Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-352-2014.pdf
PDF · 100.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/352/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, zast. advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5 proti odporcovi: C. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: S. XX, XXX XX D., toho času na neznámom mieste, zast.: A. N., pracovníčkou V. súdu D. C., o zaplatenie 171,01 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 171,01 Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 3,85 Eur a úrokom z omeškania v sadzbe 9% p.a. zo sumy 171,01 Eur odo dňa 21.3.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 62,56 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2013 proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 171,01 Eur spolu s príslušenstvom ako i náhrady trov konania. Návrh bol zdôvodnený tým, že jeho právny predchodca ( spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 48, s ktorou dňa 15.12.2011 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola aj pohľadávka žalovaná k zaplateniu v predmetnom súdnom konaní ) uzatvoril dňa 25.03.2006 s odporcom Zmluvu č. XXXXXXXXX ( ďalej len ,, Zmluva “ ), ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Na základe vyššie uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 896,24 Eur, ktoré mal odporca splácať v mesačných splátkach po 24,43 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, ako aj podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Na základe vyššie uvedenej Zmluvy o postúpení právny predchodca navrhovateľa postúpil navrhovateľovi dlžnú pohľadávku, pričom výška pohľadávky navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.510,42 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.170,20 Eur, riadneho úroku 104,15 Eur, úroku z omeškania 236,07 Eur a ostatného príslušenstva 0 Eur. V danom konaní si navrhovateľ uplatňuje splátky úveru splatné od 20.09.2010 do 20.03.2011 v počte 7 a celkovej výške 171,01 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 18.10.2013 pod sp.zn. 28Ro/3223/2013-37, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, z toho dôvodu bol v zmysle ust. § 173 ods. 2 O.s.p. uznesením č.k. 28Ro/3223/2013-41 právoplatným dňa 28.05.2014 zrušený.
Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. 2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 171,01 Eur, t.j. ide o drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, keďže to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 01.06.2015.
V priebehu konania tunajší súd zistil, že pobyt odporcu nie je známy, preto mu bol na ochranu jeho práv a záujmov ustanovený v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a to najmä: Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecných obchodných podmienok, Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE spolu s Prílohou, z ktorej mal súd preukázané, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011, Pokusu o zmier zo dňa 06.08.2013 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 25.03.2006 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý spotrebný úver vo výške 27 000,- Sk s úrokovou sadzbou, ktorá v deň podpisu bola 17,0 % ročne. Poplatok za správu úveru bol 1,66 Eur ( 50,- Sk ) mesačne. Odporca sa v zmysle zmluvy zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splatiť prostredníctvom pravidelných mesačných splátok po 24,43 Eur ( 736,- Sk ), splatných vždy k 20 -temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 20.04.2006 a poslednej na deň 20.3.2011 ( konečná splatnosť úveru ). Odporca si povinnosť splácať riadne a včas poskytnutý úver neplnil.
Súd mal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v konaní preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE, ktorú právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila s navrhovateľom - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. a ktorou došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky, čo mal súd jednoznačne preukázané prílohou, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok. Výška pohľadávky navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.510,42 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.170,20 Eur, riadneho úroku 104,15 Eur, úroku z omeškania 236,07 Eur a ostatného príslušenstva 0 Eur.
Odporca napriek výzve - Pokusu o zmier zo dňa 06.8.2013 ku dňu podania návrhu dlžnú sumu neuhradil. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia splátok úveru splatných od 20.09.2010 do 20.03.2011, t.j. 7 splátok v celkovej sume 171,01 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania v sadzbe 9% p.a. zo žalovanej istiny od 21.03.2011 do zaplatenia.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (ďalej i ako OZ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Obč. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Obč. zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Obč. zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.
Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Zmluva uzavretá dňa 25.03.2006 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je spotrebiteľskou zmluvou, na základe vyššie uvedeného sa neriadi režimom Obchodného zákonníka. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázaný vznik záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, keď došlo medzi nimi k platnému uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, v zmysle ktorej boli odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky a odporca bol povinný poskytnuté peňažné prostriedky právnemu predchodcovi navrhovateľa (po postúpení pohľadávky navrhovateľovi ) prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vrátiť. Nakoľko odporca si svoju povinnosť riadne a včas neplnil, čím porušil svoje zákonné a aj zmluvné povinnosti, stal sa splatným celý jej dlh, ktorý navrhovateľovi však neuhradil. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa v
celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej sumy pozostávajúcej z istiny a jej príslušenstva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ( účinným a platným od 1.1.2009 do 31.1.2013 ), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( ku dňu 21.03.2011 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 1 % ).
Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľovi k žalovanej istine i zákonný úrok z omeškania v sadzbe 9% p.a. v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok uplatnený navrhovateľom je skutkovo i právne opodstatnený a preto mu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Úspešnému navrhovateľovi, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 62,56 Eur. Trovy právneho zastúpenia právny zástupca vyčíslil v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., preto mu ich súd priznal v zmysle nasledovne:
1/ odmena za úkony právnej služby
prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd
t.j. za 2 úkony právnej služby po 18,26 eur
+ paušálna náhrada za 2 úkony právnej služby po 7,81 eur
V zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z bola zvýšená náhrada trov konania o daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).