Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-24-2015.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/24/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti povinnému: A. N., bytom T., W. K. XXX/XX, t. č. XXX T., A. V., U., NG5 1AD, zastúpený ustanoveným opatrovníkom Mesto Prievidza, so sídlom Prievidza, Námestie slobody 14, o vymoženie istiny 560,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. augusta 2013, č.k. 15Er/2209/2008-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 19.09.2008 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn. UD-158/08-EK zo dňa 21.04.2008, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 24.05.2008 a vykonateľnosť dňa 28.05.2008. Súd prvého stupňa opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú dohodu o uznaní dlhu a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o vydaní a používaní "Pôžičkovej karty Quatro/Triangel/Quelle - domácej úverovej karty MasterCard Electronic" uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. a povinným, a následne uzavretou „Dohodou o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 30.10.2006, považoval jednoznačne za spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preskúmaním Zmluvných ustanovení, ako neoddeliteľnej časti Dohody o uznaní dlhu, konkrétne článku 9 označeného ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“ vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por. s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, podľa ktorého je rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo v súlade s dobrými mravmi. Z § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Z ustanovení § 35 a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva prekážka res iudicata, ktorú § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní nepopiera. Účinky prekážky právoplatne rozhodnutej veci pri zohľadnení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní znamenajú, že súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým, a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zásadným faktom pre exekučné konanie a toto odvolanie, ktorý však z uvedenej právnej úpravy § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, je, že zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, v rámci právom osobitne upraveného typu konania. Preskúmavanie exekučného rozhodnutia v kontexte § 45 ods. 1 písm. c) len znamená, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozsudok je možné, dovolené a v súlade s dobrými mravmi, nie či zmluva ako právny úkon je možná, dovolená alebo v súlade s dobrými mravmi. Oprávnený poukázal na bod 37, 40 a 47 rozhodnutia C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones Sl proti Cristina Rodríguez Nogueira. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v ustanovení § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia bez relevantného uvedenia právneho posúdenia veci - § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je tak rovnaké porušenie zákona, ako neuvedenie žiadneho zdôvodnenia. Záverom poukázal, že exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom - právnym predchodcom oprávneného a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehotu § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). Oprávnený namietol porušenie práva na súdnu ochranu postupom súdu prvého stupňa, a teda jeho postupom bolo oprávnenému odňaté právo konať pred súdom. Bol toho názoru, že sú pre podanie odvolania dané dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 písm. b), d) a i) O.s.p. navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci súd prvého stupňa poverením č. 5307 055493 zo dňa 02.10.2008 poveril súdnu exekútorku JUDr. Beatrix Vargovú vykonaním exekúcie na vymoženie 560,96 Eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku, sp. zn. UD-158/08-EK zo dňa 21.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2008 a vykonateľnosť dňa 28.05.2008. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody o uznaní dlhu zo dňa 30.10.2006, súčasťou ktorej sú aj Zmluvné ustanovenia. Tieto v bode 9 obsahujú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si založil právomoc rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že dlh, ktorý je predmetom Dohody, vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní "Pôžičkovej karty Quatro/Triangel/Quelle - domácej úverovej karty MasterCard Electronic", ktorú uzavrel povinný so spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. (právny predchodca oprávneného). Súd prvého stupňa posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným,
ako spotrebiteľský a rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a preto exekúciu zastavil v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por. a § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd prvého stupňa sa primárne zaoberal posúdením zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným a správne uviedol, že ide o spotrebiteľský vzťah podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vrátene služieb na finančnom trhu, upravený v ustanovení § 53 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl. Občianskeho zákonníka (v spojení s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na právny vzťah medzi oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom a povinným, založený zmluvou, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa.
Súčasťou Dohody o uznaní dlhu sú aj zmluvné ustanovenia, ktoré v bode 9 obsahujú rozhodcovskú doložku v tom znení, že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom (rozhodcom) určeným v rozhodcovskej doložke. Predmetná Dohoda bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o neprijateľnej zmluvnej podmienke zakotvenej do zmluvných ustanovení zmluvy o vydaní a používaní "Pôžičkovej karty Quatro/Triangel/ Quelle - domácej úverovej karty MasterCard Electronic", ako aj Dohody o uznaní dlhu. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania, odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov: 1) Rozhodcovská doložka nebola v zmluvných ustanoveniach Dohody o uznaní dlhu zo dňa 30.10.2006 dojednaná individuálne. Povinný nemohol ovplyvniť jej obsah, ani si zvoliť iný rozhodcovský súd (rozhodcu). Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom- podmienkou. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv. 2) V predtlačenej rozhodcovskej doložke oprávnený obmedzil voľbu rozhodcu na tri osoby - advokátov, z ktorých si žalobca zvolí jedného, ktorý bude oprávnený rozhodovať vo veci. V zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Vzhľadom na to, že ani ustanovenie o výbere rozhodcov nebolo dohodnuté individuálne, predtlačenie mien rozhodcov, ktorí budú oprávnení rozhodovať o spore vyplývajúcom alebo súvisiacom so zmluvou, je nielen výrazným obmedzením až porušením ústavných práv účastníka konania, ale aj porušením ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinným.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.12.2010, č. II. ÚS 545/2010, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Vzhľadom na skutočnosť, že Ex. por. pojednáva
o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2007, sp.zn. 3Cdo/164/1996 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie, sp.zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd prvého stupňa sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t. j. či ho vydal oprávnený subjekt.
Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu zmluvných ustanovení a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za zmluvných ustanovení vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane Dohody o uznaní dlhu zo dňa 30.10.2006. Oprávnený bezdôvodne vytýka súdu prvého stupňa nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252339'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 53 ods. 5 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu. Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý výsledok právnou normou zakázaný, alebo nežiaduci. V tomto prípade bola povinnému odopretá ochrana poskytovaná príslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu, došlo v predmetnej veci k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor, že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.
Na základe uvedených skutočností, odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %2523219'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .