Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoP-32-2015.pdf
PDF · 82.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáty Gavalcovej a členov senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedova Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, B., štátna občianska SR, otec - Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N. XXXX/XX, B., štátny občan SR, o návrhu otca na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica, zo dňa 03. marca 2015, č. k. 6P/47/2014-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 4P/55/2011, zo dňa 26.04.2012 v časti výživného matky na mal. K. M., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvýšil výživné z 50,- eur mesačne na sumu 75,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015, keď výživné je zročné vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca a nedoplatok matky na zročnom výživnom za čas od 01.01.2015 do 28.02.2015 v sume 50,- eur je matka povinná otcovi zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1,2,4,5, § 78 ods. 1,3, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že došlo k zmene pomerov, ktoré sú dôvodom na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre mal. K. a je preto potrebné zvýšiť výživné na mal. K.. Naposledy bolo výživné určené v roku 2012, kedy mal. K. navštevovala 1. stupeň základnej školy, pričom v súčasnosti je žiačkou 7. ročníka ZŠ a matka mal. K. bola v čase posledného rozhodovania o výške výživného zamestnaná v spoločnosti M., s.r.o., pričom za mesiac február 2012 jej bola vyplatená mzda 179,12 eur a za marec 2012 jej bola vyplatená suma 252,93 eur. Je nepochybné, že príjem matky sa zvýšil, keďže poberá dávky v nezamestnanosti, ktoré za obdobie október 2014 až december 2014 predstavovali priemerne sumu 88,13 eur mesačne. Takisto má matka príjem z pracovnej činnosti, pričom priznala, že zamestnávateľ jej vypláca peniaze aj mimo oficiálnych výplatných pások, tzv. „na ruku“ a keď pracuje celý mesiac, tak dostane na ruku aj 300,- eur v čistom. V čase rozhodovania o poslednej úprave výživného boli výdavky na mal. K. 251,- eur mesačne a je nepochybné, že vekom dieťaťa sa výdavky rodičov zvyšujú. Súd má za to, že výživné vo výške 75,- eur mesačne je primerané súčasným potrebám mal. K. a čiastočne zvýšenému príjmu matky. Súd pri rozhodovaní o výške výživného nemohol nechať bez povšimnutia aj tú podstatnú skutočnosť, že matka okrem bežného výživného svojej dcére nič viac nekupuje a dcéra do domácnosti matky vôbec nechodí, teda matka s ňou nemá žiadne ďalšie výdavky. Súd určil zvýšené výživné, podľa návrhu, s účinnosťou od 1.1.2015. Vzhľadom na spätnú účinnosť zvýšeného výživného matke vznikol nedoplatok vo výške 50,- eur za obdobie od 1.1.2015 do 28.2.2015 (2 x 25 eur). Súd zároveň umožnil matke zaplatiť tento nedoplatok v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej a namietal, že matka okrem vyživovacej povinnosti nijako navyše na mal. K. neprispieva a ani jej nič nekupuje. Dňa 12.02.2015 na prvom pojednávaní pred súdom matka uviedla, že jej mesačný príjem je len 60,- eur a dňa 03.03.2015 na ďalšom pojednávaní uviedla, že jej mesačný príjem je 60,- eur, ale okrem toho jej zamestnávateľ vypláca 300,- eur v čistom na ruku. Z uvedeného tak vyplýva, že matka uviedla súd prvého stupňa do omylu a klamala o svojom príjme, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania. Ďalej matka neuviedla pravdu ani ohľadne výdavkov na spoločnú domácnosť, keď uviedla, že platí všetky výdavky ohľadne bytu a to okolo 220,- eur, avšak byt, v ktorom býva s rodinou patrí jej svokrovi, ktorý uviedol, že všetky náklady za byt platí on, nakoľko je majiteľom bytu a uhrádza ich zo svojho príjmu. Suma 120,- eur, ktorú požaduje, aby matka na mal. K. platila, nepokrýva ani 1/3 nákladov na mesiac na dcéru o ktorú sa vzorne aj so svojou manželkou stará a snaží sa jej zabezpečiť všetko, čo je potrebné pre jej vývoj a životné náklady. Z uvedených dôvodov žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, resp. aby vyhovel jeho návrhu na zvýšenie výživného v plnom rozsahu a to v sume 120,- eur mesačne od 01.01.2015.
