Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36P-69-2014.pdf
PDF · 111.72 KB
Case nature
Area
Subarea
36P/69/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. B.. Z. XX, A., a z otca M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom KV. D.. XX/XX, H., Č. F., H..Č.. D. G. XXX, H., Č. F., v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e mal. O. Š., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. O. Š., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 60,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.08.2014, opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 01.08.2014 do 31.05.2015 pre mal. O. Š., nar. XX.XX.XXXX vo výške 481,00 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 20 Eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.
Stretávanie otca s mal. dieťaťom bude podliehať dohode rodičov.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2014 domáhala zverenia mal. Maxmiliána do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného vo výške 50 Eur zo strany otca. Návrh odôvodnila tým, že rodičia dieťaťa manželstvo neuzatvorili, ich vzťah bol vážne narušený, otec dieťaťa bol dlhodobo nezamestnaný, z čoho vznikli značné finančné problémy, ktoré vyústili k návratu matky s dieťaťom k jej rodičom, s čím otec mal. dieťaťa súhlasil.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník v správe o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 21.10.2014 v znení č. l. 51 navrhol zveriť mal. Maxmiliána do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné v súlade so Zákonom o rodine tak, aby jeho výška zodpovedala opodstatneným potrebám mal. dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca.
Otec sa na pojednávanie dňa 10.06.2015, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti niektorého z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo vedci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúma existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania). V prejednávanej veci nebol súdu známy žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :
Mal. Maxmilián pochádza zo vzťahu rodičov O. D., D.. XX.XX.XXXX V. M. Š., D.. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletého manželstvo neuzatvorili. Rodičia viedli spoločnú domácnosť do novembra 2013, kedy matka s mal. dieťaťom so súhlasom otca maloletého odišla žiť na Slovensko do domácnosti svojich rodičov O. V. T. D., N. A., kde bývajú doposiaľ. Z návrhu na začatie konania ako aj z výpovede matky vyplýva, že spolužitie s otcom bolo komplikované, ich vzťah bol poznačený nedostatkom finančných prostriedkov na živobytie, keďže bol otec dieťaťa dlhodobo nezamestnaný, následne bol ich vzťah vážne narušený.
Otec dieťaťa bol vypočutý prostredníctvom príslušného dožiadaného Okresného súdu v Třebíči v Českej republike dňa 11.05.2015. Otec maloletého uviedol, že so zverením mal. syna do starostlivosti matky a s určením výživného súhlasí. Zároveň navrhoval upraviť stretávanie s maloletým a to tak, že matka bude povinná odovzdať otcovi maloletého každý tretí týždeň v mesiaci vo štvrtok o 15.00 hod. v mieste jeho bydliska a otec mal. dieťa vráti matke do miesta jej bydliska v nedeľu od 15.0 hod. do 17.00 hod. Súhlasil s navrhovanou výškou výživného vo výške 50 Eur mesačne. V súčasnosti je zamestnaný ako robotník v spoločnosti T. Y., s.r.o., X. G. XXX, XXX XX P. s čistým príjmom 9.000 Kč. V uvedenej spoločnosti je zamestnaný zhruba od februára 2015, predtým bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, zhruba 1,5 roka nemal žiaden príjem, nepoberá žiaden dôchodok ani sociálnu dávku. Nevlastní žiaden majetok. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi starými rodičmi, ktorým prispieva na domácnosť sumou 2.000 Kč. Inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. Maxmiliána nemá. S matkou maloletého je v kontakte prostredníctvom sms, o mal. Maxmiliánovi je informovaný, pozná jeho zdravotný stav, aktuálne potreby. Naposledy ho videl v júni 2014. Uviedol, že na výživnom sa podieľa platením čiastky vo výške 500 Kč, pričom s platením mu pomáha jeho matka. Nad rámec neprispieva. V súvislosti s jeho zdravotným stavom nemá zvýšené výdavky, neplatí poistenie, sporenie, má dlhy, pričom ich výšku nevedel uviesť. Uviedol, že pojednávania dňa 10.06.2015 sa nezúčastní a svoju neúčasť ospravedlňuje.
Matka žije s mal. Maxmiliánom spolu so svojimi rodičmi v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov matky. Na chod domácnosti im matka finančne prispieva 50 Eur mesačne. Inkaso s nájomným uhrádzajú rodičia matky.
