Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-9-2015.pdf
PDF · 85.26 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom s predsedníčky JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Y. M., nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcej z matky Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P., U. I. XX, zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, advokátska kancelária Slovenská 69, Prešov a otca L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. I. XX, P., v konaní o úpravu práv a povinnosti rodičou voči maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č. k. 30P294/2014-37 zo dňa 16.1.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. Y. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Styk maloletej s otcom neupravil. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. Y. M. sumou vo výške 200 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 20 dňa v mesiaci vopred počnúc 1.8.2014 opakovane do budúcna. Dlžne výživné vo výške 1000 eur povolil otcovi splácať v 50 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že matka sa o dieťa osobne stará. Túto skutočnosť nenamietal ani odporca, preto zveril maloleté dieťa do výchovy matky. Pokiaľ išlo o určenie výživného určil výšku 200 eur s poukazom na to, že ide o dcéru vo veku 17 rokov, ktorá je študentkou druhého ročníka gymnázia a táto suma výživného je nevyhnutná na pokrytie všetkých nákladov spojených nielen s jej výživou, vzdelaním, ale aj návštevou kultúrnych, športových podujatí organizovaných v škole a prispievajú k celkovému rozvoju jej osobnosti. Pokiaľ išlo o zamestnanie otca dospel k záveru, že otec dobrovoľne ukončil svoje zamestnanie v policajnom zbore, teda bez vážnejšieho dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a odchodné, ktoré mu bolo vyplatené vo výške 11 000 eur prehral v hazardných hrách. Poukázať na to, že konanie otca je nanajvýš nezodpovedné, pričom otec je povinný starať sa o maloleté deti. Pokiaľ otec argumentoval aj tým, že má dlhy vo výške 10 000 eur a nemá finančné prostriedky z dôvodu hrania hazardných hier, toto súd prvého stupňa nebral do úvahy.
Výrok o trovách konania rozhodol podľa §146 ods.1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Tento poukázal na okolnosti, ktoré považoval za významné a to je, že terajší príjem je 541 eur mesačne. Po zaplatení bežného a
dlžného výživného na obidve deti mu zostane 171 eur. Je to málo pre živobytie. S manželkou nežije v spoločnej domácnosti, býva v podnájmoch a nájom sa pohybuje cca 200 eur. Má zdravotné problémy, prekonal infarkt myokardu, bol hospitalizovaný a berie pravidelne lieky. Nechce sa vyhýbať výživnému, ale to len do času, kým nebude mať iný príjem. Má ešte vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi F. vo výške 100 eur, ktorý je plnoletý. V prípade, že by mal prispievať aj na manželku, dostal by sa do existenčných problémov.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Matka uviedla vo svojom vyjadrení, že výška určeného výživného je zodpovedajúca vzhľadom k potrebám, ktoré sú dôvodné na strane maloletej Y., ale aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Pritom považuje za správny postup súdu prvého stupňa, ak vychádzal z toho, že otec sa koncom roka 2013 vzdal výhodnejšieho zamestnania. Bol príslušníkom polície, mal pravidelný mesačný príjem cca 1000 eur a nijakým vážnym argumentom alebo dôvodom vzdal sa tohto zamestnania. Pokiaľ išlo o vyplatené odstupné bola to vysoká čiastka vo výške 11 000 eur, ktoré kompletne prehral v hazardných hrách. Nie je ochotný sa podrobiť liečeniu napriek tomu, že roky trpí problémami s gaemblérstvom. Pokiaľ mal úraz na kolene, ktorý si spôsobil pri hre futbalu, tiež nie je možné vychádzať z toho, že nemá prácu, je v produktívnom veku v dobrom zdravotnom stave a je možné od neho požadovať, aby sa riadne zamestnal a prispieval na základné potreby svojich detí. Do existenčných problémov ho nedostáva vyživovacia povinnosť, ale závislosť na hazardných hrách. Preto navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žiadala priznať náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 72,92 eur. Opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie ktoré mu predchádzalo zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §214 ods. 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nieje nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83,-Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z obsahu spisu je zrejme, že maloletá Y. M. pochádza z rodičov Y. M. a L. M. ktorí sú manželia. V období od 1.8.2014 prestali viesť spoločnú domácnosť a otec prestal prispievať na maloleté dieťa. Mal. Y. navštevuje druhý ročník Gymnázia L. R. E. v P.. Matka je zamestnaná na Základnej škole F. U. v P. ako vychovávateľka. Jej mesačný príjem predstavuje sumu 516 eur. Otec je toho času nezamestnaný, poberá výsluhový dôchodok vo výške 541 eur mesačne. Naposledy pracoval ako príslušník policajného zboru pridelený na obvodné oddelenie policajného zboru SR v N. O. X.. Matka okrem bežných výdavkov nič iné neplatí, pretože nemá na to finančné prostriedky. Starší syn, ktorý je plnoletý navštevuje štvrtý ročník Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v P.. Spolu s deťmi býva v trojizbovom byte, za ktorý uhrádza inkaso 225 eur. Platí 10 eur mobil, 16,56 eur poplatok za internet a hypotéku za byt vo výške 473 eur. Tento byt je vo vlastníctve staršieho syna F. M.. Rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku č. k. 2C 422/2013-58 zo dňa 28.mája 2014 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva, a to z dôvodu hazardných hier a stávok otca, ktorý má pôžičky vo vysokej čiastke od rôznych spoločností s tým, že bolo nutné z ich strany pôvodný byt, v ktorom rodina bývala predať a následne zabezpečiť nové bývanie prostredníctvom hypotéky, ktorú teraz je potrebné splácať.
