Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-31-2015.pdf
PDF · 80.43 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-5P/31/2015
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako rodičia, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: C. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Y..F. XXXX/XX, adresa na doručovanie: T., V. XXXX/XX, štátny občan SR a otca: K. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Y.. F. XXXX/XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 28.05.2015 takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa XX.XX.XXXX doručila matka tunajšiemu súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že rodičia maloletého, ktorí sú manželmi, spoločne žili v byte patriacom odporcovi na sídlisku E.. M. U. T. v šťastnom a bezproblémovom spolužití až do januára 2015, kedy sa otec maloletého priznal matke k nevere a od tohto momentu ju začal psychicky atakovať. Keď bol so synom sám a matka sa vrátila z práce, bol pod vplyvom alkoholu, čoho svedkom bola aj matka navrhovateľky. Nakoľko mimomanželský pomer nechcel ukončiť a vodil si milenku do bytu, matka bola nútená zo synom opustiť spoločnú domácnosť a z obavy o psychický vývoj syna trvala na tom, aby sa s ním otec stretával len za jej prítomnosti. Manžel si neustále vynucuje stretnutie s maloletým, aby ho mal na celý deň a noc a keďže sa rodičia nevedia dohodnúť, s ohľadom na synovu bezpečnosť podala matka tento návrh. Maloletý potrebuje momentálne stabilné a bezpečné prostredie, nakoľko matka s ním navštevuje logopedickú poradňu a tiež detskú neurológiu, pretože v poslednom čase sa pomočuje. Momentálne žije matka u svojich rodičov, kde má maloletý vytvorené harmonické prostredie a je šťastný. matka uviedla, že manželove nálady sa každý deň menia a matka nemá istotu čo zamýšľa, obáva sa, aby syna nevzal niekam proti jej vôli. Uviedla, že chcela byť voči manželovi ústretová a preto ho navštívila aj s maloletým v jeho byte, a keďže ho syn dlho nevidel bol veľmi zmätený, plačlivý, chcel odtiaľ odísť a upokojil sa až po dlhšej dobe. S ohľadom na vek maloletého, ktorý má 3,5 roka je podľa matky nevyhnutné, aby žil so svojou matkou, ktorá mu poskytuje stabilné a bezpečné prostredie. Ďalej uviedla, že už dňa 09.03.2015 podala na tunajšom súde návrh na úpravu práv a povinností k maloletému, vedený pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, ale nakoľko sa vzťahy medzi rodičmi upravili a došlo k ústnej dohode, zobrala návrh späť, preto súd konanie zastavil. Po približne 2 týždňoch však matka zistila, že otec maloletého naďalej udržiava mimomanželský pomer a opäť bola nútená opustiť so synom spoločnú domácnosť, takže odvtedy žije opäť s maloletým u svojich rodičov a je rozhodnutá nikdy sa do spoločnej domácnosti už nevrátiť a spolužitie s otcom maloletého už nikdy neobnoviť. Preto je matka toho názoru, že je potrebné upraviť rodičovské práva a povinností účastníkov
k maloletému a s ohľadom na nízky vec maloletého a silnú citovú naviazanosť na matku je potrebné zveriť ho do jej osobnej starostlivosti.
Toho istého dňa podala matka na súd aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v ktorom sa domáha zverenia maloletého do svojej starostlivosti a určenia výživného vo výške 250,-eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V návrhu vo veci samej opäť uvádza okolnosti ukončenia spolužitia, skutočnosť, že s odporcom udržiavala vzťah asi 3 roky pred narodením maloletého a od roku 2008 bývali v spoločnej domácnosti, dňa 10.04.2010 uzavreli manželstvo a ich spolužitie bolo šťastné a bezproblémové aj po narodení maloletého až do januára 2015, kedy sa jej odporca priznal k nevere. Nakoľko mimomanželský pomer nechcel ukončiť a vodil si milenku do bytu, matka bola nútená so synom opustiť spoločnú domácnosť a odvtedy bývajú v domácnosti jej rodičov. Je zamestnaná na Y. Ú. U. T. ako referentka s mesačným príjmom cca 500,-eur a poberá prídavky na maloletého vo výške 23,52 eur. Jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu 150,- eur mesačne, maloletý navštevuje materskú školu v Piešťanoch, kde výdavky predstavujú cca 50,-eur mesačne.
K návrhu matka pripojila kópiu rodného listu maloletého, sobášny list a svoju výplatnú pásku za apríl 2015.
