Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-250-2015.pdf
PDF · 71.9 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/250/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: U. B. J., a.s., so sídlom v H., ul. Q. č. XXXX/ XXX, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária P., s.r.o., so sídlom J. XX, Q., IČO: 47 243 279, proti odporcovi: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa U., F.. A. 5, H., IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr. I. B., advokát so sídlom A., J. P. X/A, v konaní o zaplatenie 3.314,06 eur istiny a prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. novembra 2014 č. k. 3C/68/2014-80 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o lehote splatnosti pohľadávky a príslušenstva p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.801,63 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.801,63 eur za obdobie od 10.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že úverová zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi 30.07.2011 neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to údaj o konečnej splatnosti, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, konkrétne termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria mesačnú splátku ako ani údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úroky z úveru a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa, napr. poistené, a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Návrh na začatie konania preto považoval iba za čiastočne dôvodný. Lehotu na splnenie povinnosti uloženej odporcovi stanovil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že odporca nepreukázal existenciu dôvodov pre určenie povinnosti zaplatiť prisúdenú istinu spolu s príslušenstvom v splátkach, teda nepreukázal, že jeho osobné pomery odôvodňujú splnenie uloženej povinnosti v splátkach. V závere zdôraznil, že aj po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku sa účastníci môžu dohodnúť na splnení dlhu v splátkach.
Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku, ktorým bola stanovená lehota na splnenie povinnosti zaplatiť istinu a príslušenstvo pohľadávky podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý navrhol jeho zmenu v tejto časti tak, že bude povolené odporcovi splácať prisúdené plnenie v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatnej vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky riadne a včas má za následok zročnosť celého plnenia. V odvolaní uvádzal, že odporca v konaní pred
prvostupňovým súdom požadoval o možnosť určenia a povinnosti zaplatiť prisúdené plnenie v splátkach poukazujúc na svoju sociálnu a majetkovú situáciu, ktorá mu neumožňuje splniť uloženú povinnosť jednorázovo. Súdu prvého stupňa vyčítal, že tieto skutočnosti neskúmal, pričom žalobca takúto žiadosť nenamietal. Zdôraznil, že odporca sa nachádza v sociálnej situácii, ktorá mu neumožňuje zaplatiť prisúdenú povinnosť jedným plnením, pričom majetkové záujmy žalobcu pri povolením splátok neboli vážne dotknuté, naopak nepovolenie splátok by mohlo mať ťaživý dopad na odporcu, ktorý má príjem z pracovnej činnosti v priemere 800 eur mesačne, okrem úverovej povinnosti, ktorá je predmetom tohto konania uhrádza ďalšiu mesačnú splátku Poštovej banke, a.s. vo výške 170 eur a exekučným príkazom sumu vykonávanej zrážky zo mzdy vo výške 150 eur a ďalšia splátka na ďalšiu pôžičku vo výške 131 eur. Bežné mesačné výdavky odporcu predstavujú poplatok za elektrinu 73,05 eur a poplatok za plyn 95 eur.
Na výzvu odvolacieho súdu odporca listom zo dňa 03.06.2015 vyslovil s podaným odvolaním súhlas.
Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. vo výroku o lehote splatnosti prisúdenej pohľadávky a príslušenstva a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa správne posúdil pomery odporcu, na ktoré poukazoval v priebehu prvostupňového konania v súvislosti so žiadosťou o povolenie splácať prisúdenú istinu a príslušenstvo v splátkach a správne aplikoval ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p..
Citované zákonné ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie v rozsahu troch dní, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. V zmysle druhej vety cit. zákonného ustanovenia má súd možnosť, ale nie povinnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyslovil názor, že pomery odporcu nie sú takého charakteru, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p.. Vedľajší účastník v rozpore so skutočnosťou tvrdí v odvolaní, že súd prvého stupňa sa pomermi odporcu nezaoberal.
Zo spisu zistil aj odvolací súd, že odporca na pojednávaní, ktoré sa konalo 30.09.2014 uznal pohľadávku navrhovateľa len pokiaľ ide o nedoplatok úveru a zároveň žiadal o povolenie splátok po 50 eur mesačne. Sám uviedol, že jeho príjem je 800 eur mesačne, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa jeho čistý príjem za december 2014 predstavoval 842 eur. Poukazuje na to, že má ďalšie štyri úvery, a to v Poštovej banke, ktorý spláca po 170 eur mesačne, v Slovenskej sporiteľni hypotekárny a spotrebný úver, ktorý spláca po 330 eur mesačne a je proti nemu vedená exekúcia na celkovú sumu 1.200 eur. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a býva s priateľkou v rodinnom dome, ktorý nadobudol na hypotekárny úver.
Z uvedeného je zrejmé, že odporca nemá žiadne vyživovacie povinnosti, je vlastníkom rodinného domu, dosahuje mesačný príjem, ktorý predstavuje priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v Slovenskej republike. Jeho nepriaznivá situácia vznikla v dôsledku neúmerného zaťaženia úvermi (podľa jeho výpovede spláca mesačne 4 úvery).
Vzhľadom na takto zistené skutočnosti odvolací súd považuje za správne závery súdu prvého stupňa o tom, že osobné, majetkové a zárobkové pomery odporcu neodôvodňujú na danú vec aplikáciu
ustanovenia § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., t. j. umožniť plnenie priznanej istiny a príslušenstva v splátkach.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .