Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-115-2014.pdf
PDF · 76.85 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/115/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Marianny Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO 35787783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom AK Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému E. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, v konaní o zaplatenie 976,79 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 14C 165/2013-64 zo 14.3.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 318,68 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 0,24 eur od 16.3.2010 do zaplatenie, s 9%ročným úrokom z omeškania zo sumy 221,40 eur od 1.9.2010 do zaplatenia a 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 97,04 eur od 16.4.2010 do zaplatenia všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Svoje rozhodnutie týkajúce sa zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril postupne zmluvy o poskytnutí úveru za účelom nákupu spotrebného tovaru. Na základe týchto žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 465,94 eur, 759 eur a 399,6 eur. Z histórie bolo zistené ako platil žalovaný splátky jednotlivých úverov a je zrejme, že tieto splátky aj zaplatil. Ďalej poukázal na to, že od všetkých troch úverových zmlúv, ktoré boli predmetom tohto konania žalobca odstúpil. Žalobca si sám zvolil takúto formu ukončenia zmluvného vzťahu a z týchto dôvodov vyplynulo mu právo na vrátenie všetkých poskytnutých plnení podľa § 457 OZ, čo platí recipročne aj voči žalovanému. Tým došlo k zrušeniu zmlúv od počiatku, teda ex tunc a na základe toho vyhovel žalobe len v tých častiach, ktorých bolo potrebné vyhovieť vzhľadom k tomu, že na týchto jednotlivých splátkach vznikli rozdiely v neprospech žalobcu a preto žalovaný bol zaviazaný na vrátenie týchto súm. Pokiaľ išlo o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, v tejto časti vychádzajúc z faktu, že žalobca odstúpil od zmluvy a tým sa zrušila zmluva celá, preto v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, v časti zamietaného výroku predmetného rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že zmluvy, na základe ktorých bol úver žalovanému poskytnutý boli doplnené resp. obsahovali aj všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a na
základe takýchto podmienok v zmysle Čl. 3 bodov 5.4.6.1 a Čl. 4 bod 4.2. a Čl. 5 bod 5 je možné požadovať aj plnenie, ktoré je predmetom tejto žaloby. Preto je nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý uvádza, že odstúpením od týchto zmlúv sa ruší zmluva ex tunc a žalobca ma nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tým by žalobca ako veriteľ bol potrestaný. Žiaden právny predpis neobmedzuje účastníkov právnych vzťahov a tých zo spotrebiteľským prvkom v uzatváraní tzv. formulárových zmlúv, t.j. takých kde jedná zmluvná strana ovplyvní v zásade celý obsah zmluvy a druhá strana zmluvu buď príjme alebo odmietne. Takéto uzatváranie zmlúv je obvyklé, a preto nemôže mať dopad na rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ súd poukazoval na ustanovenia týkajúce sa nárokov tohto zmluvného vzťahu ako nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, potom nebolo toto správne a podľa názoru žalobcu rozhodnutie v tejto časti aj bolo nepreskúmateľné, keďže súd prvého stupňa riadne neodôvodnil rozhodnutie, prečo v prevyšujúcej časti žalobe nevyhovel.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa mal k dispozícii všetky dôkazy a vykonal ich na to, aby zistil dostatočným spôsobom skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel aj k správnemu právnemu záveru. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nemenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Z obsahu spisu je zrejme, že účastníci konania uzavreli po sebe nasledujúce tri zmluvy, ktorým poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 759 eur na nákup tovaru dňa 22.1.2009, 399,60 eur na nákup spotrebného tovaru 10.3.2009 a 465,94 eur na nákup spotrebného tovaru zo dňa 13.12.2008.
Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaný zaplatil úver poskytnutý v celkovej sume 465,94 eur, sumu 465,70 eur a žalobcovi ma vrátiť 0,24 eur. Na základe druhej úverovej zmluvy, ktorá bola poskytnutá vo výške 759 eur žalovaný vrátil žalobcovi 537,6 eur, a preto je potrebné vrátiť rozdiel zo strany žalovaného 221,4 eur. Na základe tretej úverovej zmluvy bola poskytnutá suma 399,6 eur, uhradil žalovaný do rozhodnutia 302,56 eur a je potrebné vrátiť sumu 97,04 eur. Rovnako z obsahu spisu je zrejme, že žalobca pre nesplnenie zmluvných podmienok, ktoré spočívali v tom, že nezaplatil pravidelné mesačné splátky podľa jednotlivých úverových zmlúv, odstúpil od všetkých troch úverových zmlúv podaniami z 8.6.2010 pri prvej úverovej zmluve, 9.7.2010 pri druhej úverovej zmluve a 8.6.2010 pri tretej úverovej zmluve. Ako vyplýva z týchto oznámení o odstúpení od zmlúv, ktoré boli žalovanému doručené vyplynulo, že okrem vrátenia nedoplatkov na istine uplatňuje si žalobca aj zmluvnú pokutu za omeškania so splácaním dlhu. Táto zmluvná pokuta v prvom prípade predstavovala sumu 12,12 eur, v druhom prípade 3,73 eur a v treťom prípade 20,77 eur.
Odvolacia námietka žalobcu smerovala proti výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá ako vyplýva z podania žaloby, ďalších listinných dôkazov, ktoré žalobca k tejto predložil. Išlo o čiastku, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu uplatnenú voči žalovanému pre porušenie zmluvných podmienok, a to pre omeškanie sa splatením tohto dlhu. Pokiaľ dôvodom pre podanie odvolania bola tá skutočnosť, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom neodôvodnil, prečo v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol a tým považoval žalobca rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné.
Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa správne právne vec posúdil na základe zistených skutočností, ktoré predložil žalobca ako listinný dôkaz k podanej žalobe. Je nesporné, že všetky tri úverové zmluvy, ktoré boli medzi účastníkmi konania uzavreté boli skončené tým, že žalobca odstúpil od týchto zmlúv. Súd prvého stupňa správnym spôsobom poukázal na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú na právny úkon odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán. V danom prípade išlo o žalobcu, teda veriteľa, ktorý v zmysle podmienok uzavretých v zmluve od týchto zmlúv odstúpil. Z týchto dôvodov neprináleží veci žiadna iná polemika vo vzťahu k tomu, na aké plnenie žalobca má právo. Ide o plnenie zo zmluvy, ktorá bola zrušená od počiatku, a teda z konštantnej rozhodovacej praxe, ale aj judikatúry slovenských súdov vyplýva, že ma nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Týmto sa súd prvého stupňa dôsledne riadil a vyhovel žalobe vo vzťahu k vráteniu toho plnenia zo
strany žalovaného žalobcovi, ktoré od neho obdržal, ktoré mu veriteľ poskytol. Ak aj súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom neodôvodnil rozsudok vo vzťahu k tomu, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietol nič nemení na tom tá skutočnosť, že dôsledným spôsobom odôvodnil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, jeho začiatok a jeho koniec a tiež nároky žalobcu, ktoré pomenoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v tejto časti žalobe vyhovel. To znamená akékoľvek iné nároky žalobcu na základe vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka nie sú dôvodné a takéto rozhodnutia súdov prvého stupňa ako aj odvolacích súdov, ba aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú známe a sú nemenné.
Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaný si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.