2011 a dňa 20.05.2011 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnej Andrei Tóthovej, na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Exekučný súd dňa 16.06.2011 uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2011. Následne uznesením zo dňa 02.08.2011 exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2011.

Prvostupňový súd konštatoval, že zo strany žalobcu nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom na § 44 ods. 2 veta in fine Exekučného poriadku uviedol, že súdna prax sa ustálila na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd pre rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.12.2012, sp. zn. zo dňa 10.07.2013, sp. zn. zo dňa 25.04.2013, sp. zn. zo dňa 13.02.2013 uzavrel, že nemožno vzhliadnuť na nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že

nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie úkonu alebo vydanie rozhodnutia, nakoľko táto v tomto prípade nie je stanovená.

K namietanému prekročeniu právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu uviedol, že vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 exekučného poriadku musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Toto nespôsobuje vo všeobecnosti Exekučnému súdu väčšie ťažkosti a nie je časove náročné. Avšak vzhľadom na množstvo takýchto návrhov a žiadostí podaných na tunajšom súde po sebe si vyžadovalo ich kvalifikované posúdenie exekučným súdom dlhší čas, čo však nemožno považovať za zbytočné prieťahy v konaní, pričom okresný súd poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.12.2012 a sp. zn. zo dňa 25.04.2013. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Okrem iného bol povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého exekútor žiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a .

Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.09.2014, ktoré žalobca navrhol odročiť a súčasne navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej bolo namietané porušenie jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd v tejto veci. Prvostupňový súd uznesením č.k. -74 zo dňa 02.09.2014 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Súd vec pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keďže nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v nevykonaní úkonu alebo nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ani v existencii zbytočných prieťahov v konaní a porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia exekučného súdu ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ako aj jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže nebol preukázaný prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, nemá podľa prvostupňového súdu právny význam zaoberať sa ďalšími predpokladmi ich vzniku, ako ani ich výškou. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd oprel o ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Odvolateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložili súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto podľa odvolateľa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania, žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniu žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Odvolateľ ďalej namietal, že tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je dôležité skúmať nielen moment, kedy súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov a nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Ďalej namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutými dôkazmi - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Ak tak neurobil a vo veci konal, s konečnou platnosťou rozhodol, porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje skutočnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musel o tom informovať účastníkov konania v spore umožnením, aby sa k tomu konkrétne vyjadrili. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní - rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany

exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalobca predložil znalecký posudok o vzniku škody, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a to v posudku určenej výške. Žalobca v odvolaní zároveň namietal, že prvostupňový súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej osobitne rozhodnúť o jeho návrhu na prerušenie konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplnené dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 27.05.2015, pričom navrhnutý rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdený.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. (2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorý nesprávny postup mal spočívať v zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Žalobca priamo v žalobe vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejdnávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žalobný návrh žalovanému na vyjadrenie, podané vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne doručil žalobcovi dňa 22.04.2013. Prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávanie riadne

predvolal, lehota na pojednávanie bola zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania zadovážil predmetný exekučný spis sp. zn. , z ktorého vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.05.2011 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného u súdneho exekútora dňa 07.04.2011, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 13899/10 zo dňa 25.01.2011. Exekučný súd uznesením sp. zn. -9 zo dňa 16.06.2011 žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2011. Následne exekučný súd uznesením sp. zn. -14 zo dňa 02.08.2011 exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2011. Z uvedeného nesporne vyplýva, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutím žiadosti dňa 06.07.2011 s omeškaním viac ako 90 dní nemá oporu v zistenom skutkovom stave a nevyplýva ani z obsahu pripojeného exekučného spisu. Súd uvádza, že v tomto prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcu na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhu na začatie konania prvostupňovými súdmi SR v obdobných veciach. V odvolaní odvolateľ namieta, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, zároveň však namieta, že vec súd prejednal v jeho neprítomnosti bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky; ďalej namieta, že nebolo rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania, hoci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že o návrhu na prerušenie konania okresný súd rozhodol samostatným uznesením a podobne. V odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení a žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento v odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil, resp. ktoré nemajú podklad v obsahu súdneho, resp. exekučného spisu.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu smerujúce voči konkrétnym záverom okresného súdu uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je správny, pretože žalobca nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom exekučnom konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri posudzovaní veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodnutia veci založil žalobca na argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu mal ako exekučný súd svojim nesprávnym úradným postupom spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej je žalovaným súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napríklad Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napríklad Uznesením NS SR sp. zn. zo dňa 19.06.2013, sp. zn. zo dňa 11.03.2013 a sp. zn. zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2013 sp. zn. . Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v Českej republike pri zhodnej právnej úprave (napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zverejnené pod č. 65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd , keď Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18.10.2012 bol z rozhodovania a prejednávania tejto veci vylúčený sudca Okresného súdu Revúca JUDr. Peter Csank, pretože konal v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a vzniku škody. Následne

náhodným výberom bola vec pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi Sikorjakovi. Po zmene zákonného sudcu (resp. po preložení zákonného sudcu na iný súd), v dôsledku oznámenia skutočností novým sudcom, pre ktoré je podľa jeho subjektívneho názoru vylúčený, rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. -52 zo dňa 17.12.2013 tak, že zákonný sudca JUDr. Ľubomír Šabla nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, rovnako nie je dôvodná. Žalobca sám svojou neúčasťou na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, zmaril svoju možnosť vlastným zavinením dôsledne uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy, pričom O.s.p. v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje v rámci princípu arbitrárneho poriadku uskutočniť konanie tak, aby bolo vydané meritórne rozhodnutie i bez súčinnosti účastníkov. Z hľadiska okolností uvedeného prejednávaného prípadu nedošlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý súdny proces bez toho aby bola zároveň narušená plynulosť priebehu súdneho konania. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutých dôkazov žalobcom, a to spisom exekučného súdu, kde žalobca bol účastníkom tohto exekučného konania. Je teda zrejmé, že súd rozhodol na základe skutočností tvrdených žalobcom a na základe skutkového stavu zisteného vykonaním dokazovania, ktoré navrhol žalobca. Žalobca, resp. jeho právny zástupca boli včas na súdne pojednávanie predvolaní. Pojednávania sa nezúčastnili nie z objektívnych, ospravedlniteľných dôvodov, ale preto, že v dôsledku subjektívneho názoru nepovažovali svoju účasť na pojednávaní za potrebnú predpokladajúc, že ústavnej sťažnosti, ktorú podali na Ústavnom súde SR bude vyhovené, hoci vedeli, že v skutkovo obdobných veciach Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie o nich. Žalobca žiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a že podal ústavnú sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici o námietke zaujatosti sudcov okresného súdu vznesenej žalobcom. Nesúhlas žalobcu s rozhodnutím nadriadeného súdu o námietke nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože žalobcovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.). Odvolací súd, zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozhodnutím rozhodol vo veci samej pred právoplatným rozhodnutím o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. O návrhu žalobcu na prerušenie konania bolo rozhodnuté samostatným uznesením Okresného súdu č. k. -74 zo dňa 02.09.2014. Z uvedeného dôvodu námietka odvolateľa, že okresný súd do jeho návrhu na prerušenie konania nerozhodol, teda rovnako nie je dôvodná. Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa podľa neho nezaoberá vôbec uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

- nesprávny úradný postup exekučného súdu. Nebolo preto potrebné, aby sa prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považoval za rozhodujúce, pretože všeobecný prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu. Odvolací súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 75/2004 Z.z. o súdoch a uznaní a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.