Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-225-2015.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/225/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa: mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť, so sídlom ul. Senátorská 18, 00-950, Varšava, Poľská republika, podnikajúca na území SR prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpený advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti odporcovi: Q. C., nar. X. X. XXXX, bytom M. XXX, v konaní o zaplatenie 52,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 13C/254/2014-37 zo dňa 25. novembra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 52,48 eur, úroky z omeškania vo výške 21,39 eur, poplatky vo výške 21,58 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52,48 eur od 16. 5. 2014 do zaplatenia a zmluvné úroky vo výške 16,5 % ročne zo sumy 52,48 eur od 16. 5. 2012 do zaplatenia.
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 16. 1. 2009 zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky, harmonogram splátok a obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov v mBank. Vzhľadom na to, že odporca nezaplatil viac ako dve splátky, navrhovateľ dňa 16. 5. 2012 od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 261,27 eur.
Záväzkový vzťah uzavretý medzi účastníkmi okresný súd vyhodnotil ako občianskoprávny vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľského práva. Z predloženého výpisu z účtu zistil, že odporca úver dokonca preplatil, navrhovateľ totiž priebežne zaratával na istinu poplatky, ktoré okresný súd vyhodnotil ako neoprávnené. Tieto poplatky predstavujú určitú formu sankcie voči druhej zmluvnej strane, avšak ich dojednanie s odkazom na úverové podmienky, resp. cenník poplatkov, nepovažoval za individuálne dojednané. Navyše, už samotná povaha týchto poplatkov za upomienky vzhľadom na ich vyúčtovanie je podľa názoru okresného súdu v rozpore s dobrými mravmi a neprípustne zasahuje do postavenia druhej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Okrem toho navrhovateľ zasielanie viacerých upomienok nijako nepreukázal, preto neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojho nároku.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní, neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nevzniklo. Odporca si žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasil s tvrdeniami okresného súdu, že odporca úver preplatil, nakoľko z výpisu z účtu vyplynulo, že odporca vyčerpal úver vo výške 3 300,- eur, finančné prostriedky mu boli poukázané na účet dňa 16. 1. 2009, pričom uhradil v 49 splátkach sumu 3 172,11 eur a ďalšie splátky už nezaplatil. Keďže odporca úver riadne nesplácal, boli mu zasielané upomienky na úhradu nezaplatených splatných pohľadávok, ktoré sú účtované aj vo výpise. Výška poplatkov bola riadne uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol súčasťou zmluvy a s ktorým bol odporca riadne oboznámený, čo potvrdil aj svojím podpisom na zmluve. Ďalej navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že podľa výpisu z účtu predstavuje konečný zostatok na úverovom účte sumu 1 638,15 eur. Okresný súd bližšie neskúmal skutočnosti, na základe ktorých si uplatňoval nárok vo výške 52,48 eur, nevyzval ho na doplnenie dôkazov, prípadne na vyjadrenie , na základe akých skutočností dospel k výške uplatneného nároku, nakoľko uplatnený nárok 52,48 eur nevyplýva zo žiadnych predložených písomných dôkazov a ani vo svojom návrhu zo dňa 9. 6. 2014 nepotvrdil, že eviduje akékoľvek ďalšie úhrady odporcu, na základe ktorých by si uplatňoval nárok v uvedenej výške. Okresný súd tak na základe vykonaného dokazovania nedostatočne zistil skutkový stav veci.
K individuálnemu dojednávaniu zmluvných podmienok navrhovateľ uviedol, že ako podnikateľský subjekt poskytol počas svojho pôsobenia tisíckam klientov rôzne finančné produkty, pričom vzhľadom na ich kvantitu a rôznorodosť nebolo v jeho silách vyjednávať s každým klientom osobitné podmienky predmetných zmlúv. Z tohto dôvodu pripravil zmluvu, ktorá mala všetky náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Odporca slobodne uzavrel zmluvu, mal si byť vedomý svojich povinností, ktoré si však riadne neplnil.
Na záver odvolateľ uviedol, že v dôsledku administratívnej chyby bola v žalobnom návrhu uvedená nesprávna výška nároku, ktorú si uplatňoval a rovnako bol v petite uvedený nesprávny variabilný symbol.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Jednou z náležitostí žalobného návrhu je opísanie rozhodujúcich skutočností. Táto povinnosť vyplýva nielen z ust. § 79 Občianskeho súdneho poriadku, ale aj z § 120, z ktorých je zrejmá povinnosť tvrdenia účastníkov konania. Uvedenie rozhodujúcich skutočností znamená, že tieto musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Od uvedenia skutkových okolností je treba odlišovať neuvedenie (alebo nesprávne uvedenie) skutočností, týkajúcich sa opisu skutkového stavu. Napokon so zreteľom na ust. § 101 O.s.p. vyplýva, že hoci navrhovateľ má povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo, splnenie tejto povinnosti nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Ďalšou povinnou obsahovou náležitosťou návrhu je označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva.
V prejednávanej veci vzhľadom na obsah podaného žalobného návrhu nebol dôvod, aby okresný súd vyzýval navrhovateľa na odstránenie vád, resp. nejasností uplatneného nároku. Navrhovateľ v žalobnom návrhu jednoznačne vymedzil, čoho, na základe akých skutočností sa domáha a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, z ktorých okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. To, že tvrdenia navrhovateľa nevyplývali z označených a predložených dôkazov, malo za následok neúspech navrhovateľa v konaní.
Naviac, prvostupňový súd svoje zamietajúce rozhodnutie založil aj na konštatovaní, že poplatky, ktoré si navrhovateľ v konaní uplatnil, sú v rozpore s dobrými mravmi a ich dôvodnosť nebola preukázaná, lebo navrhovateľ nepreukázal, že upomienky, za ktoré poplatky vymáhal aj skutočne odporcovi zaslal. Správnosť týchto záverov okresného súdu v podanom odvolaní navrhovateľ nespochybňoval. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že je viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi podaného odvolania (§212 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd sa preto ich posúdením nezaoberal.
Pokiaľ navrhovateľ namietal správnosť záverov okresného súdu o tom, že nebolo preukázané, že predmetná zmluva bola individuálne dojednaná, tieto námietky nepovažoval odvolací súd za opodstatnené. Skutočnosť, že vzhľadom na veľký počet klientov mal navrhovateľ znenie zmluvy predpripravené, nič nemení na tom, že k uzatváraniu zmlúv bolo potrebné voliť individuálny prístup vo vzťahu ku každému klientovi. Navrhovateľ mal možnosť preukázať, že napriek už predtlačenému zneniu zmluvy bola na strane odporcu ako klienta možnosť meniť obsah tejto zmluvy, prípadne individuálne si vyjednať iné zmluvné podmienky, než boli obsahom predpripravenej zmluvy. Táto okolnosť však z vykonaného dokazovania nevyplynula.
Na základe uvedených skutočností krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to aj v závislom výroku o trovách konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.