Vo vzťahu k námietkam otca o výške výživného a jeho nemajetnosti a nedostatku príjmu je potrebné súhlasiť zo závermi súdu prvého stupňa, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec, ktorý bol riadne zamestnaný na dobu neurčitú ako príslušník policajného zboru OO PZ N. O. X., zarábal do konca roka 2013 sumu 1000 eur mesačne. Následne mu bolo priznaný výsluhový dôchodok, ktorý v súčasnej dobe predstavuje sumu 541 eur. Na otázku súdu z akých dôvodov prestal pracovať uviedol, že mu tak kázala manželka. Z celkového obsahu konania a výpovedí účastníkov je zrejme, že dlhy, ktoré uvádza ako argument otec spôsobil on sám prostredníctvom nebankových inštitúcii, ktoré boli zmapované v konaní o zrušení BSM za trvania manželstva. Okrem toho bolo preukázané, že aj odstupné, ktoré dostal od posledného zamestnávateľa vo výške 11 000 eur použil výlučne pre svoje účely.
V zmysle Zákona o rodine je rozhodnúť súdnym rozhodnutím v prípade, ak si rodičia dobrovoľne neplnia svoje povinnosti. V danom prípade je možné, že otec riadne neprispieva na výživu temer plnoletej dcéry, ktorá je riadnou študentkou gymnázia v P.. Jej výdavky sú spojené s bežnými nákladmi temer plnoletého dievčaťa počnúc s oblečením, stravou, poplatkov v škole, prípadne mimoškolskými záujmami. Ako vyplynulo z dokazovania, výdavky sú v bežných rámcoch, pretože rodina si nemôže dovoliť ani uhrádzať nijaký nadštandard vzhľadom na to, že žijú výlučne z príjmov matky. Matka tak nahrádza vyživovaciu povinnosť aj za otca, ktorému nič nebráni riadne pracovať. Pokiaľ jeho príjem pochádza z výsluhového dôchodku je to fixný príjem, ktorý dostáva od štátu a má zaručené, že tento príjem bude pravidelný. Okrem toho vzhľadom k príjmu, ktorý pred tým dosahoval otec skutočne má všetky predpoklady na to aby sa zamestnal a dosiahol príjem v rovnakom rozsahu ako v minulosti.
Vzhľadom na neodôvodnené skončenie služobného pomeru v policajnom zbore SR správne súd prvého stupňa prihliadal na to, že bez vážnejších dôvodov sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Nehovoriac o tom, že od posledného zamestnávateľa obdŕžal výplatu odstupného nie v malej finančnej čiastke a ani túto si nezachoval pre potreby výživného pre najbližších, ale použil ich výlučne pre svoje potreby. Z týchto dôvodov výživné vo výške, ktorú určil súd prvého stupňa považoval odvolací súd za primeranú, a preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V tejto výške výživného boli odôvodnené potreby maloletého dieťaťa preukázané a táto suma plne zodpovedá priemerným nárokom detí obdobnom veku a sociálnom postavení.
Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa §219 ods.1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §224 ods.1 O.s.p. v spojení s §146 ods.1 písm. a/ O.s.p. Vzhľadom na to, že išlo o konanie ktoré bolo možné začať aj bez návrhu súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku odvolanie nie je prípustné.