Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/23/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. : A., nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, maloleté deti bytom u matky, deti rodičov - matky : G. O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpená spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKÁT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín a otca: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpený JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom N. XXX/ XX, D., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -66 zo dňa 23. januára 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej A. sumou 100,00 eur mesačne a maloletej W. sumou 100,00 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Konštatoval, že týmto rozhodnutím mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -44 zo dňa 21.11.2005 v časti týkajúcej sa výživného na maloleté deti (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2015 na maloletú A. v sume 251,05 eur povolil otcovi splácať formou mesačných splátok vo výške 30,00 eur a zameškané výživné na mal. W. vo výške 267,65 eur v mesačných splátkach vo výške 20,00 eur, a to spolu s bežným výživným do rúk matky maloletých, počínajúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok II.), vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (výrok III.). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca do dňa jeho rozhodovania uplynula doba 10 rokov, počas ktorej došlo k podstatnej zmene pomerov u všetkých účastníkov konania. Maloletá A. je žiačkou strednej školy, v čase posledného rozhodnutia bola žiačkou 3. ročníka základnej školy. V súvislosti so štúdiom navštevuje školu mimo miesta trvalého bydliska, čím sa zvýšili jej náklady na cestovné. Ďalej má jednorázovo vznikajúce náklady na úhradu školských potrieb, kurzov (počítačový, zdravotný). Maloletá W. bola v čase posledného rozhodovania žiačkou 1. ročníka základnej školy, aktuálne je žiačkou strednej školy, ktorú navštevuje mimo svojho trvalého bydliska. Aj u jej osoby mal okresný súd preukázané zvýšenie mesačných nákladov na cestovné, internát, stravu a nákladov na školské pomôcky. Na strane matky od posledného rozhodovania o výživnom pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a zmenil sa jej príjem podstatným znížením na výšku rodičovského príspevku. Pozitívne sa zmenili pomery len v tom, že na nákladoch domácnosti sa podieľa aj jej manžel, ktorý podľa vyjadrenia matky dosahuje mesačný príjem vo výške 600,00 eur.

Okresný súd mal preukázané, že sa zmenili pomery aj u otca, ktorý tiež uzavrel manželstvo a pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť k maloletej O.. Manželka sa podieľa na nákladoch domácnosti minimálnou mierou, nakoľko je poberateľkou rodičovského príspevku a má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu svojmu dieťaťu, maloletému W.. Okresný súd zistil, že otec rovnako ako v čase posledného rozhodovania o výživnom je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa. V čase posledného rozhodovania u neho dosahoval priemerný mesačný príjem 325,66 eur a v súčasnosti dosahuje príjem nižší, a to vo výške 306,10 eur. Aj napriek tejto skutočnosti zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť pričom prihliadol na skutočnosť, že otec je vodičom v kamiónovej doprave a zamestnancom vo firme svojho brata. Poukázal na to, že zo svojej rozhodovacej činnosti má vedomosť, že ak zamestnávatelia svojim zamestnancom, vodičom kamiónov, vykazujú vyplatenie minimálnej mzdy, v skutočnosti dosahujú túto mzdu v priemere vo výške 600 - 700 eur. Okrem toho, otec maloletých detí mal vyplatené stravné mesačne vo výške 589,00 eur. Aj keď táto suma nepredstavuje plat, na jej výšku okresný súd prihliadal. Majúc za to, že týmito financiami sú pokryté potreby otca v čase výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, tzn. že na svoje potreby nepoužíva financie zo svojho platu. Okresný súd ďalej konštatoval, že otec maloletých detí je zdravý, prakticky bez obmedzenia zdravotného stavu, schopný vykonávať prácu aj s vyšším finančným ohodnotením. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj podstatné zmeny u maloletých detí, vyžadujúcich si zvýšenie výživného, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na každé z detí sumou 100,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, prihliadol na skutočnosť, že rodičia maloletých majú ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelej nezaopatrenej dcére N.. O povinnosti otca platiť zvýšené výživné rozhodol s účinnosťou od 01.09.2014, kedy maloletá W. nastúpila na strednú školu a maloletá A. do vyššieho ročníka strednej školy, nakoľko týmto dňom sa zvýšili ich potreby. Zameškané výživné vyčíslil ako rozdiel medzi sumou, ktorú bol otec povinný platiť podľa tohto rozhodnutia o zvýšení vyživovacej povinnosti a ktorú skutočne hradil. Úhradu nedoplatku platiť v splátkach povolil otcovi podľa § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z nich právo na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude uložená povinnosť platiť zvýšené výživné na maloleté A. sumou 70,00 eur a na maloletú W. rovnako sumou 70,00 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Nespochybňoval závery okresného súdu , že potreby maloletých sa s prihliadnutím na vyšší vek, štúdium na strednej škole, zmenili. Aj keď sa vo všeobecnosti za potreby detí okrem stravy a oblečenia považujú kultúrne a spoločenské potreby, je nevyhnutné ich zohľadniť vo svetle finančných možností a schopností rodiča, ktorý je povinný platiť výživné. Jeho majetkové pomery nemôžu pokrývať finančne náročné mimoškolské aktivity a kurzy maloletých, naviac keď na tieto výdavky nemá žiaden dosah a aktivity povoľuje výhradne matka maloletých. Tvrdenie súdu o výške jeho príjmu 600,00 - 700,00 eur mesačne označil za skreslené a ničím preukázané. Okresný súd nemôže vychádzať iba z fiktívnej sumy, ktorá má predstavovať súdom predpokladanú výšku v oblasti, v ktorej pracuje , ale je povinný vychádzať z preukázaných schopností a možností povinného rodiča. Okresný súd tak svoje rozhodnutie opiera o nepreukázané tvrdenia, ktoré nereflektujú na zistený skutkový stav. Zmätočne vyznieva aj odôvodnenie okresného súdu, že spotrebovaním cestovných náhrad mu zostáva plat výhradne na krytie ostatných potrieb a výdavkov a na druhej strane, pri posudzovaní príjmu, vychádza zo sumy vypočítanej ako súčet mzdy a cestovných náhrad. Rovnako dobrý zdravotný stav nemôže byť jediným kritériom pre získanie práce s vyšším finančným ohodnotením. Pokiaľ by tým chcel okresný súd naznačiť, že si má nájsť druhé zamestnanie, nemá pravidelný pracovný čas a nezdržiava sa na jednom mieste, ako vodič medzinárodnej dopravy je povinný dodržiavať oddychové časy, kedy nemôže vykonávať inú pracovnú činnosť. V spoločnosti brata pracuje za rovnakých podmienok ako iní vodiči kamiónov a nevidí dôvod, aby bol jeho osobou bezdôvodne zvýhodňovaný. Vzhľadom na svoj príjem a nevyhnutné výdavky tak určenú výšku zvýšeného výživného nepovažoval za primeranú.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozsudok okresného súdu žiada potvrdiť.

