Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-32-2013.pdf
PDF · 96.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa Československé obchodní banky, a.s., so sídlom Radlická č. 333/150, Praha 5, IČO: 00001350, právne zast. Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom so sídlom Miletičova 21, Bratislava proti odporcovi O. V., C.. XX.XX.XXXX, S. W. S. XXXX/X U., t. č. na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníčkou K. M., tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 97 617,36 Kč s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 97 617,36 Kč spolu s úrokom vo výške 13,40 % ročne zo sumy 65 020,05 Kč od 17.10.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 66 849,63 Kč od 17. 10.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 265,68 € na účet jeho právneho zástupcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2012 domáhal od odporcu zaplatenia istiny vo výške 66.849,63 Kč, kapitalizovaného úroku vypočítaného k dátumu 16.10.2012 vo výške 10.423,15 Kč, kapitalizovaného úroku z omeškania vypočítaného k dátumu 16.10.2012 vo výške 10.423,15 Kč, ako aj úroku vo výške 13,40 % ročne zo sumy 65.020,05 Kč od 17.10.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 66.849,63 Kč od 17.10.2012 do zaplatenia. Uviedol, že s odporom uzatvoril dňa 07.04.2008 v súlade s ust. § 497 a nasledujúcich Obchodního zákonníku zmluvu o úvere č. 002696977R, na základe ktorej poskytol odporcovi dňa 07.04.2008 bankovým prevodom úver vo výške 100 000,- Kč z úverového účtu na jeho bežný účet. Za poskytnutie úveru navrhovateľ odporcovi účtoval poplatok vo výške 50,- Kč. V zmysle úverovej zmluvy sa odporca zaviazal zaplatiť vyčerpaný úver v 60- tich anuitných splátkach vo výške 2.305,- Kč, splatných vždy k 17-temu dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 17.05.2008 a splatnosť poslednej splátky na deň 17.04.2015. Zmluvné strany sa dohodli, že nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 13,40 % ročne s tým, že úrok bude uhrádzaný mesačne ako súčasť mesačnej splátky. Za každý aj začatý mesiac správy úveru navrhovateľ odporcovi účtoval poplatok vo výške 39,- Kč, ktorý bol splatný vždy k 17-temu dňu v mesiaci. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté aj poistenie úveru pre prípad neschopnosti splatiť úver s mesačným poistným 250,- Kč, splatným vždy k 17-temu dňu v mesiaci. Odporca si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne neplnil a neuhrádzal pravidelne dohodnuté mesačné anuitné splátky a účtované poplatky. Navrhovateľ odporcu na plnenie dohodnutých povinností opakovane písomne vyzýval, za čo mu účtoval poplatky podľa platného sadzobníka poplatkov. Pretože odporca povinnosti dohodnuté v zmluve o úvere napriek výzvam riadne neplnil a dlžné čiastky úveru a poplatkov riadne neuhradil, navrhovateľ v súlade s čl. 9 Obchodných podmienok listom zo dňa 17.10.2010 odporcovi oznámil zosplatnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere k tomuto dňu a vyzval ho na jej úhradu. Odporca splatnú pohľadávku navrhovateľovi nezaplatil.
Opatrovník odporcu sa k návrhu písomne nevyjadril.
Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to najmä zmluvou o úvere č. 002696977R, Obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery účinnými od 01.04.2008, sadzobníkom poplatkov platným od 01.04.2009, všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB, upomienkou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, vrátenou zásielkou k tejto výzve, oznámením o zosplatnení úveru, vrátenou zásielkou k oznámeniu, platobnou históriou a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 07.04.2008 zmluvu o úvere č. 002696977R a to podľa ustanovení § 269 ods. 2 a nasledujúcich, § 497 a nasledujúcich Obchodního zákonníku v platnom znení. Zmluvu o úvere pritom tvorili jednak Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere a Zmluva o úvere k ČSOB kreditnej karte, ako aj Spoločné ustanovenia platiace pre obidve vyššie uvedené zmluvy. Navrhovateľ sa odporcom v zmluve dohodli, že mu navrhovateľ poskytne peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100 000,- Kč a to ku dňu 07.04.2008, pričom čerpanie úveru bolo dohodnuté jednorázovo. Peňažné prostriedky mali byť podľa zmluvy prevedené na účet odporcu špecifikovaný v zmluve. Účastníci zmluvy sa dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročený úrokovou sadzbou 13,40 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver predstavovala 20,47 % ročne za predpokladu čerpania úveru vo výške úverového limitu. Za poskytnutie úveru si navrhovateľ účtoval poplatok 50,- Kč. Za správu úveru bol medzi účastníkmi dohodnutý poplatok 39,- Kč a to za každý začatý kalendárny mesiac, pričom poplatok bol splatný k 17- temu dňu v mesiaci. Odporca sa v zmluve zaviazal splácať istinu úveru a úroky v 60-roch mesačných anuitných splátkach vo výške 2.305,- Kč, splatných vždy k 17-temu dňu v mesiaci, pričom každá anuitná splátka bola tvorená čiastkou určenou na zaplatenie istiny a čiastkou určenou na zaplatenie úrokov. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 17.05.2008 a splatnosť poslednej splátky 17.04.2013. Z nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré v konaní nebolo rozporované a predloženej platobnej histórie bolo preukázané, že odporca porušil povinnosť riadne a včas uhrádzať mesačné anuitné splátky úveru. Na túto skutočnosť ho navrhovateľ upozornil upomienkou zo dňa 20.07.2010. Následne ho dňa 02.08.2010 vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky. Následne tak opakovane urobil formou doporučeného listu dňa 8.08.2010, pričom zásielka sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že na adrese bol odporca neznámy. Dňa 17.10.2010 zaslal navrhovateľ odporcovi oznámenie o zosplatnení úveru k dátumu 10.10.2010 a vyzval ho, aby celkový dlh uhradil k 28.10.2010. Z platobnej histórie mal súd preukázané, že k dátumu 16,10.2012 predstavovala dlžná istina úveru sumu 65.020,05 Kč, úrok z nesplateného úveru sumu 20.344,58 Kč, úrok z omeškania z dlžnej istiny a dlžných poplatkov sumu 10.423,15 Kč a suma dlžných poplatkov predstavovala 1 829,58 Kč. Z nepochybného vyjadrenia navrhovateľa, ktoré v konaní nebolo rozporované vyplynulo, že tieto dlžné čiastky odporca neuhradil a to ani čiastočne do podania návrhu, ani ku dňu rozhodnutia súdu.