K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa k odvolaniu nevyjadrujú.
Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nezaslala.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní vo veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď v deň vyhlásenia rozsudku bolo zverejnenie minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 32 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ust. § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie naplnenia zákonných podmienok pre zvýšenie výživného zo situácie, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým zisteniam, a zároveň vec i správne právne posúdil s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa obmedzuje len na odkaz na správne a presvedčivé písomné vyhotovenia rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže dať preto za pravdu odvolateľovi. Na podporu záverov prvostupňového súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu sa žiada dodať už iba nasledovné:
Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, s ktorými sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že od posledného rozhodnutia súdu jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože na strane mal. K., ktorá v čase ostatného rozhodnutia súdu zo dňa 26.04.2012, č. k. 4P/55/2011 navštevovala prvý stupeň základnej školy je v súčasnosti žiačkou 7.ročníka základnej školy, keď taktiež k zmene pomerov došlo na strane matky maloletej, ktorá v čase ostatného rozhodnutia súdu o výživnom mala príjem vo výške 179,12 eur a v súčasnosti aj na základe jej výpovede má príjem 300,- eur mesačne, keď k zvýšeniu príjmu došlo aj na strane otca maloletej, ktorý má v súčasnosti príjem vo výške 520,- eur - výsluhový dôchodok a 600,- eur netto mzdu u svojho zamestnávateľa spol. Y., spol. s.r.o. a predtým tento mesačný príjem predstavoval sumu 501 eur - výsluhový dôchodok a 132 eur netto mzdu. Prvostupňový súd správne uzavrel, že je odôvodnené a tým aj potrebné otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa určeným výživným, po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej, predovšetkým vzhľadom na jej vek, ako aj na zdravotný stav, záľuby, školské a mimoškolské aktivity.
Reagujúc na odvolaciu námietku otca maloletej a teda, že matka úmyselne zatajila výšku svojho mesačného príjmu u zamestnávateľa, keď najprv uviedla príjem 60,- eur a neskôr sumu 300,- eur, ktoré jej zamestnávateľ vypláca na ruku, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade správne súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu, ktorý je v skutočnosti reálne matke zo strany zamestnávateľa vyplácaný, teda 300,- eur mesačne a podľa zaužívanej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, ma predstavovať 25 až 30 % jeho čistého mesačného príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Ak odvolací súd s prihliadnutím na túto zaužívanú prax zohľadní príjem matky vo výške 300,- eur mesačne, práve suma 75,- eur predstavuje 1/3 jej príjmu. Z uvedeného dôvodu tak odvolacia námietka otca maloletej ohľadne výšky príjmu matky nie je dôvodná.
Čo sa týka tvrdenia otca v odvolaní a teda, že suma 120,- eur mesačne, ktorú on požaduje nepokrýva ani tretinu výdavkov a nákladov na mal. K., tak v danom prípade odvolací súd konštatuje, že v prípade určenia výšky výživného je súd limitovaný príjmom povinného rodiča a povinný rodič je v zmysle ust. § 62 Zákon o rodine plniť si svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a to v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrenie neplnoleté alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Za primerané odôvodnenie potrebám maloletého dieťa s prihliadnutím na preukázané možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, s poukazom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako boli popísané vyššie i odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom považoval zvýšenie výživného u mal. K. z pôvodnej sumy 50,- eur mesačne na sumu 75,- eur mesačne za dostatočné. Odvolací súd bol toho názoru, že takto určené výživné je primerané okolnostiam daného prípadu , keď spolu s prídavkami na dieťa aj s primeraným výživným od otca, ktorú časť na neho pripadajúceho výživného nahrádza osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa umožní uspokojiť všetky jej odôvodnené potreby. Na strane druhej, matke, po zaplatení takto určeného výživného zostane dostatok prostriedkov na zabezpečenie svojich základných potrieb, keď u matky neboli zistené žiadne zvýšené výdavky, na ktoré by súd mal prihliadať v súvislosti s určením tohto výživného. Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami uplatnenými zo strany otca dieťaťa a vzhľadom na to, že ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.