Rovnako matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu, navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že k vyplateným cestovným náhradám otca je potrebné pripočítať minimálnu mzdu, preukázateľne tak otec má pravidelný príjem okolo 900,00 eur mesačne. V odvolaní účelovo poukazuje na skutočnosť, že maloletým nie je potrebné povoľovať rôzne finančné náročné mimoškolské aktivity a kurzy. Vo vzťahu k svojej vlastnej rodine však používa odlišný štandard, čo je potrebné posudzovať

napr. v nadväznosti na preukázané vlastníctvo dvoch motorových vozidiel, pričom predajom jedného z nich by mohol dosiahnuť ďalší príjem.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektorého podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci dôsledne prihliadal na všetky ním zistené skutočnosti. Nesporne k zmene pomerov na strane oprávnených maloletých detí došlo v súvislosti s uplynutím dlhšieho časového obdobia od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca v roku 2005, do času uplatnenia nároku na zvýšenie výživného podaním návrhu matkou dňa 17.09.2014. Je zrejmé, že s pribúdajúcim vekom sa zvyšovali výdavky na úhradu základných životných potrieb maloletých (strava, oblečenie atď.) a došlo aj k zvýšeniu ostatných životných nákladov (ceny energií, úhrady za bývanie, atď.). Tieto skutočnosti neboli ani účastníkmi konania rozporované.

Možno prisvedčiť záverom okresného súdu, že ak je otec zdravý, bez obmedzenia zdravotného stavu, je schopný vykonávať prácu aj s vyšším finančným ohodnotením než v súčasnosti dosahujúci príjem 306,00 eur. Pri určení výšky mesačného príjmu otca okresný súd prihliadol na zistenia o výške príjmu ako aj stravného, ktorých je otec aktuálne poberateľom. Logicky vyznieva aj jeho záver o prípadnej možnosti otca zvoliť si výhodnejšie zamestnanie. Otec maloletých má tri vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, z toho maloletej O. pochádzajúcej z nového manželstva, ktoré uzatvoril a vyživovaciu povinnosť ešte k plnoletej dcére N.. Napriek týmto povinnostiam zotrváva v zamestnaní, kde jeho príjem dosahuje príjem výšku minimálnej mzdy. Skutočnosť, že otec je zamestnaný vo firme svojho brata evokuje dôvodnú pochybnosť o skutočnej výške jeho príjmu , a to aj s prihliadnutím na informácie o výške príjmov vodičov kamiónov v iných spoločnostiach, na čo poukazoval okresný súd.

Krajský súd preto považoval za správny záver okresného súdu o rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca.

Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania.

Rovnaká procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní, v ktorom o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V prejednávanom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré môže začať aj bez návrhu ( § 81 ods. 1 O.s.p.) , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.