Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/177/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa: MERKURY MARKET Slovakia, s.r.o., IČO: 36501891, Duklianska 11, Prešov 1, zast.: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Hlavná 25, Košice proti odporcovi: I. O., nar. XX.X.XXXX, Na T. XXX/X, G., zast. JUDr. Jana Bezáková, Bakalárska 6, Prievidza o zaplatenie 250,34 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 107,04 eur na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným 16.9.2014 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 250,34,- eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 250,34,- eur od 12.8.2014 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil nasledovne: Navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec uzavreli 17. 1.2012 dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce, na základe ktorej mal odporca počas trvania pracovného pomeru s navrhovateľom hmotnú zodpovednosť za zverené predmety. Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trval od 17. 1. 2012 do 16. 1. 2014. Na základe inventúr vykonaných navrhovateľom bol odporcovi vyúčtovaný schodok na zverených hodnotách v celkovej výške 250,34 euro, za ktorý odporca podľa § 182 a nasledujúce zákonníka práce zodpovedá. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 19. 5. 2014 s označením: "oznámenie o nedoplatku za schodky na zverených hodnotách" na zaplatenie 250,34 eur. Navrhovateľ svoj dlh nezaplatil, preto ho navrhovateľ opakovane písomne vyzval doporučeným listom s označením " výzva na zaplatenie " zo dňa 18. 7. 2014 na zaplatenie dlhu vo výške 250,34 euro do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka bola doručená právnemu zástupcovi odporcu 4. 8. 2014. Listom zo dňa 18. 8. 2014, ktorý bol odporcovi zaslaný ako posledná výzva na zaplatenie, vyzval navrhovateľ odporcu posledný krát na zaplatenie dlžnej čiastky 250,34 euro v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Zásielka bola právnemu zástupcovi odporcu doručená 22. 8. 2014. Odporca svoj záväzok nesplnil, z titulu, že došlo k omeškaniu s úhradou dlžnej sumy, požaduje navrhovateľ aj úrok z omeškania určený podľa právnych predpisov účinných po 1. 1. 2009 vo výške 5,25 % ročne zo sumy 250,34 eur od 12. 8. 2014 do zaplatenia. Tiež žiadal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 141,89 euro.

Súd na návrh navrhovateľa vydal platobný rozkaz z 20.10.2014, proti ktorému včas podal odpor odporca prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom poukázal, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. Tovar navrhovateľ nezabezpečil a prístup k nemu mali aj tretie osoby. Pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti nebola vykonaná inventarizácia a odporca nebol prítomný pri inventúrach, ktorými navrhovateľ preukazuje vznik schodku na zverených hodnotách.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí sa ospravedlnili, vypočul odporcu a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: dohoda o hmotnej zodpovednosti č.l. 4-5, s protokolom č.l. 6-8, s oznámením o nedoplatku č.l. 9, s výzvou na zaplatenie č.l. 10-12, s vyjadrením č.l. 13-14, s listinami predloženými navrhovateľom : pracovnou zmluvou, rozpisom pracovný zmien, prehľadom nemocenského poistenia, z ktorého vyplýva, že bol odporca PN od 12.10.2013, od 28.11.2013 do 2.12.2013 a od 14.12.2013 do 18.01.2014. Ďalej sa súd oboznámil s potvrdeniami o obdobiach konania inventúry, protokolmi rozrátania, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 19.05.2015.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že nie je sporné trvanie pracovného pomeru tak, ako to uvádza navrhovateľ. Je nesporné, že bola podpísaná s odporcom dohoda o hmotnej zodpovednosti. Avšak po tomto podpise nebola vykonaná inventarizácia. Prevádzka navrhovateľa je jeden veľký priestor voľne prístupný zákazníkom, ako aj predavačom. V časti prevádzky, ktorá je voľne prístupná - oddelenie stavebnej chémie, mal odporca prevziať hmotnú zodpovednosť. Malo sa jednať o spoločnú hmotnú zodpovednosť troch predavačov. Súčasťou časti je malý príručný sklad, ktorý je uzamykateľný. Od tohto skladu mal kľúče - vedúci celej prevádzky pobočky v G.. Podmienky, ktoré vytvoril zamestnávateľ nevyhovovali plneniu hmotnej zodpovednosti odporcom. Ako podklad navrhovateľ predložili dôkaz - protokoly verifikácie inventúrnych rozdielov, pričom čiastky, za ktoré má zodpovedať odporca netvoria v súčte uplatňovanú sumu. V danom prípade sa má vychádzať zo vstupných cien tovaru. Samotný navrhovateľ predložil doklad, že odporca bol v čase od 14.12.2013 do 19.01.2014, teda až do skončenia pracovného pomeru práceneschopný. Inventarizácia bola vykonaná za jeho neprítomnosti. Prvá inventarizácia bola vykonaná v čase, keď nebol PN, kde je schodok 8,54 eur. Druhá inventarizácia bola vykonaná v čase jeho práceneschopnosti dňa 20.12.2013, napriek spoločnej zodpovednosti a napriek tomu, že prístup mali všetci kolegovia je uvedený v týchto inventarizáciách ako zodpovedný iba odporca, kým na ostatných sú všetci traja spolu zodpovední podľa navrhovateľa. Nie je tam uvedený vôbec vedúci prevádzky, ktorý mal jediný kľúč od tohto skladu, za ktorý mal odporca hmotnú zodpovednosť. Ďalší protokol je z 30.12.2013, kedy bol odporca stále PN. Pokiaľ by navrhovateľ preukázal schodok, ako je zaznamenaný v protokole z 12.12.2013, tak jedine túto čiastku je možné považovať za čiastku na ktorej by sa mohol odporca eventuálne spolupodieľať.

