Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/338/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľa K. banka N., a.s., so sídlom v L., E. XX, F. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., s.r.o., so sídlom v G., G. X/A proti odporcovi Z. Y., bytom Y., A. 1, tohto času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Mgr. Z. I., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 109,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -60 zo dňa 10. decembra 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 109,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 82,86 eur od 16.03.2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 261 ods. 3 písm. d) , § 351 ods. 1, § 497, § 499, § 708, § 709 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 1 a 3, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu účastníkov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 02.09.2008 uzatvorili navrhovateľ a odporca písomnú zmluvu, označenú ako Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Z jej obsahu vyplýva, že táto zmluva obsahuje jednak samotnú zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ale takisto predtlačený návrh na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, ďalej návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte a takisto návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby elektronického bankovníctva. Aj keď táto zmluva obsahuje uvedené písomné návrhy navrhovateľa na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, táto časť zmluvy nie je riadne vyplnená, teda odporca s navrhovateľom zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty neuzatvoril. Takisto z obsahu návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte a z návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby elektronického bankovníctva vyplýva, že odporca takýto návrh nepodal ani nechcel podať. Uvedené vyplýva zo zakrížikovania kolónky „nie“ pri týchto návrhoch. Z takto vykonaného dokazovania má súd za to, že pre vec rozhodujúce tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi povolené prečerpanie na osobnom účte, nebolo v konaní preukázané. Práve naopak, preukázaná bola skutočnosť, že odporca nepožiadal navrhovateľa o poskytovanie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, a to na základe listinných dôkazov, ktoré súdu predložil samotný navrhovateľ. Aj keď je návrh navrhovateľa nedôvodný už len

