Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-69-2015.pdf
PDF · 87.11 KB
No categories available
16C/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený V. F., R..K..S.., J. X, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, proti žalovanému: J. X., X..: XX.XX.XXXX, V. L. S. Č., V.. Č.. X. X. H., zastúpený opatrovníčkou E.. U. D., Y. R. Ú. S. R. F., zaplatenie 2.377,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2011 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 2377,10 eur so 14 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1589,92 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom porušenia povinností zmluvy o úvere žalovaným.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 5RO/471/2011 - 19 zo dňa 27.11.2012, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a uznesením zo dňa 08.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.11.2014 bol platobný rozkaz zrušený.
Súd pre toto konanie ustanovil žalovanému opatrovníčku na ochranu jeho záujmov podľa § 29 ods. 2, 5, 6 OSP, pretože žalovaný sa na poslednej známej adrese trvalého pobytu Č. XXX nezdržiava a od XX.XX.XXXX má hlásený trvalý pobyt v S. Č., žalovaný žiadne dávky nepoberá, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je vo výkone väzby, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Adresu pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť ani cestou partnerky E. L., ktorá oznámila súdu, že nemá vedomosť o pobyte žalovaného, nakoľko spolu nežijú 6 rokov a nesúhlasila s ustanovením za opatrovníčku.
Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 22.05.2015. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovou správou i písomnou správou zo dňa 05.06.2015 a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Opatrovníčka žalovaného mala doručenie predvolania riadne vykázané dňom 22.05.2015. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a predložených listinných dôkazov: zmluva o poskytnutí flexi pôžičky zo dňa 15.11.2004, všeobecné obchodné podmienky, výpis z účtovných kníh peňažného ústavu Y., zmluva o postúpení pohľadávok, zo dňa 08.12.2006, pokus o zmier, zo dňa 03.10.2011 a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalovaný uzatvoril dňa 15.11.2004 zmluvu o poskytnutí flexi pôžičky s Y. C..R.. L., v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1659,69 eur, ktorý bol povinný splácať v splátkach vo výške 60,75 eur mesačne po dobu 36 mesiacov od 15.12.2004, do 15.11.2007, s RPMN vo výške 10,84 %.
Dňa 08.12.2006 bola uzavretá zmluva medzi poskytovateľom úveru ako postupcom a žalobcom a prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok bola i postúpená žalovaná pohľadávka, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 2377,10 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 1589,92 eur, riadneho úroku 692,37 eur, úroku z omeškania 1,34 eur, a ostatného príslušenstva 93,47 eur. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc od 09.12.2006, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky vo výške 14 % ročne zo sumy 1589,92 eur, t. j. istiny s poukazom na všeobecné obchodné podmienky a § 369 ods .1 Obchodného zákonníka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis.
Podľa ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má substidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne interpolárne pravidlá S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupcu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať
a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je však nepochybné. Smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany v právnych vzťahoch - v tomto smere hraničí subjektívny teleologický (historický) výklad § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa i s eurokonformným a objektívnym teleologickým výkladom, teda úmyslom zákona v konkrétnej dobe a situácii. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu i zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranné“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo výkladom iným, ktorým by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“.
O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právnej predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytnutie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje o procesných vzťahoch, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.
Procesná norma bez ohľadu na mieru legistatívneho vyjadrenia pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory prebiehajúce na súdoch. Ak ide o normu procesnú a zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim, pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých konaniach začatých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia.
Na premlčanie práva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky - márne uplynutie premlčacej lehoty a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio.).
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril žalovaný s postupcom dňa 15.11.2004, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1659,69 eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 60,75 eur po dobu 36 mesiacov s tým, že splatnosť poslednej splátky bola 15.11.2007. Žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, pretože nerealizoval riadne a včas mesačné splátky. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 a zaplatenia žalovanej pohľadávky na súde sa domáhal až žalobou zo dňa 18.11.2011, z čoho súd usudzuje, že bol nárok žalobcu uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá v prípade nadobudnutia pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok uplynula dňa 08.12.2009. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie
procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak procesne úspešnému účastníkovi, t. j. žalovanému trovy konania nepriznal, pretože mu žiadne s týmto konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.