Odporca uviedol, že uzavrel pracovnú zmluvu s navrhovateľom, začal pracovať na oddelení obkladov, dlažieb. Na všetkých vrátane tohto sa robili inventarizácie. Ku všetkému tovaru na prevádzke mal prístup jednak zákazník a jednak všetci predavači na prevádzke a jednak vedúci prevádzky, ktorý v mesiaci tri týždne býval na predajni v Merkury Markete, kde má byt a týždeň mal vždy voľno. Tam pracoval určitú dobu, prišiel nový vedúci prevádzky, ktorý ho preradil na odd. stavebnej chémie. Tam sa začali robiť častejšie inventarizácie. Napr. na odd. dlažieb mávali inventarizácie raz za mesiac, iba ohľadom niektorých tovarov, napr. líšt. Na odd. stavebnej chémie bol vystavený tovar od kladív, až po všetok stavebný materiál, okrem tehiel. Tiež tam bol malý príručný sklad, ktorý bol oddelený od odd. stavebnej chémie a mal ešte jedny dvere zvonka. Od tých dverí mal kľúče vedúci prevádzky, ktorý im vydal kľúč na požiadanie, keď potrebovali tovar zaskladniť, alebo vydať zákazníkovi. Inventúry sa robili tak, že jeden pracovník tovar fyzicky kontroloval - rátal ho a hlásil stavy pracovníkovi pri počítači, čím sa porovnával reálny stav so skladovým systémom. Keď sa inventúra skončila, tak im v ten istý deň, resp. v priebehu pár dní nasledujúcich vytlačili protokol o inventarizácii a dali im ho podpísať. Potom im čiastky, ktoré chýbali strhávali z výplaty každý mesiac. Tie mínusy sa nerozdeľovali rovnakým podielom pre ich všetkých, ktorí tam boli spoluzodpovední, ale podľa neho sa prerozdeľovali podľa sympatii. Oni si to s kolegami porovnávali a hovorili. Ten vedúci prevádzky mal kľúče od celého Merkury Marketu, mal k nemu prístup aj v noci, aj k hlavnému skladu. Stalo sa, že aj s vedúcim skladu zobrali gril z oddelenia záhrady, v noci si na ňom grilovali, potom ho opití zničili a na sklade potom chýbal a dali ho zaplatiť predajcom. V priebehu pracovného pomeru im už dosť zaplatil na ich tovare. Všimol si, že keď spravili inventúru, dali im podpísať ten protokol o inventarizácii. V tomto protokole napr. sa stalo, že bolo konštatované, že chýba nejaký tovar, oni podpísali takýto protokol, keďže tam tento tovar nebol, mal sa odstrániť zo skladového systému, keďže tam reálne nebol a už ho aj zaplatili. To sa aj stalo, odstránili ho zo skladového systému, ale pár dní nato, aj keď žiadny taký tovar neprijali, nebol im dodaný, ani ho nevydali zákazníkovi, znovu figuroval v skladovom systéme. Myslí si, že tie manká vytvárali umelo, niekoľkokrát telefonoval aj na iné pobočky na Slovensku a tiež mu potvrdili, že majú podobné podozrenie. Nechápe, ako mu môžu dať zaplatiť niečo, keď bol PN a teda v práci vôbec nebol, ani nepodpísal protokol o inventarizácii. Pokiaľ sa vykonávala inventúra, zároveň obsluhovali zákazníkov. Pokiaľ sa tovar zároveň prijíma aj vydáva, je ťažké vykonať riadnu inventúru. V Merkury Markete sa nachádza oddelenie, kde

sú stoličky, komody a postele, na vystavenie nábytku ho bolo treba zoskrutkovať náradím, elektrickou šroubovačkou, toto náradie si väčšinou chodili zobrať na odd. stavebnej chémie, napr. si takto prišiel požičať kolega s tým, že to vráti, odišiel s tým, ale stalo sa, že to vystavovanie nábytku trvalo dlhšie ako jeden pracovný deň a on mal na druhý deň voľno, nemohol si odsledovať, či to náradie vrátil späť alebo nie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť náradie pracovníkom na vystavenie tovaru. Nemal by byť používaný materiál pre zákazníkov. V žiadnom prípade nesúhlasí s uplatňovaným nárokom. Keď skončil PN prišiel si pre výpoveď, vedúci mu povedal, že mu nepodpíše doklady potrebné pre skončenie pracovného pomeru, kým mu nepodpíše protokoly o inventarizácii. Protokoly mu nepodpísal, podklady na skončenie pracovného pomeru mu vedúci nepodpísal, tak musel volať do G. do centrály, aby mu poslali doklady na skončenie pracovného pomeru. Správali sa k zamestnancom inak, akoby sa mal správať zamestnávateľ k zamestnancom.

