Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/428/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom tamtiež, P.O.BOX 205, proti odporcovi: S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I., I. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou: C. J., zamestnankyňa Okresného súdu Senica, o zaplatenie 5.993,45 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 24.6.2014 č.k. -50 - v zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v závislom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia 36,73 Eur a iné trovy konania 25,16 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobe čiastočne vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.212,00 Eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.074,87 Eur od 13.3.2013 až do zaplatenia a trovy konania 25,16 Eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa zaplatiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 36,73 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predovšetkým súd uzavrel, že predmetná zmluva o poskytnutí úveru uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá platne, čo napokon v konaní ani nebolo sporné. Pri skúmaní obsahu úverovej zmluvy prvostupňový súd zistil, že zmluva v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 158/2001 Z.z. neobsahuje povinnú náležitosť a to výšku, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. V dohodnutej splátke je zahrnutá príslušná časť istiny, úroky, poplatky a iné náklady banky, pričom zmluva neobsahuje konkrétny údaj o počte splátok, nie je uvedené aká časť splátky vo výške 78,63 Eur je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani všeobecné obchodné podmienky. Primárnemu účelu právnej úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je

zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana potom zodpovedá len taký výklad cit. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na túto chýbajúcu náležitosť zmluvy súd potom považoval predmetnú zmluvu za platnú, avšak úver za bezúročný a bez poplatkov.

Súd ďalej vychádzal zo skutkových zistení, že odporca celkovo zaplatil sumu vo výške 1.225,13 Eur, ktorú súd započítal na istinu úveru v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že právny predchodca navrhovateľa v rozpore s týmto ustanovením započítaval postupné úhrady odporcu na poplatky, úroky z omeškania, ako aj poplatky za správu úveru, ktoré ani neboli individuálne dojednané, ale jednostranne určené veriteľom. Výška týchto poplatkov nie je len v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška poplatku za upomienku nie je ničím odôvodnená, keď niekoľkonásobne prevyšuje poštovné. Okrem toho účtovanie poplatkov za upomienky nevyplýva priamo zo zmluvy, ale len zo všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov, ktoré však odporca osobitne nepodpísal. Naviac predchodca sadzobník poplatkov a poplatky zvyšoval, čo je možné posudzovať ako konanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odosielanie upomienok právnym predchodcom navrhovateľa nebolo ničím limitované. Výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky si predchodca navrhovateľa určil pevnou sumou a vyruboval ich v neobmedzenom množstve, čo je tiež v neprospech spotrebiteľa. Právny predchodca navrhovateľa v zmluve stanovil poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 Eur mesačne a neskôr jednostranne zvýšil na 2,99 Eur. Poplatok za správu úveru by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Súd preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku určenie poplatku za vedenie účtu, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Keďže súd uvedené poplatky považoval za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neplatné, navrhovateľovi na ne nevznikol nárok a návrh v časti sumy 56,81 Eur predstavujúcej poplatky zamietol.

Odporcovi potom uložil zaplatiť sumu 3.074,87 Eur, ktorá predstavuje úver bez úrokov a poplatkov poskytnutý v sume 4.300,- Eur po odpočítaní zaplatených splátok odporcom v sume 1.225,13 Eur. Z výpisov obratov na účte odporcu mal súd preukázané, že odporca úver nesplácal riadne a včas, dostal sa do omeškania. Vzhľadom na omeškanie súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť tiež sumu 137,13 Eur, ktorá predstavuje dlžný úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Súd potom priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.074,87 Eur od 13.3.2013 t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné uhradenie do zaplatenia, keď mal za to, že táto výška úroku, ktorú požadoval navrhovateľ, neprevyšuje zákonnú výšku úroku určenú podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Celkom tak súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 3.212,- Eur, ktorá predstavuje nesplatenú časť poskytnutého úveru, pevný úrok z omeškania v sume 137,13 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny 3.074,87 Eur od 13.3.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, keď úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a ustanovenia o poplatkoch vyhodnotil ako neplatné.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že účastníci mali úspech iba čiastočný, navrhovateľ v rozsahu 53,54 Eur a neúspech v rozsahu 46,46 Eur, v dôsledku čoho navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 7% čistého úspechu. Navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania na súdnom poplatku v rozsahu 25,16 Eur (7% zo sumy 359,50 Eur) a na trovách právneho zastúpenia 7% z vyčíslenej sumy 527,69 Eur t.j. 36,73 Eur.