na základe tejto skutočnosti, súd považoval za potrebné nad rámec uviesť, že z listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 22, a to výpisu číslo 3 z účtu 2867824001 - Y. Z. vyplýva, že na predmetnom bežnom účte odporcu, bola dňa 15.03.2011 vykonaná kreditná operácia, teda vkladová operácia v sume 87,77 eur, pričom v popise operácie je uvedené „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“. Z tohto slovného znenia popisu operácie na bankovom účte je zrejmé, že došlo k vyrovnaniu debetného zostatku. Toto zistenie je v rozpore s navrhovateľom tvrdenou skutočnosťou, že odporca debetný dlh na bežnom účte neuhradil. Ak navrhovateľ preukazuje výšku peňažného dlhu odporcu týmto výpisom z účtu, je potrebné sa zaoberať všetkými tam uvedenými skutočnosťami, a teda aj touto skutočnosťou. Súd takisto považuje za potrebné uviesť, že na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov nemá súd za dostatočne dôkladne a postačujúcim spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľa o výške peňažného dlhu odporcu. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva spôsob a história povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte odporcu. Navrhovateľ ani na základe výzvy súdu listinný dôkaz, resp. dôkazy o týchto skutočnostiach súdu nepredložil. Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že navrhovateľ si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť tvrdených skutočností aj v tom zmysle, že sa vo svojom návrhu odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa platné v čase uzatvorenie Zmluvy č. 2867824001, teda dňa 02.09.2008, avšak súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa účinné a platné k 01.07.2012. Pritom už dňa 15.03.2011 mal navrhovateľ odstúpiť od uvedenej zmluvy. Samotné tvrdenia navrhovateľa v návrhu sú zmätočné a v konečnom dôsledku samy osobe vedúce k záveru o nedôvodnosti návrhu, pretože navrhovateľ v ňom uvádza, že na základe Zmluvy č. 2867824001, teda „Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“ poskytol odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom účte (ako je uvedené vyššie odporca o túto službu neprejavil záujem, nepožiadal o ňu). Pritom ďalej uvádza, že v súlade so Zmluvou v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí tejto služby. Navrhovateľ nielenže nepreukázal dátum a spôsob uzatvorenia zmluvy o poskytnutí tejto služby, ale nepreukázal splnenie si povinnosti podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia, ktoré bolo účinné v čase uzatvorenie Zmluvy, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V Zmluve č. 2867824001 je síce uvedené, že výšku a účinnosť debetného limitu banka písomne oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle čl. I bod 1 Zmluvy, ale toto ustanovenie neznamená splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Jednak preto, že sa tak nestalo už „najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy“, ale aj preto, že táto informácia neuvádza všetky podľa zákona potrebné informácie, a to aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Navrhovateľ teda nepreukázal riadne splnenie si tejto povinnosti. Pritom sa domáha svojho práva práve z titulu „poskytnutia služby povoleného prečerpania na bežnom účte“, resp. z titulu úveru formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd návrh navrhovateľa zamietol, súd považuje za potrebné uviesť aj nasledovné. K navrhovateľom uplatnenej časti žalovanej sumy, a to sankčného úroku vo výške 20 % ročne z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od Zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t. j. ku dňu 31.08.2012, celkovo vo výške 26,20 eur, súd uvádza, že ide o poplatok zo zmluvy, resp. o zmluvnú pokutu na základe zmluvy. Ide teda o právo zo zmluvy, od ktorej mal navrhovateľ odstúpiť. Aplikujúc na vec ustanovenie § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka je zjavné, že odstúpením od zmluvy zaniklo navrhovateľovi aj právo na zmluvné plnenie. Ak si teda navrhovateľ uplatňuje svoje právo na zaplatenie sankčného úroku za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy, do dňa spísania návrhu na začatie konania, uplatňuje si tak zaniknuté právo. Navrhovateľ pritom v konaní nepreukázal, že v tomto prípade ide o právo, ktoré má trvať aj po ukončení zmluvy. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva nepriznal. Odporcovi v konaní žiadne trovy v konaní nevznikli a takisto si právo na náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a tiež, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa porušil jeho práva podľa § 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv v spojení s § 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že dňa 02.09.2008 uzatvoril s odporcom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zriadil pre odporcu rastový osobný účet. Žalovaná suma pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch a úrokoch v zmysle uvedenej zmluvy s odkazom na neoddeliteľné súčasti, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. V zmysle § 273 Obchodného zákonníka možno potom časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Je teda zrejmé, že po splnení zákonom stanovených podmienok sa všeobecné obchodné podmienky, ktoré navrhovateľ súdu predložil stali súčasťou zmluvy a tvoria obsah zmluvy. Nakoľko odporca porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu, navrhovateľ v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami listom zo dňa 07.03.2011 odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku. Odporca však na uvedenú výzvu navrhovateľa nereagoval a príslušný debetný zostatok neuhradil. Na základe tejto skutočnosti došlo dňa 15.03.2011 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“. Ide o účtovnú operáciu banky, ktorá bola uskutočnená za tým účelom, aby navrhovateľ mohol účet odporcu uzatvoriť. Súd prvého stupňa túto účtovnú operáciu nesprávne vyhodnotil ako úhradu odporcu. Na základe uvedeného je navrhovateľ toho názoru že má právo na zaplatenie sumy debetného zostatku vo výške 82,86 eur, ktorá suma pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch a úrokoch a tiež sankčného poplatku (zmluvnej pokuty) vo výške 26,20 eur v zmysle všeobecných obchodných podmienok podľa príslušného sadzobníka poplatkov. Dôvodil, že už z jeho vyjadrenia zo dňa 16.10.2012 vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k dojednaniu služby Povolené prečerpanie, napriek tomu, že toto nedopatrením uviedol v návrhu na začatie konania. Odporcov účet však dosiahol nepovolený debet, pozostávajúci z nedoplatkov na poplatkoch tým, že banka si ich účtovala na ťarchu odporcovho účtu. Ďalej poukázal na to, že príslušný sankčný úrok si uplatňuje z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nárok na tento sankčný úrok vznikol ešte počas platnosti zmluvy. Keďže preukázal oprávnenosť svojho nároku voči odporcovi v časti istiny, ako aj v časti uplatneného sankčného úroku žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami, uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňoval, vychádzajúc z jeho obsahu, dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a f) /(rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Podstata navrhovateľom uplatneného odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích dôvodov, keďže bolo zistené, že súd prvého stupňa vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne posúdil, preto odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