Navrhovateľom boli predložené a na pojednávaní oboznámené dôkazy: oznámenie o nedoplatku za schodky na zverených hodnotách, výzva na zaplatenie zo dňa 18. 7. 201 4, doručenku zo 4. 8. 2014, poslednú výzva na zaplatenie zo dňa 18. 8. 2014. Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej s odporcom 17. 1. 2012, jej úvodných ustanovení, zamestnanec nastúpil dňa 17. 1. 2012 na pracovisko Q. X Prievidza, vykonával funkciu predajcu pričom pri svojich pracovných činnostiach nakladal s majetkovými hodnotami zamestnávateľa. Za ich stratu zničenie poškodenie alebo odcudzenie zodpovedá zamestnávateľovi. Podľa článku 1 tejto zmluvy zamestnanec prebral 17. 1. 2012 hmotnú zodpovednosť za zverené ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh a obrat ktoré je povinný vyúčtovať a ktoré sú umiestnené na vyššie uvedenom pracovisku. Zamestnanec prebral hmotnú zodpovednosť aj za tovar ktorý bude do prevádzky pravidelne dodávaný a ktorého prijatie bude potvrdené, ako aj za hodnoty prevzaté neskôr počas výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy a v tejto dohody. Takto zverené hodnoty je zamestnanec povinný vyúčtovať. V článku II. tieto zmluvy zamestnanec vyhlásil, že stav zverených hodnôt a ich ochrana je na úrovni umožňujúcej mu riadne plniť povinnosti z tejto dohody pre neho vyplývajúcich. Zamestnávateľ sa zaviazal vytvoriť a dodržiavať také podmienky, ktoré pracovníkovi umožňujú riadne hospodáriť so zverenými hodnotami. Zamestnanec sa zaviazal, že ak zistí že vznikli nedostatky v pracovných podmienkach ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie zverených hodnôt a zároveň je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť bez zbytočného odkladu do 24 hodín potom čo tieto nedostatky vznikli, inak zodpovedá za schodok v celom rozsahu. V článku III dohody sa zamestnanec zaviazal v prípade schodku na zverených hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť nahradiť ich v plnej sume. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. Tiež vyslovil súhlas so zrážkami zo mzdy až do výšky schodku, za ktorý zodpovedá . Zmluva bola uzavretá 17. 1. 2012 v G..

Tiež boli pripojené a na pojednávaní oboznámené listiny označené ako protokoly verifikácie inventúrnych rozdielov:

V protokole zo dňa 12. 12. 2013 spísanom inventúrnou komisiou v zložení C. P. a T. C. bolo konštatované, že na rokovaní dňa 12. 12. 2013, ktoré sa týkalo rozpočítavania inventúrneho súpisu sklad G. c.s. 12, uskutočneného 7. až 12. 12. 2013 komisia rozpočítala rozdiely zistené v obchodnom tovare. Osoby materiálne zodpovedné sú uvedené: B. J., I. O., C. S.. Preskúmané boli zistené počas súpisu 1/ nedostatky všeobecne: 124,91 eur,( PR 30,4 ) prebytky 83,94 eur ( PR 29,39). Komisia navrhla vzniknuté rozdiely rozpočítať: nedostatky na sumu 99,27 euro uznať neprevinené v hraniciach určených noriem úbytkov, tieto pripísať do nákladu činnosti, nedostatky na sumu 25,64,-uznať previnené a ich rovnocennosťou zaťažiť osoby materiálne zodpovedné. Do sumy je potrebné prirátať DPH. Súhlas so zaťažením na túto sumu podpísali B. J. a C. S.. Odporca súhlas nepodpísal. Prebytky na sumu 83,94,- eur komisia navrhla uznať spôsobené chybami merania a o ich rovnocennosť znížiť náklady .

V protokole zo dňa 30. 12. 2013 spísanom inventúrnou komisiou v zložení C. P. a T. C. bolo konštatované, že na rokovaní dňa 30. 12. 2013, ktoré sa týkalo rozpočítania inventúrneho súpisu sklad G. c.s. XX, uskutočneného 14. až 30. 12. 2013 komisia rozpočítala rozdiely zistené v obchodnom tovare. Osoby materiálne zodpovedné sú uvedené: B. J., I. O., C. S.. Preskúmané boli zistené počas súpisu 1/ nedostatky všeobecne: 152,9 eur, eur,( PR 46,48,50,63,65,66,67 ) prebytky 33,27 eur ( PR 45,47,49,62,64,72,76). Komisia navrhla vzniknuté rozdiely rozpočítať: nedostatky na sumu 50,33 euro uznať neprevinené v hraniciach určených noriem úbytkov, tieto pripísať do nákladu činnosti, nedostatky na sumu 102,57,- eur uznať previnené a ich rovnocennosťou zaťažiť osoby materiálne zodpovedné.