Mal. Maxmilián má v súčasnosti 2,5 roka, jeho zdravotný stav je dobrý. Momentálne je v celodennej starostlivosti matky, v septembri 2015 má nastúpiť do materskej školy. Matka má výdavky na zabezpečenie oblečenia, obuvi, stravy, drogérie, plienok, v období bežných ochorení má zvýšené výdavky na antibiotiká, vitamíny. Pomáhajú jej rodičia.
Matka je zamestnaná ako predavačka v predajni O. T., pracuje na dohodu v rozsahu 20 hodín v mesiaci, s príjmom okolo 40 eur, poberá prídavky na dieťa vo výške 26 eur a rodičovský príspevok vo výške okolo 199 eur. V čase, keď je v práci, starostlivosť o syna zabezpečuje jej matka. Od novembra 2013 do februára 2015 prispieval otec mal. dieťaťa na jeho výživu prostredníctvom svojej matky 17 Eur mesačne, od marca neprispieva na neho žiadnou sumou. Nezaujíma sa o neho, raz za mesiac a pol sa ozve prostredníctvom sms správ. Dieťa navštevuje veľmi sporadicky, v roku 2014 ho navštívil 2x, v tomto roku
ani raz. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom dieťaťa sú v telefonickom kontakte. Matka nebráni otcovi v stretávaní sa so synom.
V prvom rade súd skúmal, či na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci je daná právomoc slovenského súdu v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len "Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009"). Pre skúmanie právomoci súdu, ktorý začal konanie v predmetnej veci, je rozhodujúci skutkový stav v čase začatia konania. Pri riešení otázky právomoci prejednávať predmetnú vec, ale i určiť rozhodné právo, na základe ktorého dôjde k úprave práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu bolo potrebné sa vysporiadať s pojmom tzv. obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 takémuto miestu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu ( Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU -prípad O. S.. Y. z 22. decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča ako vo veci samej skutočne opatrované svojou matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a rodinného prostredia.
V súčasnosti žije mal. Maxmilián na území Slovenskej republiky od novembra 2013, jeho matka je občianka Slovenskej republiky. Spoločnú domácnosť s otcom opustila z dôvodu partnerských nezhôd a rozporov a vrátila sa do miesta svojho trvalého bydliska na území Slovenskej republiky. Otec bol o zámere matky presťahovať sa vopred informovaný a nemal voči tomu námietky, takže neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o tom, že premiestnenie mal. Maxmiliána so strany matky na Slovensko bolo v rozpore s právom. Otec nepodal žiadosť o návrat. Mal. dieťa presťahovaním fakticky nadobudlo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase začatia konania malo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, čo potvrdzuje aj výpoveď otca na dožiadanom českom súde, kedy vôbec nenamietal skutočnosť, že by dieťa malo byť zverené do osobnej starostlivosti matky. Je evidentné, že mal. dieťa žije na území Slovenska od novembra 2013, účastníci nenamietali príslušnosť súdu, náklady na chod domácnosti a výdavky na dieťa vznikajú matke preukázateľne na Slovensku. Súd pri skúmaní tejto podmienky prihliadol na mieru začlenenia mal. dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia na Slovensku, kde má vytvorené rodinné väzby, keďže žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá jej poskytuje osobnú starostlivosť. S poukazom na uvedené skutkové zistenia súd prihliadajúc na trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu maloletého dieťaťa na Slovensku dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby o návrhu na jeho zverenie do starostlivosti jedného z rodičov rozhodol súd Slovenskej republiky. Keďže vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s konaním o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti (matka sa súčasne domáha zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti), tak aj na konanie o vyživovacej povinnosti je právomocný súd, ktorý má oprávnenie konať o zverenie dieťaťa do starostlivosti rodiča, t. j. súd Slovenskej republiky (čl. 3 nariadenia).Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy dĺžku pobytu maloletej na území Slovenska, súd si ustálil, že obvyklý pobyt mal. dieťaťa v čase podania návrhu ale i v čase rozhodovania súdu bol a je na území Slovenska. Na základe takto ustáleného stavu v zmysle vyššie citovaných ustanovení príslušných
zákonov Slovenskej republiky, si súd následne ustálil, že je daná jeho právomoc v tejto veci konať a zároveň, že rozhodným právom, ktoré sa uplatní pri rozhodovaní povinností k maloletému dieťaťu, je právo Slovenskej republiky.
