Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-295-2008.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Subarea
2Er/295/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, zastúpené: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava proti povinnému Ľ. B., U.. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX D., R. R., Š. O. E., o vymoženie pohľadávky vo výške 66,38 Eur (2 000,- Sk) vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, sp. zn. EX 296/08, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,17 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 66,38 Eur (2 000,- Sk) s prísl. a to na základe exekučného titulu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ, KDI Bratislava, č.k. AA 751825 zo dňa 27.03.2006.
Poverením č. 5601 038682 * zo dňa 25.02.2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Exekútorský úrad so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, ktorý ju vedie pod spisovou značkou EX 296/08.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010 zo dňa 18. 02. 2010).
Povinný svojim podaním podaným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2015 podal návrh na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie. Vo svojom podaní uviedol, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to, že voči oprávnenému bola vymáhaná suma dňa 09.10.2014 uhradená. K uvedenému podaniu povinný zaslal aj výpis z H. R., ktorý preukazuje uhradenie dlžnej istiny povinným. Na základe vyššie uvedeného povinný žiadal zastaviť exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Súčasne žiadal o odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
K návrhu povinného zaslal dňa 21.05.2015 svoje vyjadrenie oprávnený, v ktorom udáva, že exekučné konanie začalo dňa 15.02.2008, kde podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Povinný si svoju povinnosť splnil až dňa 09.10.2014, ktorá suma na účet povinného bola pripísaná dňa 10.10.2014, teda až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie v časti istiny, t.j. 66,38 Eur. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s odkladom exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je splnenie dlhu. Je potrebné uviesť, že aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
Súd z oznámenia oprávneného zo dňa 17.04.2014 mal preukázané, že povinný uhradil pohľadávku dňa 09.01.2014 , t.j. po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 28.11.2012, t.j. v deň, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
S ohľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením zo strany povinného.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995, o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Vzhľadom na to, že sa predmetná exekúcia začal dňa 15.02.2008, rozhodoval súd o trovách exekúcie podľa ustanovení vyhlášky účinných do 30. 04. 2008 v zmysle prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky, v zmysle ktorého v exekučných konaniach začatých pred 30. 04. 2008 patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danom prípade nie je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, teda je namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 62,15 Eur, pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora vo výške 26,56 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 25,23 Eur a 20% DPH, t.j. 10,36 Eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 19,92 a to za 6 úkonov po 3,32 Eur, ako to vyplýva zo špecifikácie súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu EX 296/08 (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného).
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon oznámenie o stave konania (15 min), t.j. 1 hod. x 6,64 Eur, t.j. 6,64 Eur. Pokiaľ ide o úkon špecifikácia trov exekúcie zastavení exekúcie (45 min.), tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych
a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Súd tu konštatuje, že súdny exekútor je účastníkom konania v zmysle ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku len pri rozhodovaní súdu o trovách konania, preto nie je oprávnený podávať ani návrh na zastavenie exekúcie. Pokiaľ teda súdny exekútor súdu písomne oznámil výmaz povinného z obchodného registra a vyúčtoval si trovy exekúcie (prevažnú časť podania predstavuje vyúčtovanie trov exekúcie), tento úkon podľa názoru súdu nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, a pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
Zároveň súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 11,91 Eur a to poštovného, ako to mal súd za preukázané zo špecifikácie súdneho exekútora a z predloženého exekučného spisu EX 296/08. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,00 eura ako náklady spojené a administratívou a sumu 3,32 Eur ako založenie spisu. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 46,17 Eur, z toho odmena predstavuje 26,56 Eur (6 úkonov po 3,32 Eur + časová odmena vo výške 6,64 Eur), hotové výdavky (poštovné) predstavujú 11,91 Eur, DPH 20 % z odmeny a hotových výdavkov predstavuje 7,70 Eur.
Povinný sa vo svojom návrhu ďalej domáhal, aby súd povolil odklad exekúcie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko možno očakávať, že bude exekúcia zastavená.. Keďže súd o zastavení exekúcie rozhodol týmto uznesením, je povolenie odkladu v tomto štádiu bezpredmetné, a preto súd návrh povinného na prerušenie exekúcie zamietol.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu OSP vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.