Do sumy je potrebné prirátať DPH. Súhlas so zaťažením na túto sumu po 34,19,- eur podpísali B. J. a C. S.. Odporca súhlas nepodpísal. Prebytky na sumu 33,27,-eur uznať spôsobené chybami merania a o ich rovnocennosť znížiť náklady .

V protokole zo dňa 20. 12. 2013 spísanom inventúrnou komisiou v zložení C. P. a T. C. bolo konštatované, že na rokovaní dňa 20. 12. 2013, ktoré sa týkalo rozpočítania inventúrneho súpisu sklad G. c.s. 12, uskutočneného 19. až 20. 12. 2013 komisia rozpočítala rozdiely zistené v obchodnom tovare. Osoby materiálne zodpovedné sú uvedené: I. O.. Preskúmané boli zistené počas súpisu 1/ nedostatky všeobecne: 165,88,- eur,( PR 61 ). Inventúrna komisia po uskutočnení vysvetľujúceho konania a preskúmania vysvetlení osôb materiálne zodpovedných navrhla vzniknuté rozdiely rozpočítať takto: Nedostatky na sumu 165,88,-eur uznať previnené a ich rovnocennosťou zaťažiť osoby materiálne zodpovedné. Do sumy je potrebné prirátať DPH. Odporca súhlas so zaťažením na túto sumu ne nepodpísal.

Z oznámenia o nedoplatku za schodky na zverených hodnotách z 19. 5. 2014 vyplýva, že odporca bol vyzvaný na úhradu vyúčtovaného schodku 230,34 eur. Z ďalšej výzvy z 18. 7. 2014 vyplýva že právny zástupca navrhovateľa vyzval právneho zástupcu odporcu na úhradu schodku na zverených hodnotách. Poukázal, že zákonná úprava predpokladá zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, platí prezumpcia zamestnanca. Jeho zavinenie sa predpokladá pokiaľ zamestnanec sám nepreukáže opak. Pri zodpovednosti za schodok zamestnávateľ nemusí existenciu zavinenia preukazovať. Zákonná úprava neukladá zamestnávateľovi preukazovať príčinnú súvislosť medzi vznikom tejto škody a osobou zamestnanca, pretože zavinenie sa predpokladá. Schodok na zverených hodnotách ako je uvedené vo výzve z 18. 8. 2014 bol zistený inventúrou vykonanou 7. až 12. 12. 2013, kedy bolo zistené, že schodok za ktorý odporca hmotne zodpovedná je o 8,55,- eur bez DPH , inventúrou vykonanou 19. až 20. 12. 2013 bolo zistené, že schodok, za ktorý odporca nesie hmotnú zodpovednosť predstavuje 165,88,- eur bez DPH, inventúrou vykonanou 14. až 30. 12. 2013 bola zistená výška schodku za ktorý odporca zodpovedá sumou 34,19 eur bez DPH. Spolu tak predstavuje výška schodku 250,34 euro. Inventúra prebiehala v prítomnosti inventúrnej komisie a o jej výsledku boli spísané vyššie uvedené protokoly . Zákonná úprava neukladá zamestnávateľovi zabezpečiť prítomnosť zamestnanca na inventúrach ani povinnosť oboznámiť zamestnanca s výsledkami inventúr. Tiež tu navrhovateľ uviedol, že inventúry boli vykonané za obdobie, keď klient v práci bol a za zverené hodnoty zodpovedal.

V písomnom vyjadrení z 15.5.2015, doručeného súdu 19.5.2015 právny zástupca navrhovateľa poukázal, že odporca bol počas pracovného pomeru pridelený na oddelenie chémie, čo vyplýva z rozpisu smien tzv. smenovky a z elektronickej evidencie v internom systéme navrhovateľa. Navrhovateľ sa od odporcu domáha zaplatenia schodku na zverených hodnotách v sume 250,34,-eur, ktorý bol zistený inventúrami vykonanými navrhovateľom na prevádzke navrhovateľa v G. v sklade č.XX na odd. chémie, na ktorom odporca pracoval. Protokolmi verifikácie inventúrnych rozdielov navrhovateľ preukázal vznik škody vzniknutej mu v tejto súvislosti. Ďalej uviedol, že predmetný sklad má dva vchody z vonkajšej strany objektu mal prístup vedúci prevádzky a druhý vchod z vnútornej strany objektu ktorý bol rovnako uzamknutý na kľúč mali k dispozícii len predajcovia na oddelení chémie. Poukázal, že odporca sa zaviazal že, ak zistí že vznikli nedostatky v pracovných podmienkach ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie zverených hodnôt a zároveň je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť bez zbytočného odkladu do 24 hodín potom čo tieto nedostatky vznikli, inak zodpovedá za schodok v celom rozsahu. Tiež poukázal na to, že odporca sa dopustil v decembri 2013 závažného porušenia pracovnej disciplíny takým konaním, že tovar o oddelenia chémie uskladnil do krabíc určených na vyhodenie do kontajnera a o pomoc s prepravou týchto krabíc požiadal zákazníka, určil mu miesto, kde mu má krabice vyložiť, pričom mu sľúbil vecnú odmenu. Bolo len na zamestnávateľovi, že neinicioval trestné konanie. K tomu predložil navrhovateľ čestné prehlásenie vedúceho prevádzky.