Proti tomuto rozsudku výlučne v časti, v ktorej bol návrh vo zvyšku zamietnutý ako i v závislom výroku o náhrade trov konania, podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd na základe § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.781,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 87% p.a. zo sumy 1.573,28 Eur od 13.3.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1.193,79 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Za nesprávny označil právny názor prvostupňového súdu, v dôsledku ktorého bola žaloba čiastočne zamietnutá. Vyslovil názor, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

§ 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia, vrátane výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s poukazom na to, že v zmluve je dojednaná mesačná splátka úveru, jej splatnosť, počet splátok, výška úroku, ako aj výška poplatku za správu úveru. Mesačná splátka úveru 78,63 Eur pritom v sebe zahŕňa všetky tri zložky, teda časť splátky na istinu, časť splátky na zmluvné úroky a časť na poplatok za správu úveru. Toto úplne vyvracia právny názor súdu prvého stupňa, ktorý tvrdí, že absenciou rozdelenia splátky úveru na tri samostatné zložky bolo spotrebiteľovi odopreté právo zistiť konečnú cenu úveru. Ten si bol schopný jednoduchým aritmetickým výpočtom konečnú cenu úveru zistiť. S poukazom na znenie citovaného ustanovenia uzavrel, že nie je daná povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky istiny, splátku úrokov z omeškania a splátku poplatkov, ale vymedziť zložky splátky, čo potvrdzuje aj bežná banková prax, ktorá musela byť súdu známa.

Za nesprávny označil odvolateľ aj názor súdu prvého stupňa na aplikáciu § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá prichádza do úvahy len pri splatných dlhoch a jeho aplikácia počas existencie úverovej zmluvy, v ktorej boli dojednané splátky nie je možná. Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru, odvolateľ sa ani v tejto časti nestotožnil s prvostupňovým súdom s tým, že poplatok za správu úveru bol v čase uzavretia zmluvy bežnou praxou, ktorá neodporovala zákonu a bola v súlade s dobrými mravmi. Poukázal pritom na totožné závery Ústavného súdu ČR pod sp. zn. . Odôvodnenie súdu v časti, v ktorej odmieta započítavanie úhrad žalovaného na poplatky za upomienky nemá oporu v zistenom skutkovom stave, keďže ani navrhovateľ, ani jeho právny predchodca nezapočítaval ani jednu úhradu žalovaného na poplatky za upomienky. Záverom si odvolateľ uplatnil vyčíslenú náhradu trov konania.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacími dôvodmi navrhovateľa, s poukazom na argumentáciu súdu v preskúmavanom rozsudku, bolo posúdiť, či prvostupňový súd postupoval správne ak žalobu navrhovateľa vo zvyšku v časti prevyšujúcej dlžnú istinu úveru, ako nedôvodnú zamietol, pričom v konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou, a.s. a odporcom bola dňa 20.11.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a spravuje sa normami práva Slovenskej republiky slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, medzi inými i zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

A/ Ako prvé odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.

V zmysle § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia danej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať i výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak potom zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti okrem iných i podľa písm. i), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak takáto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Z obsahu predmetnej zmluvy o splátkovom úvere sčasti I. bod 1. vyplýva, že bola dohodnutá výška splátky a jej splatnosť (25,11 Eur do 30.11.2009 a od 20.12.2009 vo výške 78,63 Eur k 20. dňu v kalendárnom mesiaci), pričom počet splátok bol 120 od a konečná splatnosť úveru 20.11.2019.

Posúdiac citované ustanovenie zmluvy za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená iba súhrnná splátka, jej výška, ich celkový počet a termíny ich splatnosti bez toho, aby boli osobitne špecifikované koľko z nej tvoria splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Z dohodnutých podmienok zmluvy tak nie je zrejmé aká časť splátky vo výške 78,63 Eur je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku a aká na splátku poplatkov, pričom tieto údaje neobsahujú ani všeobecné obchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy, ako to správne uzavrel i prvostupňový súd. Z gramatického výkladu cit. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. je nutné dospieť k záveru, že výška, počet a termíny splátok sa musí viazať ku každej z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak k úroku, ako aj k iným poplatkom. Preto nie je v súlade s citovaným ustanovením, ak splátka je uvedená jednou sumou, v ktorej sú zákonom osobitne vymenované zložky anonymne zahrnuté, pričom nevedno v akom rozsahu. S poukazom na zákonnú požiadavku je pritom nerozhodné, ak by sa k jednotlivým zložkám splátky dalo dospieť aritmetickým výpočtom. Odvolací súd preto zhodne s prvostupňovým uzatvára, že zákonné náležitosti predmetnej zmluvy o úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v uvedenom znení absentujú, v dôsledku čoho podľa ods. 3 citovaného ustanovenia bolo potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobou uplatnené úroky z úveru a poplatky nebolo možné priznať. Prvostupňový súd preto správne v tomto rozsahu návrh navrhovateľa zamietol.