V preskúmavanej veci vychádzajúc z obsahu podaného návrhu, sa navrhovateľ domáhal zo strany odporcu zaplatenia sumy 109,06 eur s príslušným úrokom z omeškania na základe skutkového tvrdenia, že účastníci uzatvorili dňa 02.09.2008, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu a mohol čerpať peňažné prostriedky do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca počas trvania zmluvy prečerpal sumu vo výške 82,86 eur, predstavujúci nepovolený debetný zostatok. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že v súlade so zmluvou v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní uvedenej služby bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby povoleného prečerpania, pričom výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky. V zmysle zmluvy je banka oprávnená si účtovať poplatky za poskytovanie služieb podľa Sadzobníka poplatkov a tieto účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Podľa navrhovateľa vzhľadom k tomu, že odporca nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v Sadzobníku poplatkov, dňa 15.03.2011 navrhovateľ odstúpil od zmluvy, a to z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 82,86 eur a zo sankčného úroku z omeškania vo výške 26,20 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu, ktorým navrhovateľ deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa pre neunesenie dôkazného bremena, spočívajúceho v povinnosti preukázať jeho skutkové tvrdenie o tom, že mu na základe zmluvy poskytol službu povoleného prečerpania na jeho účte, keď nepreukázal dátum a spôsob uzatvorenia zmluvy o poskytnutí tejto služby. Na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 02.09.2008 bol pre odporcu zriadený iba bežný účet bez poskytnutia služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia považoval za potrebné uviesť, že na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov nemal za dostatočne dôkladne a postačujúcim spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľa o výške peňažného dlhu odporcu. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva spôsob a história povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte odporcu. Ďalej súd prvého stupňa uviedol aj to, že navrhovateľ si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť tvrdených skutočností aj v tom zmysle, že vo svojom návrhu sa odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa platné v čase uzatvorenie Zmluvy č. 2867824001, teda dňa 02.09.2008, avšak súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa účinné a platné k 01.07.2012. Pritom už dňa 07.03.2011 mal navrhovateľ odstúpiť od uvedenej zmluvy. Samotné tvrdenia navrhovateľa v návrhu sú zmätočné a v konečnom dôsledku samy osebe vedúce k záveru o nedôvodnosti návrhu, pretože navrhovateľ v ňom uvádza, že na základe Zmluvy č. 2867824001, teda „Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“ poskytol odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom účte (ako je uvedené vyššie odporca o túto službu neprejavil záujem, nepožiadal o ňu). Pritom ďalej uvádza, že v súlade so Zmluvou v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí tejto služby. Navrhovateľ nielenže nepreukázal dátum a spôsob uzatvorenia zmluvy o poskytnutí tejto služby, ale nepreukázal splnenie si povinnosti podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia, ktoré bolo účinné v čase uzatvorenie Zmluvy, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov

na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V Zmluve č. 2867824001 je síce uvedené, že výšku a účinnosť debetného limitu banka písomne oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle čl. I bod 1 Zmluvy, ale toto ustanovenie neznamená splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Jednak preto, že sa tak nestalo už „najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy“, ale aj preto, že táto informácia neuvádza všetky podľa zákona potrebné informácie, a to aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Navrhovateľ teda nepreukázal riadne splnenie si tejto povinnosti. Pritom sa domáha svojho práva práve z titulu „poskytnutia služby povoleného prečerpania na bežnom účte“, resp. z titulu úveru formou nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd návrh navrhovateľa zamietol, súd považoval za potrebné uviesť aj nasledovné. K navrhovateľom uplatnenej časti žalovanej sumy, a to sankčného úroku vo výške 20 % ročne z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od Zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t. j. ku dňu 31.08.2012, celkovo vo výške 26,20 eur, súd uvádza, že ide o poplatok zo zmluvy, resp. o zmluvnú pokutu na základe zmluvy. Ide teda o právo zo zmluvy, od ktorej mal navrhovateľ odstúpiť. Aplikujúc na vec ustanovenie § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka je zjavné, že odstúpením od zmluvy zaniklo navrhovateľovi aj právo na zmluvné plnenie. Ak si teda navrhovateľ uplatňuje svoje právo na zaplatenie sankčného úroku za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy, do dňa spísania návrhu na začatie konania, uplatňuje si tak zaniknuté právo. Navrhovateľ pritom v konaní nepreukázal, že v tomto prípade ide o právo, ktoré má trvať aj po ukončení zmluvy.