Podľa čl. 1 ods. 1, 2 a 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností: Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa. Toto nariadenie sa nevzťahuje na: a) určenie alebo popretie rodičovstva; b) rozhodnutia o osvojení, na opatrenia predchádzajúce osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo na jeho zrušenie; c) priezvisko a mená dieťaťa; d) nadobudnutie plnej právnej spôsobilosti dieťaťa; e) vyživovaciu povinnosť; f) zvereneckú správu alebo otázky dedenia; g) opatrenia prijaté ako sankcia za trestné činy spáchané deťmi.
Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností: Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa čl. 5 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len “Haagsky protokol z roku 2007”), určuje podľa tohto protokolu.
Podľa čl. 4 bod 3 prvá veta Haagskeho protokolu z roku 2007 bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatní sa právny poriadok tohto štátu.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu je zrejmé, že rodičia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a mal. dieťa sa od novembra 2013 nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije na území Slovenskej republiky a ktorá mu zabezpečuje primeranú starostlivosť po všetkých stránkach. Mal. Maxmilián má vybudované na Slovenskej republike sociálne kontakty, citové väzby, zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Súd preto akceptujúc dôvodnosť zachovania záujmov mal. Maxmiliána, zhodné návrhy jeho rodičov v tejto časti ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka v súlade s citovanou platnou právnou úpravou rozhodol a upravil rodičovské práva k maloletému tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnuté pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú pri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Dieťa má zo zákona na výživu právo, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk, a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ako napríklad nadobudnuté hnuteľné veci, nehnuteľnosti, pohľadávky, úspory, cenné papiere, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu z časti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že starostlivosť o mal. Maxmiliána zabezpečuje výlučne matka s pomocou svojej rodiny, otec sa na jeho starostlivosti v súčasnosti nepodieľa, s dieťaťom sa pravidelne nestretáva, nad rámec platenia výživného neprispieva ani na narodeniny, sviatky. Celá ťarcha v súvislosti so starostlivosťou o dieťa ostala na matke.
Súd poučil otca maloletého o jeho procesných právach ako aj povinnostiach a uložil mu, aby v prípade neuznania uplatneného nároku uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otec maloletého v rámci výpovede pred dožiadaným príslušným súdom priznal príjem vo výške 9.000 Kč. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Napriek poučeniu súdu neoznačil dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, a tak súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci na základe ostatných vykonaných dôkazov. Vo vzťahu k námietkam otca ohľadne splácania pôžičiek súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 62 ods. 1, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Okrem toho otec nepreukázal žiadne mesačné výdavky, býva v spoločnej domácnosť buď s matkou alebo so starými rodičmi, pričom nepreukázal, že by im prispieval do domácnosti. Zároveň súd konštatuje, že náklady na bývanie, stravu a ďalšie bežné výdavky na živobytie má každá fyzická osoba, teda aj matka maloletého, ktorá navyše zabezpečuje starostlivosť o mal. Maxmiliána z vlastného príjmu.
Na základe uvedených skutočností podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. Maxmiliána sumou 60 Eur mesačne, pričom táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu. Súd zohľadnil aj to, že pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa zo strany otca, táto sa neobmedzuje ani na finančný príspevok, s maloletým sa pravidelne nestretáva, neprispieva na pravidelné a nepravidelné výdavky.
Určením vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.08.2014 do 31.05.2015 vznikol otcovi maloletého dlh na výživnom vo výške 481 Eur (dlžné výživné za 1 mesiac predstavuje 60 Eur x 10 mesiacov - 119 Eur, ktoré otec uhradil v období od 01.08.2014 do februára 2015), ktoré súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných po 20 Eur až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
V konaní sa otec domáhal úpravy stretávania sa s mal. Maxmiliánom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec sa s dieťaťom pravidelne nestretáva. Zhodnými výpoveďami účastníkov konania bola potvrdená skutočnosť, že rodičia maloletého sú v kontakte, pričom matka uviedla, že v stretávaní dieťaťa s otcom nebráni. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd stretávanie otca s mal. dieťaťom upravil tak, že bude podliehať dohode rodičov.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.