Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-20-2015.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. deti: T. I. Z., B.. XX.X.XXXX H. T. Z., B.. X.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: T. Z., B.. XX.X.XXXX, X. W.H. XX, N. H. H. R., B.. XX.X.XXXX, X. W., R. XX/XX o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. Z., B.. X.X.XXXX zo sumy 30 eur na 50 eur mesačne počnúc odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/214/2013 zo dňa 20.8.2013.
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. I. Z., B.. XX.X.XXXX zo sumy 30 eur na 50 eur mesačne počnúc odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/213/2013 zo dňa 20.8.2013.
Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na mal. deti a to zo sumy 30 eur na 100 eur mesačne jednotlivo na každé mal. dieťa od rozhodnutia súdu. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca v roku 2013 avšak od uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov a to tým, že sa zvýšili výdavky na mal. deti. Poukázala na to, že obe deti začnú navštevovať povinnú školskú dochádzku v septembri 2015.
Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že je nezamestnaný, bez príjmu a finančne ho podporuje stará mama a rodičia. Jeho matka je nezamestnaná. Otec podnikateľ v oblasti mäsiarstva. Poukázal na to, že bol konateľom spoločnosti I. S., U..G..C.. a zároveň aj jediným zamestnancom a jeho mesačný príjem dosahoval 380 eur avšak túto spoločnosť prepísal dňa 29.3.2015 na inú osobu, ktorej meno uviesť nevedel, taktiež nevedel uviesť meno ekonómky ani advokátky.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca avšak výšku ponechal na rozhodnutie súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s RL mal. detí, daňové priznanie otca za rok 2014, výpis z OR, oznámenie DÚ Nitra, zmluva o prevode obchodného podielu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 12P/214/2013 zo dňa 20.8.2013 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. T. zo sumy 26 eur na 30 eur. Rozsudkom Okresného súdu Komárno 12/213/2013 zo dňa 20.8.2013 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola určená vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. I. vo výške 30 eur. V čase rozhodovania bola matka mal. detí na materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok. Otec mal. detí bol nezamestnaný, ešte neevidovaný. Ukončil v G. prácu kde ich všetkých prepustili. Vedľajší príjem nemal. Mal. deti boli v tomto čase predškolského veku. V súčasnej dobe matka mal. detí je zamestnaná v Q. W. s čistým mesačným príjmom 400 eur. Iný príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v spoločnej domácnosti s mal. deťmi a s matkou a sumou 150 eur prispieva do nájmu. Otec v súčasnej dobe nezamestnaný. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 31.3.2015 súd zistil, že previedol svoj obchodný podiel spoločnosti na nadobúdateľa L. U. odplatne za dohodnutú cenu vo výške 500 eur. Otec mal. detí bol spoločníkom spoločnosti I. S. U..G..C.., ktorej základné imanie bolo 5000 eur tvorené peňažným vkladom spoločníka teda otca mal. detí. V súčasnej dobe otec udáva, že je bez príjmu a že žije z finančnej pomoci svojej rodiny. Na dotaz súdu aby oznámil meno osôb, ktoré riešili prevod obchodného podielu udával súdu, že ich nepozná. Tiež poukázal na to, že má ďalšie mal. deti, na ktoré platí po 30 eur. Býva u starej mamy, ktorá je dôchodkyňa s dôchodkom 300 eur a on jej prispieva 150 eur mesačne. Má vedľajší príjem vo výške 200 až 250 eur. Poukázal na to, že v roku 2013 keď ešte podnikanie mu išlo mal okolo 30 zamestnancov, ktorý mali príjem cca 350 eur. Od polovice roku 2013 sa jeho finančná situácia začala zhoršovať. Z daňového priznania za rok 2014 vyplýva, že otec mal. náklady na hospodársku činnosť 4186 eur v bežnom účtovnom období a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období mal náklady na hospodársku činnosť 537 378 eur. Vykazuje stratový výsledok hospodárenia za účtovné obdobie avšak aj v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období. Otec na pojednávaní uviedol, že od posledného pojednávania hľadal prácu u troch stavebných firiem kde aj nastúpil avšak peniaze nedostal. Pracoval v oblasti stavebníctva a v tejto oblasti pracoval v rámci svojej U..G..C.. . Na poradí druhom pojednávaní uviedol, že z pomoci starej mamy a rodičov. Že stará mama je dôchodkyňa s dôchodkom 400 eur a jeho mama je nezamestnaná a otec podnikateľ, s ktorým veľmi nekomunikuje. Mal. deti sú predškolského veku s tým, že od septembra nastupujú povinnú školskú dochádzku.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu. Súd mal za preukázané, že k významnej zmene pomerov došlo na strane mal. detí , ktoré od septembra 2015 nastupujú do 1. ročníka ZŠ. Táto skutočnosť predstavuje tak významnú zmenu pomerov už aj v tomto období, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Je všeobecne známou skutočnosťou, že príprava do ZŠ je finančne náročná a výrazne zaťaží rozpočet rodičov. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej príjem sa od posledného rozhodnutia zvýšil, keďže nastúpila do pracovného pomeru. K zmene pomerov došlo aj na strane otca a to tým, že o posledného rozhodnutia si založil U..G..C.., ktorú sám nazval ako prosperujúcu s množstvo zamestnancov a v priebehu konania previedol obchodný podiel tejto spoločnosti na inú osobu za odplatu 500 eur. Ani v období kedy mal prosperujúcu spoločnosť neprispieval na výživu detí vyššou sumou a aj v súčasnom období otec odmieta prispievať na výživu mal. detí vyššou sumou. Súd bol však toho názoru s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zák. o rodine, že je nutné prihliadnuť pri určení výživného na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a rovnako sa prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Otec v konaní uvádzal, že má možnosť vedľajšieho príjmu v stavebníctve pričom jeho vlastná firma sa zaoberala stavebníckou činnosťou a napriek tomu ju previedol. Súd hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že tvrdenie otca o jeho finančnej situácií je účelové a v danom prípade sú splnené podmienky na ustanovenie § 75 ods. 1 Zák. o rodine a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 30 eur na 50 eur mesačne pri každom dieťati jednotlivo a zohľadnil pri určovaní výšky výživného aj tú skutočnosť, že došlo k zmene pomerov aj na strane matky a to zvýšením príjmu. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca odo dňa vyhlásenia rozsudku v zmysle návrhu matky.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.