B/ Ako ďalšie odvolateľ namietal aplikáciu § 566 ods. 2 0bč. zák. o započítavaní splátok.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzťah svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Citované ustanovenie zakotvuje prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka pred takými dojednaniami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré by postavenie spotrebiteľa upravovali nevýhodnejšie v jeho neprospech. Ustanovenie tým obmedzuje zmluvnú voľnosť v spotrebiteľských zmluvách za účelom ochrany spotrebiteľa pred takými zmluvnými podmienkami, ktoré by jeho postavenie upravovali odchýlne od Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa nevýhodnejšie.

Je tiež nesporným, že predmetná zmluva o úvere, je v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a preto sa v otázkach výslovne neupravených normami na ochranu spotrebiteľa (lex specialis) spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (lex generalis).

V zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započítava platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

v § 263 ods. 1 taxatívne vymenúva kogentné ustanovenia, pri ktorých sa strany nemôžu odchýliť od ustanovení Obchodného zákonníka, alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť. Medzi týmto taxatívnym výpočtom sa ust. § 330 Obchodného zákonníka nenachádza. Z toho potom vyplýva, že cit. ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je kogentným, je teda dispozitívnym a je ponechané

na zmluvnej voľnosti strán, či toto ustanovenie vo svojom záväzkovoprávnom vzťahu uplatnia alebo jeho uplatnenie vylúčia.

Započítanie plnenia v Občianskom zákonníku je upravené s účinnosťou od 1.1.2008 opačne ako v citovanom ustanovení Obchodného zákonníka, pričom pred 1.8.2008 Občiansky zákonník započítavanie čiastočného plnenia záväzku výslovne neupravoval.

V zmysle § 566 ods. 2 v znení účinnom od 1.1.2008 - pred uzavretím danej zmluvy, pri čiastočnom plnení peňažného záväzku sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Pri nedostatku inej úpravy je s použitím ust. § 853 ods. 1 náležitá aplikácia tohto ust. i na prípady plnenia dlhu v splátkach, čo je obsahom i účelom blízke čiastočnému plneniu dlhu.

Keďže ako bolo uvedené vyššie, dojednanie účastníkov v obchodných podmienkach ako súčasti predmetnej úverovej zmluvy o poradí započítavania platieb žalovaného bolo dispozitívnym zmluvným dojednaním bolo potom nevyhnutným toto dojednanie ex offo súdom posudzovať v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ustáliť, či za čas do 1.1.2008, podľa generálnej klauzuly v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka toto zmluvné dojednanie nie je v zmysle noriem na ochranu spotrebiteľa tzv. neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Podľa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia prvostupňový súd k takémuto záveru fakticky dospel, keď neakceptoval započítavanie platieb žalovaného podľa žalobcu, hoci v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia tieto svoje závery, myšlienkové postupy, ktoré k nim viedli, ani právne úsudky bližšie nezdôvodnil.

C/ Odvolateľ namietal i či je poplatok za správu úveru neprijateľnou zmluvnou podmienkou a či bol započítaný poplatok za upomienky.

Odhliadnuc od uvedeného záveru v bode B/, keďže podľa úsudkov pod bodom A. bolo potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho mal navrhovateľ nárok a odporca povinnosť zaplatiť iba istinu poskytnutého úveru spolu s úrokom z omeškania, v danom prípade je irelevantným poradie započítavania splátok na istinu a úroky, keďže odporcom zaplatené čiastky - splátky mohli byť započítané iba na istinu. Z rovnakých dôvodov je tiež nevýznamným, či je poplatok za správu úveru neprijateľnou zmluvnou podmienkou a či bol započítaný poplatok za upomienky, čo tiež odvolateľ namieta. K týmto, vzhľadom na uvedené už irelevantným argumentom odvolateľa preto odvolací súd nepovažoval za potrebné osobitne sa vyjadrovať, s poukazom tiež na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania, pričom vychádzal z konštantnej národnej i nadnárodnej judikatúry podľa ktorej súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, prvostupňový súd preskúmavaným rozsudkom správne návrh navrhovateľa vo zvyšku (presahujúcom nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny) zamietol, odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, ako vo výroku vecne správny s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

Prvostupňový súd tiež správne s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. po vyčíslení pomerného úspechu navrhovateľa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi pomernú náhradu trov v rozsahu 7%, ktoré vyčíslenie odvolateľ nenamietal. Formálne ale súd pochybil, keď v tejto časti výroku nesprávne zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 25,16 Eur, hoci sa jedná o (pomernú) náhradu trov na súdnom poplatku, ktoré sú v zmysle § 151 ods. 8 iné trovy konania tvoriace súčasť a podmnožinu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a rovnako nesprávne v rozpore s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho advokáta iba časť náhrady trov konania na trovách právneho zastúpenia.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím § 220 O.s.p. iba formálne zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

konania 36,73 Eur na trovách právneho zastúpenia a 25,16 Eur iné trovy konania (v súlade s ust. § 151 ods. 8 O.s.p.), všetko k rukám advokáta navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporca si nárok na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli), odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.