Vychádzajúc z § 120 ods. 1 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností, tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. Povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo, alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom hovoríme, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul, motiváciu pre účastníkov konania, pretože ak zostanú pasívni, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý v tomto smere svoje bremeno neuniesol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel v zhode so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol svoju povinnosť tvrdenia, ako si tiež nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, vyplývajúce mu z ustanovenia § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p..

Dôvod neúspechu navrhovateľa spočíval v nepreukázaní ním samotným v návrhu uvádzaných skutkových tvrdeniach, od ktorých dôvodnosť svojho nároku odvodzoval a v neexistencii takých tvrdení, z hľadiska ktorých by bolo možné nárok preskúmať. Predovšetkým to bol samotný navrhovateľ, ktorý tvrdil, že vychádzajúc zo zmluvy uzatvorenej s odporcom dňa 02.09.2008 o osobnom účte mu poskytol povolené prečerpanie na osobnom účte, na ktorý účel mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré tento mohol čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu, ktorým spôsobom odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal ním v konaní uplatňovanú sumu vo výške 82,86 eur. Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľovho skutkového tvrdenia, nemožno potom považovať záver súdu prvého stupňa za iný, ako vecne správny, pokiaľ tento v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že odporca pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, že suma 82,86 eur mala byť odporcom čerpaná na základe vzájomne dohodnutej služby „Povolené prečerpanie“, na ktorý účel navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky na jeho účet, dôkazné bremeno tento neuniesol, teda ním uvádzaný

dôvod nárokovania tejto sumy nepreukázal, keďže z obsahu zmluvy o osobnom účte zo dňa 02.09.2008 jednoznačne nevyplýva dojednanie účastníkov o poskytovaní takejto služby.

V nadväznosti na uvedené je správny aj záver súdu prvého stupňa o nemožnosti preskúmania výšky, či opodstatnenosti uplatňovanej istiny 109,06 eur. Súd prvého stupňa nemal žiaden relevantný dôvod zisťovať na základe akých skutočností, kedy, v akej výške a na základe čoho debet na účte odporcu mal vzniknúť, pretože súdu neboli poskytnuté ani dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preskúmať vznik a dôvodnosť nepovoleného debetného zostatku, tiež aj oprávnenosť zúčtovaných úrokov a poplatkov a podobne. Odvolací súd poukazuje na to, že to bola v celom rozsahu nečinnosť navrhovateľa, ktorá v dôsledku nesplnenia si jeho povinnosti vyplývajúcej mu z § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. mala za následok v jeho neprospech vydané rozhodnutie, pretože tento tak v samotnom návrhu a nevyplynulo to ani z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 16.10.2012, teda nešpecifikoval jednak kedy (či jednorazovo, či priebežne) mal debet o charaktere nepovoleného debetného zostatku na účte odporcu vzniknúť (absencia skutkových tvrdení a tiež predloženia relevantného dôkazu vo forme platobnej histórie účtu z rozhodného obdobia) a v akej výške (ak malo ísť popri vlastných výberoch odporcu z účtu aj o poplatky a úroky - ako to uvádza navrhovateľ vo svojom odvolaní, tak ich charakter, dôvod účtovania, výška, kedy boli odporcovi účtované, za aké obdobie). Bolo v celom rozsahu na navrhovateľovi, aby tieto skutočnosti zrozumiteľným a preskúmaniu spôsobilým spôsobom nielen špecifikoval a vysvetlil, ale tiež aj hodnoverným spôsobom preukázal. Pokiaľ si svoju povinnosť v tomto smere nesplnil, ide to na jeho ťarchu v podobe neúspechu v tomto konaní, čo nemôže viesť k záveru o ním namietanom porušení jeho práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .