Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-113-2014.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/113/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. S., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XX, XXX XX I., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Martou Šoltísovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Revúca, o zaplatenie 862,79 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 862,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 58,18 Eur a vo výške 9 % ročne zo sumy 862,79 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 194,28 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 51,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nevrátenej čiastky spotrebiteľského úveru s úrokom vo výške 862,79 Eur, spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 21.03.2010 do 20.09.2011 vo výške 58,18 Eur a vo výške 9 % ročne zo sumy 862,79 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Sl. Sp.“) a žalovaný uzavreli dňa 12.10.2006 zmluvu č. 511895782, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Na základe tejto zmluvy Sl. sp. poskytla žalovanému úver vo výške 1.659,70 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 45,41 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva podľa žalobcu spĺňa všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 postúpila Sl. sp. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Ku dňu postúpenia činila pohľadávka žalobcu sumu 2.981,85 Eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.09.2011 v pošte 19 a celkovej výške 862,79 Eur, ďalej 9 % zákonný ročný úrok z omeškania z každej splátky samostatne počnúc dňom nasledujúcim po jej splatnosti až do 20.09.2011, čo činí 58,18 Eur a zo všetkých splátok (zo sumy 862,79 Eur) od 21.09.2011 do zaplatenia.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu v zmysle ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) ustanovil opatrovníčku.
Opatrovníčka žalovaného sa k žalobe nevyjadrila.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku, kedy tento verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP obsahom spisu, a to najmä zmluvou o splátkovom úvere č. 0511895782 zo dňa 12.10.2006 (ďalej len „zmluva o úvere“), Všeobecnými obchodnými podmienkami Sl. sp., zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2013 a jej prílohami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012 a pokusom o zmier zo dňa 24.01.2014.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 12.10.2006 uzatvorili Sl. sp. a žalovaný zmluvu o úvere, na základe ktorej Sl. sp. poskytla jednorázovo žalovanému úver vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 18,40 % ročne, s poplatkom za správu úveru po 1,99 Eur (60,- Sk) mesačne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, platiť úroky a poplatok za správu v 59 mesačných splátkach po 45,41 Eur (1.368,- Sk), pričom prvá splátka bola splatná 20.11.2006 a každá ďalšia splátka k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.09.2011 a ročná percentuálna miera nákladov činila 22,95 %. Dňa 13.12.2012 postúpila zmluvou Sl. sp. pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere na žalobcu a dňa 18.12.2012 oznámila postúpenie žalovanému. Žalovaný doteraz nezaplatil pohľadávku riadne a včas.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 ObZ pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis (Občiansky zákonník). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. (Občianskeho zákonníka).
Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere spĺňajúcej všetky náležitosti vyžadované vtedy účinným zákonom č. 258/2001 Z.z., žalovaný nesplnil svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver a úroky z neho riadne a včas. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. K postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom zo zmluvy o úvere došlo v súlade s ust. § 4 ods. 6 a § 524 a nasl. OZ. Súd preto zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej pohľadávky pozostávajúcej zo splátok úveru v celkovej výške 862,79 Eur.
Podľa § 768k ods. 2 ObchZ práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 768k ods. 3 ObchZ ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa § 365 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 platnom znení úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa 10b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.
Podľa § 10c nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 12.10.2006 a k omeškaniu žalovaného s plnením jednotlivých splátok úveru došlo v období rokov 2010 a 2011 (t.j. dňom nasledujúcim po ich splatnosti) súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase začiatku omeškania s plnením jednotlivých súm, t.j. účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10b a § 10c cit. nariadenia vlády). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti príslušnej čiastky. Uplatnenie úroku z omeškania žalobcom je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 3 ods. 1 cit. nariadenia vlády, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých splátok úveru od 1 do 1,50 %. Preto súd aj uplatnenému nároku žalobcu na úrok z omeškania vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 194,28 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 51,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 142,78 Eur (odmena za 2 úkony právnej služby v roku 2014 - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) po 51,45 Eur + 2 x režijný paušál po 8,04 Eur + 20 % DPH). Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie
- - pokusu o zmier, pretože na to, aby žalobca mohol svoju pohľadávku uplatniť súdnou cestou žalobcovi zo zákona nevyplýva ďalšia povinnosť pokusom o zmier upovedomovať dlžníka o jeho dlhu, takýto úkon je preto z hľadiska trov súdneho konania nadbytočný a neúčelný.
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).