Navrhovateľ predložil ako dôkaz povinné nemocenské a dôchodkové poistenie preukazujúce trvanie práceneschopnosti odporcu od 12.10.2013 do 12.10.2013, od 28.11.2013 do 2.12.2013 a od 14.12.2013 do 19.1.2014. Podľa potvrdenia o obdobiach konania inventúry bol vykonávaný inventúrny súpis od 19. - 20.12.2013 za obdobie od 16.11.2013 do 18.12.2013, ďalej bol vykonávaný od za obdobie od 16.11.2013 do 6.12.2013 a od za obdobie od 16.11.2013 do 13.12.2013. Ďalej sú v prílohe vytlačené konkrétne zostavy tovaru, zrejme protokoly rozrátania k 14.12.2013 sú uvedené ako

chýbajúce podložky pod skrinky za 1,72,-eur, k 16.12.2013 farby za 12,6 eur, k 17.12.2013 farba za 3,69,-eur, k 20.12.2013 farby za 67,54,-eur, k 20.12.2013 teplomery za 4,2,-eur , k 20.12.2013 farba za 6,95,-eur, k 20.12.2013 bola zistená v zostave chýbajúca vŕtačka za 56,21,-eur, ďalej plusové položky, , teda navyše boli zistené k 16.12.2013 maľba nature za 6,22 eur, k 20.12.2013 farby za 10,69,- eur, k 20.12.2013 teplomer za 0,89,-eur, k 30.12.2013 prilba, blatníky sp ochrana za 12,37,-eur, k 30.12.2013 páska zo skleného vlákna za 1,04,-eur, k 30.12.2013 bol zistený v stave skladu Prievidza chýbajúci tovar: TG akumulátorový, uhlová brúska, aku.strukov B&D, akumulatorovy, uhlová brúska a búracie kladivo za 165,87,-eur. Tiež bol k 7.12.2013 zistený chýbajúci regál a ekokryl za 22,41,-eur, k 12.12.2013 bola zistená chýbajúca škárovacia hmota za 102,52,-eur, 7.12. 2013 boli zistené nadzásoby email, lak na drevo za 6,53,-eur a k 12.12.2013 nadzásoba škárovacej hmoty za 77,41,-eur. Ide o zistenia označené sklad Prievidza, jedine v prvom z týchto protokolov k 14.12.2014 je uvedený kontrahent chémia, všetky sú s podpisom jednej neidentifikovanej hmotne zodpovednej osoby, s výnimkou protokolu rozrátania chýbajúceho tovaru za 165,87,-eur, na ktorom nie je podpísaný nikto.

Podľa čestného prehlásenia P. C., vedúceho prevádzky z 3.2.2014 ho bývalý zamestnanec B. J. oboznámil, že zákazník, ktorý chce ostať v anonymite obvinil odporcu z odcudzovania tovaru z oddelenia chémia. I. O. požiadal v 1.polovici decembra zákazníka o pomoc s prepravou vyhodených krabíc z kontajnera a následne ich mal vyložiť na dohodnutom mieste za čo sľúbil zákazníkovi vecnú odmenu. Keď zákazník zistil že sa jedná o ukradnutý tovar z C. C., rozhodol sa že tak neurobí a oboznámi s tým jeho kolegu.

Tiež boli oboznámené smenovnice, z ktorých vyplýva PN odporcu od 28.11. do 30.11.2013, pracoval od 2.12.do 6.12.2013, od 9.12.2013 do 11.12.2013, od 13.12 do 14.12.2013, 17.12.2013, 19.12.2013 -22.12.2013 od 30.12. PN.

Písomne sa záverečnou rečou vyjadril navrhovateľ tak, že sa nestotožňuje s tvrdeniami odporcu, ide o vyfabulované tvrdenia použité na obranu odporcu. Na objasnenie uviedol, že na protokole z inventúry zo dňa 20.12.2013 je uvedená ako hmotne zodpovedná iba osoba odporcu z dôvodu, že išlo o vyúčtovanie schodku na zverených hodnotách ktorý odcudzil odporca konaním predstavujúcim hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Odporca nepredložil dôkazy na svoju exkulpáciu.