Predmetné konanie je konaním s cudzím prvkom, pretože navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie. Preto súd pred tým, že pristúpil k meritórnemu riešeniu veci skúmal, či má danú právomoc konať a rozhodovať o návrhu navrhovateľa.
Právomoc súdov v občianskych a obchodných veciach upravuje Nariadenie Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych veciach, ktorý sa v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR použije prednostne. Predmetné konanie spadá pod vecnú pôsobnosť Nariadenia (rationae materie), podľa čl. 1 Nariadenia, a začalo na súde po tom, čo sa Nariadenie stalo záväzným pre Slovenskú republiku, teda po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 1. 5. 2004. Uplatnený nárok navrhovateľa je nárokom z úverovej zmluvy, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou. V prípade nárokov zo spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc súdov členských štátov Európskej únie upravená v oddiele 4, čl.15 až 17 Nariadenia Brusel I. Podľa čl. 16 ods. 2 môže druhý účastník zmluvy žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. S výnimkou výlučnej právomoci podľa čl. 22 Nariadenia môže byť právomoc súdu založená aj v prípadoch, ak síce nie je daná kritériami upravenými Nariadením, ale odporca právomoc súdu prijme - zúčastní sa konania bez toho, aby právomoc súdu namietal (čl.24). V danom prípade pol pobyt odporcu súdu neznámy. Odporca má
hlásený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na adrese W. S. XXXX/X, Revúca. Trvalým pobytom sa v zmysle Zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky rozumie pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 59 ods. 1 Nariadenia na určenie, či má účastník, v danom prípade odporca, ako žalovaný spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu „bydlisko fyzickej osoby“. Obsah tohto pojmu bol riešený judikatúrou tak, že sa jedná o miesto, kde sa osoba skutočne zdržuje, s úmyslom zdržiavať sa tu natrvalo, pričom pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt podľa zák. č. 235/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky. Zo šetrenia pobytu odporcu v konaní vyplynulo, že sa na adrese hláseného trvalého pobytu na území Slovenskej republiky nezdržiava. Nebola však zistená ani žiadna iná adresa, teda miesto na území Slovenskej republiky, resp. iného štátu, kde by sa odporca zdržiaval. Preto bez ďalšieho nebolo možné riadne ustáliť kde je bydlisko odporcu, či toto je na území Slovenskej republiky alebo nie a teda, či je, resp. nie je daná právomoc tunajšieho súdu podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia. Taktiež súd nemohol uzavrieť, že nemá danú právomoc podľa čl. 24 Nariadenia, pretože sa odporcovi nepodarilo doručiť návrh, teda nebolo možné zistiť, či sa odporca zúčastní konania a de facto právomoc príjme, alebo bude právomoc namietať alebo sa konania nezúčastní, čo by odôvodňovalo záver o nedostatku právomoci súdu pri súčasnom preukázaní, že bydlisko odporcu nie je na území Slovenskej republiky. Doručovanie návrhu procesnému opatrovníkovi ustanovenému z dôvodu neznámeho pobytu odporcu nie je podľa súdu podkladom pre ustálenie, či sa odporca zúčastnil alebo nezúčastnil konania. Preto tunajší súd ustálil, že právomoc slovenských súdov je daná na tom základe, že posledné známe bydlisko odporcu bolo na území Slovenskej republiky a to na adrese jej trvalého pobytu. Nemôže totiž dôjsť k situácii že by nebola daná právomoc žiadneho súdu, resp. by takýto súd nebolo možné zistiť, pretože by to znamenalo odopretie spravodlivosti navrhovateľovi, ktorý by fakticky nemal súd, na ktorom by si mohol uplatniť svoj nárok.
