Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15Co-21-2014.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu 1/ F. G. M. a U., F.. B., O. F. X,. B., 2/ F. E. v zastúpení G. U., š.p. H., H., právne zastúpení JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, AK so sídlom v Humennom, Kukorelliho 1505/50, proti žalovaným 1/ D. M., 2/ P. K. D. F., F., právne zastúpeným JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, AK so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o neplatnosť nájomnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8C 152/2007-197 zo dňa 27.5.2013 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti nájomnej zmluvy č. XXXXPZ o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíre M. uznaným Lesným úradom v Humennom rozhodnutím LÚ XXX/XX-Ki a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Vychádzal zo skutkového zistenia, že rozhodnutím Lesného úradu Humenné zo dňa 17.7.1995 č. LÚ XXX/XX-Ki boli pričlenené k poľovnému revíru M. ďalšie výmery vlastníkov uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom celková výmera poľovného revíru č. XX činila 5 665 ha. Z listov vlastníctva č. XXX a XXX kat. úz. M. a M. zistil, že žalobca v 1/ rade vlastní 430 ha, ktoré patria do poľovného revíru M. a žalobca v 2/ rade spravuje 494 ha z tohto poľovného revíru. Prvostupňový súd posúdil nárok žalobcov podľa ustanovenia zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Mal za to , že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy, keďže z celkovej výmery 5 665 ha prislúcha na nich výmere 924 ha, teda v danom prípad nejde o väčšinové spoluvlastníctvo, ktoré by mohlo daný právny stav zmeniť. V tejto súvislosti poukázal na zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 15Co 9/2012 zo dňa 11.4.2012. Dospel k záveru, že žalobcom sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno na preukázanie naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobcovia. Rozhodnutie považovali za nepresvedčivé, nepreskúmateľné a nezákonné poukazujúc na Čl. 20, Čl. 46 a Čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na ustanovenie § 123 a § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vytkol súdu prvého stupňa, že tento ignoroval skutočnosť, že ako spoluvlastníci boli žalobcovia vylúčení z rozhodovacieho procesu o hospodárení so spoločnou vecou, ako aj skutočnosť, že vo vlastníctve Slovenskej republiky je aj ďalšia výmera 1 974 ha, teda pozemky SR a žalobcu v 1/ rade spolu predstavujú výmeru 2 898 ha, čo je 51,16 % z celkovej výmery. Zdôraznili, že napadnutá zmluva už aj z pohľadu samotného laika je neurčitou a teda absolútne neplatnou zmluvou, a to pre absenciu údajov katastra nehnuteľností, ako aj písomnej formy, keďže nie je podpísaná zákonným spôsobom pri
zastupovaní pozemkového spoločenstva. Mali za to, že je daný aj naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., pretože iba takéto autoritatívne určenie odstráni neistotu a neurčitosť v právnom postavení žalobcov bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Takéto rozhodnutie má aj preventívny charakter a význam, pretože pri ďalšom rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou už nebudú žalobcovia vylúčení z procesu rozhodovania a prípadnú novú nájomnú zmluvu uzatvorí iba skutočný spoluvlastník rešpektujúc rozhodnutie väčšiny. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
V priebehu odvolacieho konania predložili vyjadrenie žalovaní. Poukázali na to, že žalobcovia považujú napadnuté zmluvy za relatívne neplatné, avšak ide o zmluvy uzavreté iba s niektorými vlastníkmi poľovných plôch. Žalobcovia sa nedomáhali neplatnosti všetkých zmlúv, ale iba niektorých, ktoré reprezentujú poľovnú plochu o výmere podstatne nižšiu ako je 50 % z celkového poľovného revíru. Z tohto dôvodu ani v prípade úspechu v takomto spore nemôže dôjsť k zmene postavenia žalovaných, pretože v platnosti ostanú naďalej zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva v tomto poľovnom revíry v rozsahu viac ako 50 %. Ohľadom ostatných zmlúv totižto žalobcovia nepodali žaloby a márne uplynula trojročná lehota na podanie žaloby o ich relatívnej neplatnosti a žalovaný v 2/ rade vykonáva právo poľovníctva v súlade so zákonom. Poukázali na to, že zmluvy, ktoré sú predmetom konania sú uzavreté do septembra 2015 a už 3.6.2015 sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov tohto poľovného revíru, ktoré počtom hlasov v rozsahu 79,03 % výmery poľovnej plochy poľovného revíru M. schválilo uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru pre P. zduženie D. F., teda žalovanému v 2/ rade. Zdôraznil preto nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti zmluvy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovali za vecne správne a navrhli ho potvrdiť. Uplatnili si trovy konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Na odvolacom pojednávaní dňa 10.6.2015 právny zástupcu žalobcov zobral späť žalobu žalobcu v 3/ rade, preto odvolací súd v súlade s ust. § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie žaloby tohto žalobcu, rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k nemu zrušil a konanie zastavil. So späťvzatím žaloby tohto žalobcu vyslovili žalovaní súhlas prostredníctvom svojho právneho zástupcu na uvedenom odvolacom pojednávaní.
Keďže v priebehu odvolacieho konania nastali nové skutočnosti, na ktoré upozornili žalovaní podaním zo dňa 9.6.2015 a ktoré spočívali v poukázaní na ukončenie predchádzajúceho nájomného vzťahu v septembri 2015 a rozhodovanie o opakovanom nájme zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov dňa 3.6.2015 na ďalšie 10-ročné obdobie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval zástupcu žalobcov na zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu za stavu, keď končí účinnosť zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú v predmetnom konaní. Zástupca žalobcov naliehavý právny záujem a dôvodnosť žaloby v tomto štádiu zdôvodnil následným uplatnením nárokov súvisiacich s neplatnosťou zmluvy, ako náhrada škody a podobne.
Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že v danom prípade u žalobcov absentuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy, keďže žalobca v 2/ rade podľa rozhodnutia Lesného úradu Humenné zo 17.7.1995 č. LÚ XXX/XX-Ki nie je vôbec vlastníkom pozemkov začlenený do poľovného revíra M. a žalobca v 1/ rade je vlastníkom v rozsahu 398 ha. Toto rozhodnutie správneho orgánu je právoplatné a záväzné. Žalobcovia aj keď poukázali na to, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a XXX, kat. úz. M. a M. nepreukázali, že práve tieto nehnuteľnosti sú súčasťou poľovného revíra M.. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno, či vôbec sú vlastníkmi nehnuteľností, na ktorých sa poľovný revír nachádza a taktiež, v akom presne rozsahu, keďže ich tvrdenia sú rozdielne než vyplývajú z listinných dôkazov. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že platnosť nájomných zmlúv, ktorých sa žalobcovia neplatnosti domáhajú končí v septembri 2015, čo znamená, že žalobcami tvrdený stav právnej neistoty pominie dňom skončenia účinnosti nájomnej zmluvy. Žalobcami tvrdený dôvod danosti naliehavého právneho záujmu aj v súčasnosti spočívajúcom v žalovaní nárokov vyplývajúcich z neplatnej zmluvy považoval odvolací súd za nedôvodný. V prípade, že sa žalobcovia chceli domáhať akýchkoľvek nárokov opierajúc sa o neplatnosť zmluvy, mali možnosť
žalovať priamo na plnenie, pričom otázkou neplatnosti zmlúv by bol súd povinný vysporiadať sa ako s otázkou predbežnou.
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade s ustanovení § 219 ods. 1 O.s.p., a to vo vzťahu medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovanými.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.