Podľa § 182 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti, ods. (1) ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Podľa ods. (2) dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa ods. (3) zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa ods. (4) tohto ustanovenia ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

Podľa § 183 ods. (1) Zákonníka práce zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa § 184 Zákonníka práce ods. (1) inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Podľa ods. (2) tohto ustanovenia na pracoviskách,

kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti. Podľa ods. (3) tohto ustanovenia ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Podľa ods. (4) tohto ustanovenia ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

Schodkom sa pri tom rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Podľa ustálenej judikatúry schodkom však nie je stav tzv. účtovného schodku, ktorý predstavuje len chyby v účtovnej evidencii. V takom prípade chýba podstatná náležitosť zodpovednosti zamestnanca, a to existencia škody.

Zodpovednosť zamestnanca za schodok je takisto založená na princípe zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa chce zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu nezavinil. To znamená, že pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá.

Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok je

- existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,

- písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti,

- existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat,

- zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.

Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Platnosť takejto dohody je podmienená predovšetkým existenciou platného pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude zodpovedať za schodok na ktoromkoľvek pracovisku, na ktorom prípadne bude v budúcnosti pracovať. Preto ani pri jeho preložení netreba uzavrieť novú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Z hľadiska obsahových náležitostí dohody je žiaduce, aby sa v nej zreteľne uviedla funkcia, ktorú má zamestnanec vykonávať. Vyžaduje sa to najmä v prípadoch spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti, keďže funkčné postavenie zamestnanca ovplyvňuje rozsah jeho povinnosti týkajúcej sa náhrady schodku. Na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti nemá vplyv ani to, že zamestnávateľ pri jej uzavieraní nevykonal inventarizáciu hodnôt, za ktoré má zamestnanec prevziať zodpovednosť. Táto skutočnosť je významná len z hľadiska dôkaznej povinnosti zamestnávateľa, ktorý bude musieť prípadne preukázať, ktoré hodnoty zamestnanec prevzal. Ďalším predpokladom platne uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti je spôsobilosť zamestnanca uzavrieť takúto dohodu.

Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182. Táto zodpovednosť totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t.j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ide teda napríklad o veci, ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a podobne. Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je ďalším nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Existenciu schodku musí preukázať zamestnávateľ.

Druhá veta odseku 1 ustanovenia § 182 Zákonníka práce umožňuje v dohode o hmotnej zodpovednosti so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú za schodok spoločne. Uvedené

ustanovenie treba vykladať tak, že sa nevyžaduje, aby sa takáto dohoda uzavrela súčasne so všetkými spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami. V praxi ju možno uzavrieť v jednej zmluve o spoločnej hmotnej zodpovednosti, avšak stačí, ak v individuálnej dohode o hmotnej zodpovednosti zamestnanec pro futuro vyjadrí súhlas s tým, že uzaviera dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Takáto dohoda sa stáva účinnou od okamihu, keď zamestnanec začne pracovať na pracovisku, na ktorom pracuje viac spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. Zamestnanec sa zodpovednosti zbaví aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb. Inými osobami pritom môžu byť ďalší spoločne hmotne zodpovední zamestnanci alebo tretie osoby, ktoré napríklad tovar odcudzili. V súvislosti s vlámaním do predajne súdna prax dospela k záveru, že v týchto prípadoch spravidla dochádza k úplnému zbaveniu zodpovednosti hmotne zodpovedných zamestnancov a nastupuje zodpovednosť páchateľov, ktorí sa vlámali do predajne, a to podľa ustanovenia § 420 a nasl. OZ. Vyplýva to z toho, že osoby, ktoré sa vlámali do predajne, vytvorili stav, v ktorom hmotne zodpovední zamestnanci nemali možnosť so zverenými hodnotami riadne hospodáriť a starať sa o ne.

Podľa ustálenej súdnej praxe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti aj vtedy, ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. V týchto prípadoch zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ. Dôvodom na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca je vždy skutočnosť, že zamestnávateľ napriek tomu, že bol zamestnancom upozornený na vzniknuté nedostatky, ich bez zbytočného odkladu neodstránil.

Určiť výšku schodku býva v niektorých prípadoch náročné. Preto je dôležité dbať na správnosť vykonania inventúry. V prípade pochybností o jej správnosti treba zisťovať okolnosti, za ktorých došlo k prevzatiu hodnôt na vyúčtovanie, a či sa inventarizácia vykonala spôsobom zodpovedajúcim zákonu o účtovníctve.

