Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-23-2022.pdf
PDF · 84.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Prosta 18, Varšava, Poľská republika, IČ: 001254524, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpený zvolenou zástupkyňou JUDr. Ivetou Gálošovou Bušovou, MBA, LL.M., advokátkou, s miestom výkonu činnosti Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., o zaplatenie 6.392,24 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 6.376,24 eur, spolu s vyčíslenými poplatkami 16,- eur, s vyčísleným úrokom 345,65 eur a úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 6.376,24 eur od 17.08.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 22.11.2021, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 6.392,24 eur, spolu s úrokom vo výške 345,65 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.376,24 eur od 17.08.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.12.2016 uzavrel so žalovaným písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. HNN001668657/2016 (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 8.500,- eur na jeho bežný účet mKonto, vedený v B. a žalovaný sa zaviazal splácať istinu spolu s úrokmi formou 84 mesačných splátok vo výške 140,67 eur vždy k 23. dňu každého mesiaca s tým, že prvá splátka úveru môže byť vyššia. Poplatky, úrokové sadzby, ročná percentuálna miera nákladov, ako aj priemerná hodnota RPMN, vzťahujúce sa k úveru, sú uvedené priamo v zmluve. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v súlade so zmluvou, čím splnil svoju povinnosť zo zmluvy. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti v súlade so zmluvou riadne a včas, žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy v omeškaní, a to listom zo dňa 25.06.2019 s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy, žalobca využije svoje zmluvné a zákonné právo a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Ani napriek tejto výzve žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný čerpal celkovú sumu 8.500,- eur, pričom následne prišlo z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, keď neuhradil dohodnuté splátky riadne a včas. Žalobca si v konaní uplatnil nesplatený zostatok istiny a zmluvných úrokov, ako aj úrokov z omeškania, a zároveň si uplatnil zákonný úrok z omeškania. Žalovaný celú dlžnú sumu doposiaľ nezaplatil, napriek zaslanej poslednej výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby. Žalovaný nárok je tvorený zostatkom nesplatenej istiny do momentu okamžitej splatnosti vo výške 6.376,24 eur, nesplateným zostatkom úrokov vo výške 345,65 eur, úrokmi z omeškania, ako aj nesplateným zostatkom poplatkov vo výške 16,- eur, ktoré žalobca započítal do istiny.
2. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný.
3. Na pojednávaní dňa 21.11.2022, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca na pojednávaní vo svojom prednese v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, ako aj na skutočnostiach, ktorými odôvodňuje svoj nárok, ktorého sa voči žalovanému domáha. Má za to, že z predložených listín a obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že tento nárok žalobcu je daný a oprávnený, a preto žiada súd, aby jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
5. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. HNN001668657/2016 zo dňa 15.12.2016, uzavretou medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol žalobca žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 8.500,- eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 11.840,83 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 84 mesačných splátkach po 140,67 eur, vždy k 23. dňu každého mesiaca. RPMN bola v zmluve určená na 10,37 %, priemerná hodnota RPMN bola 10,00 % a ročná úroková sadzba činila 9,90 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 23.12.2023. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky poskytovania úveru.
6. Listom zo dňa 25.06.2019, označeným ako posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky / vyhlásenie okamžitej splatnosti, žalobca požiadal žalovaného o úhradu dlžnej čiastky vo výške 437,40 eur, vrátane poplatku vo výške 4,- eurá, najneskôr do pätnástich dní od doručenia tejto výzvy, a súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde v tomto termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky, je táto výzva zároveň aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K vyhláseniu okamžitej splatnosti dôjde dňom, nasledujúcim po márnom uplynutí pätnásťdňovej lehoty na uhradenie dlhu.
7. Súd napokon, aj vzhľadom na predloženú históriu úveru, považoval za nesporné, že žalovaný celú dlžnú sumu poskytnutého úveru doposiaľ nezaplatil, pričom ku dňu podania žaloby zostala z úveru dlžná istina vo výške 6.376,24 eur, úrok vo výške 345,65 eur, ako aj poplatky vo výške 16,- eur.
8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Žalobca, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a OZ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 15.12.2016, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia týchto zákonov.
17. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi ním a žalovaným, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 8.500,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s celkovými nákladmi, žalobcovi vrátiť v 84 mesačných splátkach v sume 140,67 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu v celom rozsahu splnil tento svoj záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky a žalovaný pohľadávku žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd žalobe v plnom rozsahu, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 6.376,24 eur, spolu s poplatkami, vyčíslenými v sume 16,- eur, ako aj s príslušným úrokom, vyčísleným v sume 345,65 eur, žalobcovi.
18. Žalovaný sa nevrátením poskytnutého úveru v lehote splatnosti dostal do omeškania, a preto súd, v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške, ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 17.08.2019, ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 16.08.2019, ktorý je dňom splatnosti úveru. Dňom 16.08.2019 sa celý úver stal splatný, a preto odo dňa 17.08.2019 je žalovaný v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 17.08.2019 úroková sadzba predstavovala 5 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti neúspešnej strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.