Právny vzťah vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom na základe úverovej zmluvy súd posúdil podľa právneho poriadku Českej republiky. Podľa § 9 ods. 1 a 3 Zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom právne súkromnom a procesnom si účastníci zmluvy môžu zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli. Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom. Ako vyplynulo zo záhlavia zmluvy o úvere a jej úvodných ustanovení, zmluvu si účastníci dohodli podľa ustanovení § 269 ods. 2 a nasledujúcich a podľa ust. § 497 a nasledujúcich Obchodního zákonníku. V čl. 1.5 zmluvy je odkaz na Zák. č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru. Z týchto odkazov na zákonné ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že účastníci si zvolili, že ich právny vzťah z úverovej zmluvy sa bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky. Súčasne má súd za to, že právny poriadok Českej republiky poskytuje spotrebiteľovi rovnako vysokú ochranu ako právny poriadok Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 497 Zák. č. 513/ 1991 Sb. Obchodního zákonníku v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Obchodní zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodního zákonníku, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá a tretia Obchodního zákonníku, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ust. § 503 ods. 1 veta prvá a § 503 ods. 2 Obchodního zákonníku, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ust. § 506 veta prvá Obchodního zákonníku, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ust. § 369 ods. 1Obchodního zákonníku, ak je dlžník v omeškaní v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.
Na základe zisteného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že navrhovateľ platne uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere. Pritom sa jednalo o zmluvu súčasne podliehajúcu právnej úprave zákona Zák. č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb. Zmluva bola dojednaná v písomnej forme a obsahovala všetky podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa § 497 Obchodního zákonníku, ako aj náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 321/2001 Sb. Z platne uzavretej úverovej zmluvy vznikla navrhovateľovi povinnosť poskytnúť odporcovi úver v dohodnutej výške a tomuto povinnosť úver splácať tak, ako bolo v zmluve dohodnuté. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ odporcovi úver v dohodnutej výške poskytol a to prevodom peňažných prostriedkov na jeho bežný účet. Odporca si však svoju povinnosť riadne úver splácať v dohodnutých mesačných splátkach nesplnil. Preto navrhovateľ v súlade s čl. 9 bod 9.1 Obchodných podmienok písomným oznámením odporcovi vyhlásil za splatné všetky jeho pohľadávky z poskytnutého úveru a to ku dňu uvedenému v oznámení. Odporcovi tak vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť jednak dlžnú istinu poskytnutého úveru, dlžný úrok z istiny v dohodnutej výške 13,40 % ročne, ako aj príslušné poplatky spojené s poskytnutím úveru, vedením úverového účtu a vyzývaním odporcu na úhradu dlžnej čiastky. Nakoľko sa odporca dostal so splácaním mesačných anuitných splátok úveru do omeškania, je povinný v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodního zákonníku za obdobie omeškania platiť úrok z omeškania. Nakoľko ide o spotrebiteľský vzťah, je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Výška úroku z omeškania vyplýva z ust. § 1 Nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. v znení účinnom ku dňu omeškania dlžníka. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 7, 75 % ročne teda v nižšej výške, než na aký má podľa súdu nárok (výška základnej úrokovej sadzby ECB k 28.10.2010 - čo bola dodatočná lehota poskytnutá odporcovi na uhradenie celého zosplatneného úveru bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1% ročne, navrhovateľ tak má nárok na úrok z omeškania vo výške 8% ročne). V zmysle ust. § 153 ods. 2 O. s.p. súd neprekročil návrh navrhovateľa a úrok z omeškania mu priznal uplatnenej výške.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ, ktorý bol v konaní úspešný má nárok na náhradu trov účelne potrebných na uplatnenie práva proti odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 159,- € a trovy právneho zastúpenia advokátom. Trovy právneho zastúpenia súd navrhovateľovi priznal v súlade s ust. § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhl. č. 655/ 2014 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, 3x písomné vyjadrenie na súd na základe výzvy súdu a účasť na pojednávaní na OS Revúca dňa 10.06.2015) v tarifnej výške á 101,24 €. V zmysle ust. § 15 písm. a, § 16 ods. 3 Vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi náhradu hotových výdavkov vo forme režijného paušálu vo výške 2 x 7,63 € a 2 x 7,81 € a 2 x 8,39 €, náhradu cestovné výdavky na pojednávanie konané na Okresnom súde Revúca z Prešova do Revúcej a späť vo výške cestovného lístka na autobus (tam a späť) 15,50 €. V súlade s ust. § 17 ods. 1 Vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za stratu času v rozsahu osemnásť začatých polhodín vo výške á 13,98 €, teda celkovo 251,64 €. Odmena a hotové výdavky právneho zástupcu navrhovateľa spolu predstavujú sumu 922,24 €. V súlade s ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky súd odmenu a náhrady právneho zástupcu zvýšil o 20 % DPH, teda o sumu 184,44 €. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 1.265,68 €. Urobí tak na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).