Na základe týchto skutočností súd ustálil tento skutkový stav: Nebolo sporné trvanie pracovného pomeru medzi účastníkmi konania tak, ako to uvádzal navrhovateľ. Je nesporné, že bola podpísaná s odporcom dohoda o hmotnej zodpovednosti uzavretá 17. 1. 2012, podľa jej úvodných ustanovení, zamestnanec nastúpil dňa 17. 1. 2012 na pracovisko Q., vykonával funkciu predajcu pričom pri svojich pracovných činnostiach nakladal s majetkovými hodnotami zamestnávateľa. Za ich stratu zničenie poškodenie alebo odcudzenie zodpovedá zamestnávateľovi. Podľa článku 1 tejto zmluvy zamestnanec prebral 17. 1. 2012 hmotnú zodpovednosť za zverené ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh a obrat ktoré je povinný vyúčtovať a ktoré sú umiestnené na vyššie uvedenom pracovisku. Zamestnanec prebral hmotnú zodpovednosť aj za tovar ktorý bude do prevádzky pravidelne dodávaný a ktorého prijatie bude potvrdené, ako aj za hodnoty prevzaté neskôr počas výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy a v tejto dohody. Takto zverené hodnoty je zamestnanec povinný vyúčtovať. V článku II. tieto zmluvy zamestnanec vyhlásil, že stav zverených hodnôt a ich ochrana je na úrovni umožňujúcej mu riadne plniť povinnosti z tejto dohody pre neho vyplývajúcich. Zamestnávateľ sa zaviazal vytvoriť a dodržiavať také podmienky, ktoré pracovníkovi umožňujú riadne hospodáriť so zverenými hodnotami. Zamestnanec sa zaviazal že, ak zistí že vznikli nedostatky v pracovných podmienkach ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie zverených hodnôt a zároveň je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť bez zbytočného odkladu do 24 hodín potom čo tieto nedostatky vznikli, inak zodpovedá za schodok v celom rozsahu. V článku III dohody sa zamestnanec zaviazal v prípade schodku na zverených hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť nahradiť ich v plnej sume. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. Tiež vyslovil súhlas so zrážkami zo mzdy až do výšky schodku, za ktorý zodpovedá. Zmluva bola uzavretá 17. 1. 2012 v Prešove. Navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonom uloženej povinnosti vykonať inventarizáciu pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti. Boli pripojené a na pojednávaní oboznámené protokoly verifikácie inventúrnych rozdielov ku skladu Prievidza, celkový súčet súm za ktoré mal byť zodpovedný odporca, je 208,62 ,- eur, čo sú sumy v cene nákupu, za ktoré bol odporca zodpovedný a nie žalovaných 250,34,-eur. Tiež sa nedá z nich zisť že by malo ísť o oddelenie chémie na ktorom bol ako jeden z troch spoluzodpovedných odporca, väčšinou sú podpísané jednou bližšie neidentifikovanou hmotne zodpovednou osobou, hoci na uvedenom sklade chémie mali byť tri hmotne zodpovedné osoby. Z protokolov však, s výnimkou protokolu na chýbajúcu sumu 1,72,- eur z 14.12.2014 kde je len uvedené kontrahent chémia, z ktorého tiež jednoznačne nevyplýva že ide o sklad chémie, na ktorom mal pracovať odporca, táto skutočnosť, že ide o sklad chémia, tvrdená navrhovateľom nevyplýva. Zo skladových výstupov vyplýva aj plusový stav niektorých tovarov, ktoré sa na sklade v

