Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-50-2015.pdf
PDF · 86.77 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/50/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa Z. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Ľ., X. J. XX, proti odporkyni P. J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Ľ., X. J. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom J., Y., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u rodičov, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa Z. J., nar. XX. XX. XXXX a odporkyne P. J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Y. Ľ., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. Ľ. vo zv. 5, ročník XXXX, na strane 15, pod poradovým číslom 9 r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J., Y., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, v tomto znení:
Maloleté deti J., Y. a G. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí J., Y. výživným vo výške 90 Eur mesačne a G. výživným vo výške 90 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 02. 03. 2015, doplneným dňa 13. 03. 2015 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že k odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Na ďalšom trvaní ich manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené, nemá záujem. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že koncom roka 2013 sa dozvedel, že odporkyňa mala viac ako 3 roky mimomanželský pomer. V roku 2014 prestali intímne žiť. Zároveň na čas po rozvode navrhol upraviť výkon rodičovských práv a povinností k mal. deťom tak, že mal. deti sa zveria do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že sa bude realizovať v 2-týždňovom intervale.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27. 05. 2015 súhlasila s rozvodom manželstva z dôvodu, že navrhovateľ od počiatku len príležitostne pracoval a všetka materiálna starostlivosť bola na nej. Odporca rád navštevuje pohostinstvá, hráva na automatoch a ako dlhodobo nepracujúcemu mu neostávajú prostriedky na rodinu. Navrhovateľ má veľa dlhov a už len preto sa rada s ním rozvedie. V dôsledku jeho prístupu k rodine sa aj odcudzili. Od leta 2014 už intímne nežijú. V roku 2012 ju aj fyzicky ohrozoval, pričom vec riešila aj polícia v Slovenskej Ľupči a Okresná prokuratúra. S návrhom navrhovateľa týkajúcim sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, t. j. zverením mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov súhlasila.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania chýba akýkoľvek vzájomný rešpekt, úcta, dôvera, citová náklonnosť. Za daného stavu súd preto považuje manželstvo účastníkov konania len za formálny zväzok, ktorý z dôvodu správania sa tak navrhovateľky ako aj odporcu nevytvára zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich mal. detí. Súd mal tak jednoznačne a nepochybne preukázané splnenie podmienok v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich pováh a názorov, čo neboli schopní preklenúť slušnou, vecnou komunikáciou. Odporkyňa ako prvá svoju nespokojnosť v manželstve riešila nadviazaním mimomanželského vzťahu, čo následne urobil aj navrhovateľ, ktorý v súčasnosti má, podľa vlastného vyjadrenia, vážnu známosť.
V prípade rozvodu manželstva rodičia na pojednávaní navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode tak, že mal. deti sa zveria do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená mal. deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu mal. detí výživným vo výške 90 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia s tým, že styk otca s mal. deťmi sa neupraví.
Kolízny opatrovník uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti o mal. deti nezistil žiadne nedostatky. V prípade rozvodu manželstva navrhol súdu schváliť rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode s odôvodnením, že neodporuje zákonu, záujmom mal. detí, ktoré pri pohovore prejavili vôľu byť zverené matke.
Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. detí toho času žijú ešte v spoločnej domácnosti a obaja sa podieľajú na osobnej starostlivosti o mal. deti, avšak matka vo väčšej miere. Mal. deti podľa zhodného vyjadrenia rodičov majú k nim obom dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmietajú. Z pohovoru s mal. deťmi vyplynula ich vôľa byť zverené do starostlivosti matky. Sociálnym šetrením v starostlivosti o mal. deti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec potvrdil, že zo strany matky je o mal. deti postarané, avšak v tejto súvislosti vzniesol jednu výhradu týkajúcu sa jeho predstavy, že matka by mala mal. deťom viac variť a nenechávať to na jeho matku. K tejto výhrade otca matka uviedla, že počas týždňa väčšinou mal. deťom varí stará matka zo strany otca, avšak počas víkendov deťom varí sama. Súd po zohľadnení takto zisteného skutkového stavu rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia mal. detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky schválil.
Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb mal. detí a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že mal. Y. má 12 rokov, navštevuje 6. ročník ZŠ. V rámci školy navštevuje strelecký krúžok za ročný poplatok 5 Eur. Maloletý je zdravý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Mal. G. má 11 rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ. V rámci školy navštevuje krúžok hravá matematika za ročný poplatok 5 Eur. Maloletý je členom futbalového oddielu Slovenská Ľupča, za ktorý sa uhrádza ročný poplatok 5 Eur. Maloletý je vedený v alergologickej ambulancii, štvrťročne na doplácanie za lieky sú výdavky vo výške 20 Eur. Matka s maloletým tiež navštevuje pedopsychiatrickú ambulanciu, s návštevou ktorej zvýšené výdavky nie sú. Otec je odo dňa 01. 05. 2015 SZČO, podniká v oblasti začiatočných a dokončovacích stavebných prác. V súčasnosti 2,5 týždňa pracuje v Rakúsku, kde mu zatiaľ nebola vyplatená žiadna mzda, ale predpokladá, že jeho príjem bude okolo 1500 - 2000 Eur brutto. Otec inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá výška výživného v sume 90 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto aj v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. deťom. Matka podľa vlastného vyjadrenia dosahuje príjem okolo 380 Eur netto, na deti poberá rodinné prídavky, uplatnila si daňový bonus. Rovnako ako otec inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Rodičia mal. detí žiadali, aby súd styk otca s mal. deťmi neupravoval, ponechal ho na ich dohode. Súd preto pri rozhodovaní o tejto časti návrhu postupoval podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine a styk otca s mal. deťmi neupravil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, prvá veta O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.