Súd ustanovil vo veci kolízneho opatrovníka, ktorého dňa 29.05.2015 vyzval, aby obratom prešetril pomery v rodine maloletého a vyjadril sa k návrhu na predbežné opatrenie, najmä s ohľadom na zistenie eventuálnej hroziacej ujmy na strane maloletého. Z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 09.06.2015 bolo zistené, že maloletý býva s matkou a jej rodičmi v 3-izbovom byte v T., W. V. Z. Č.. XX, spolu s nimi príležitostne býva plnoletý matkin brat pracujúci v zahraničí. Šetrenie pomerov v domácnosti vykonal kolízny opatrovník ešte dňa 19.03.2015 k súdnemu konaniu č. XXP/XX/XXXX, ktoré bolo zastavené na žiadosť matky, ktorá vzala svoj návrh späť. Vtedy bolo zistené, že maloletý má u starých rodičov vytvorené vhodné podmienky, hygiena bytu bola v čase návštevy kolízneho opatrovníka na požadovanej úrovni. Následne, ako ďalej uviedol kolízny opatrovník, sa dňa 08.06.2015 kolízny opatrovník skontaktoval s matkou telefonicky, nakoľko táto je zamestnaná a tá mu k veci uviedla, že bytové pomery zostali nezmenené, so synom u rodičov obýva jednu izbu riadne zariadenú, maloletý navštevuje materskú školu na E.. M. U. T., je zdravý, pravidelne navštevuje približne raz mesačne logopedickú ambulanciu. Matka pracuje na Mestskom úrade T. s čistým mesačným príjmom cca 500,- eur, rodičom prispieva na domácnosť sumou 100,-eur mesačne, okrem toho podľa potreby nakupuje do domácnosti potraviny a drogériu. Matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že návrh na predbežné opatrenie podala z obavy o maloletého, nakoľko podľa jej vedomostí manžel prišiel o zamestnanie, často požíva alkohol, je nevyspytateľný, ľutuje sa a ju neustále obviňuje. Podľa slov matky sa vyjadril, že rozmýšľa predať byt, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a odísť do zahraničia aj so synom a preto má matka obavy, aby maloletého neuniesol. Kolízny opatrovník ďalej v správe uviedol, že s otcom maloletého sa pokúšali telefonicky skontaktovať avšak telefón nezdvíhal. Vzhľadom k hore uvedenému sa kolízny opatrovník nevedel vyjadriť či je tu hrozba bezprostredného ujmy na strane maloletého.
Podľa § 102 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b), aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
O predpokladoch pre vydanie predbežného opatrenia platia ustanovenia § 74 - 77 O.s.p. Jedným z účelov predbežného opatrenia je urýchlená, ale iba dočasná úprava právnych pomerov účastníkov za účelom poskytnutia včasnej ochrany porušeným, alebo ohrozeným subjektívnym právam a to do času, kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej. Účastníci pritom nemusia byť vypočutí. Vydanie
predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pred nariadením predbežného opatrenia nie je teda zisťovaný skutkový stav v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené.
Z vykonaného skráteného dokazovania dospel súd k záveru, že matka neosvedčila potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Vyhovenie jej návrhu by bolo ničím nepodložené, a rozhodnutie o zverení dieťaťa by bolo v súčasnosti predčasné. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že matka opustila s maloletým spoločnú domácnosť, ktorú viedla s manželom a to z dôvodu, že manžel nadviazal mimomanželskú známosť, ktorú si vodil do bytu a už po druhý raz sa odsťahovala k svojim rodičom, ako uvádza, tentoraz definitívne. Ďalej uvádza, že manžel ju psychicky atakuje a má záujem s maloletým sa stýkať, čo mu aj matka umožňuje, ale trvá na tom, aby bola pri stretnutí prítomná. Matka vyjadrila v návrhu obavy o maloletého a to obavu o psychický vývoj syna vzhľadom na jeho logopedický problém a pomočovanie ( z návrhu nie je zrejmé, či a aký súvis má tento problém s otcom maloletého, prípadne s jeho správaním), tiež vyjadrila obavu o synovu bezpečnosť s odôvodnením, že keď bol otec so synom sám a matka sa vrátila z práce, bol pod vplyvom alkoholu ( z návrhu nie je zrejmé, kedy k tomu došlo, o aké množstvo alkoholu išlo, či sa počas jej neprítomnosti niečo maloletému stalo, či išlo o jeden prípad, alebo sa to stáva bežne, a tiež z návrhu nevyplývajú žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by mohli súd viesť k záveru, že prítomnosť otca pre maloletého by mala byť nebezpečná, čo bez ďalšieho nie je možné vyvodiť o to viac, že podľa vyjadrenia matky išlo až do januára 2015 o harmonické a šťastné manželstvo, z čoho možno dôvodne usudzovať, že odporca sa správal ako primerane schopný a zodpovedný otec. Matka následne cestou kolízneho opatrovníka doplnila dôvody návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že uviedla, že podľa jej vedomostí manžel prišiel o zamestnanie, často požíva alkohol, je nevyspytateľný, ľutuje sa a ju neustále obviňuje, údajne sa vyjadril, že rozmýšľa predať byt, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a odísť do zahraničia aj so synom a preto má matka obavy, aby maloletého neuniesol, ale žiadny z uvádzaných dôvodov matka ničím nepodložila, a navyše sú všetky jej obavy iba vo všeobecnej rovine, takže súd má za to, že absentuje základná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je nutnosť osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. osvedčiť, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by boli práva maloletého H. ohrozené. Z návrhu totiž vyplýva, že mal. H. nehrozí bez nariadenia predbežného opatrenia žiadna bezprostredná ujma, maloletý je v starostlivosti matky, ktorá sa za pomoci svojich rodičov o neho riadne stará, nie je ani ohrozená výživa dieťaťa, pretože matka ju zatiaľ zo svojich príjmov dokáže zabezpečiť dovtedy, kým súd na základe riadneho a úplného dokazovania nerozhodne vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, kde určí, komu bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti, v akej výške bude druhý rodič platiť na neho výživné a v akom rozsahu sa tento rodič bude s maloletým stýkať.
Vychádzajúc z uvedeného súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).