Prievidzi nachádzali, tento stav bol zásadne komisiou riešený rozpočítaním prebytkov ako spôsobené chybami merania a o ich „rovnocennosť znížiť náklady“. V prípade prebytkov teda boli pripustené chyby merania. Z týchto listín nepochybne nevyplýva že samotné výpisy stavu zásob reálne zodpovedali stavu tovaru na sklade podľa prvej inventarizácie po uzavretí dohody, následných pohyboch tovaru. Ako je vyššie uvedené schodkom sa pri tom rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Podľa ustálenej judikatúry schodkom však nie je stav tzv. účtovného schodku, ktorý predstavuje len chyby v účtovnej evidencii. Skutočné stavy sa v takomto prípade zisťujú fyzickou inventúrou. Nevykonanie inventúry nemá vplyv na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, zamestnávateľ musí dokazovať stav hodnôt iným hodnoverným spôsobom. Ak nevykoná inventúru, spravidla sa dostáva do dôkaznej núdze. Protokoly predložené navrhovateľom nepreukazujú jednoznačne stav vzniknutého schodku u odporcu. Pokiaľ odporca pracoval s tromi spoluzodpovednými pracovníkmi, je nepochopiteľné účtovanie sumy 165,87 eur len odporcovi a je to v rozpore s vyššie uvedenou zásadou hmotnej spoluzodpovednosti viacerých, v tomto prípade troch pracovníkov. Ak niektorý zo zamestnancov nezodpovedá za vzniknutý schodok, môže byť za ňu prípadne zodpovedný len jeden z nich, musí však ísť o zodpovednosť za vzniknutý schodok. Ak bolo ako uvádza navrhovateľ, zistené hrubé porušenie pracovnej disciplíny, dokonca trestná činnosť alebo priestupok odporcu a z nej vyplývajúca spôsobená škoda, resp schodok, musí byť tiež navrhovateľom preukázaný. Ak navrhovateľ v tomto smere predložil len čestné prehlásenie vedúceho prevádzky, že zákazník odporcovi nepomohol, oznámil to jeho spolupracovníkovi, možno sa len domnievať, že teda tovar podľa všetkého ostal v predajni. Súd sa len domnieva že ide o tovar podľa protokolu čl.8 a čl.57, ktorý stav je tiež k 20.12.2013, kedy už bol odporca práceneschopný. Dôkazy predložené navrhovateľom aj vzhľadom na chýbajúcu inventarizáciu pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti odporcu existenciu schodku tvrdeného navrhovateľom nepreukazujú. Dôkaznú povinnosť pri preukázaní vzniku schodku a jeho výšky nesie navrhovateľ a podľa názoru súdu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti toto dôkazné bremeno neuniesol. Preto je irelevantné že z hmotnej zodpovednosti za vzniknutý schodok sa môže exkulpovať zodpovedný pracovník preukázaním, že schodok ani sčasti nespôsobil vlastným zavinením, v danom prípade nebol hodnoverne preukázaný samotný schodok a jeho výška. Súd tiež zistil, že tvrdenie navrhovateľa že inventúry boli vykonané za obdobie, keď klient v práci bol a za zverené hodnoty zodpovedal, nekorešponduje s porovnaním vykázanej práceneschopnosti odporcu čl.43, podľa ktorej bol napríklad PN Od 14.12 2013 do 19.1.2014, čo nie je v súlade s predloženou smenovnicou čl. 71-76, z ktorej vyplýva PN odporcu od 28.11. do 30.11.2013, pracoval od 2.12.do 6.12.2013, od 9.12.2013 do 11.12.2013, od 13.12 do 14.12.2013, 17.12.2013, 19.12.2013 -22.12.2013 od 30.12. bol PN. V týchto základných pracovnoprávnych výkazoch súd zistil závažné rozpory, smenovnica nesedí s výkazom práceneschpnosti a ani obdobia za ktoré boli predložené protokoly rozrátania nezodpovedajú obdobiu kedy preukázateľne odporca v práci bol. Podľa potvrdenia čl. 44 pritom boli vykonané inventúry za obdobie od 16.11.2013 do 18.12.2013, od 16.11.2013 do 6.12.2013 a od 16.11.2013 do 13.12.2013. Inventúra do 18.12.2013 teda zahŕňa aj obdobie keď už bol odporca podľa výkazu čl. 43 práceneschopný, a jednotlivé protokoly rozrátania boli k dátumom 16.,17.,20.a k 30.12.2013 (čl. 46,47,48,49,50,51,52,53, 54, 55, 56, 57. K dátumu 14.12.2013, kedy odporcovi začala PN boli len protokoly ku dňu 7. a 12. 12.2013 čl.58-60. Súd však musí konštatovať že aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa k povinnosti odporcu, že ak zistí, že vznikli nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie zverených hodnôt a zároveň je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť bez zbytočného odkladu do 24 hodín potom čo tieto nedostatky vznikli, inak zodpovedá za schodok v celom rozsahu, v tomto smere sa ukázalo nesporným, tvrdil to navrhovateľ i odporca že od skladu, v ktorom pracoval odporca so spolupracovníkmi mal kľúč aj vedúci prevádzky, ktorý neniesol hmotnú zodpovednosť. Prevádzka navrhovateľa ako to uviedol odporca, je jeden veľký priestor voľne prístupný zákazníkom, ako aj predavačom. V časti prevádzky, ktorá je voľne prístupná - oddelenie stavebnej chémie, mal odporca prevziať hmotnú zodpovednosť. Malo sa jednať o spoločnú hmotnú zodpovednosť troch predavačov. Súčasťou časti je malý príručný sklad, ktorý je uzamykateľný. Od tohto skladu mal kľúče - vedúci celej prevádzky pobočky v Prievidzi . Navrhovateľ teda vedel, že pracovné podmienky bránia odporcovi riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami a odporcovi zamestnávateľ - navrhovateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami.

Z týchto dôvodov súd potom návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb, za prípravu a prevzatie zastúpenia a spísanie odporu 18.11.2014, účasť na pojednávaní 20.5.2015. Odporcovi vznikli trovy konania jeho právnym zastúpením, ktorých výška vyplýva z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to tarifná odmena z úkon právnej služby v roku 2014 - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, tarifná odmena za úkon právnej služby - odpor podaný v roku 2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c) a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, za účasť na pojednávaní 20.5..2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Za tri úkony teda uplatnil 21,58,-eur + 20% DPH + dva krát 8,04,-eur ako režijný paušál teda za dva úkony v r.2014 plus 20% DPH a jeden režijný paušál v roku 2015 8,39,-eur, plus 20% DPH teda spolu 107,04,- eur ( 89,20+ 20% DPH 17,84,-eur), ktoré je povinný navrhovateľ podľa § 149 O.s.p. ods.1 zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.