Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/24/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci starostlivosti o maloletú P. B., narodenú XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa matky D. B., narodenej XX. XX. XXXX, zamestnanej v J. V. X. L., bytom E., J. XXX/XX, a otca X. B., narodeného XX. XX. XXXX, bytom E., H. XX/X, t.č. K., v konaní zastúpeného Mgr. Michalom Mydlom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Zarevúca 4935/29, v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletou, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -33 z 27. 01. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom v celom rozsahu s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia, vychádzajúc z ustanovenia § 25 ods. 1,2, § 26 z.č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) a § 163 ods. 2 z.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) konštatoval, že maloletá pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Brezno, č. k. -95 zo dňa 24. 10. 2011, právoplatným 30. 11. 2011 rozvedené; na čas po rozvode súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať výživným v minimálnej výške a styk otca s dieťaťom ponechal na dohodu rodičov. V čase rozvodu manželstva maloletá mala necelých 6 rokov, bývala v byte svojich starých rodičov zo strany matky v E.. Otec maloletej bol v tom čase umiestnený v K. P. J. X. A. H. (ďalej aj „K.“) D. v B. Z., kde si odpykával výkon trestu odňatia slobody v trvaní XX,X roka za spáchanie trestného činu vraždy, ktorý má ukončiť v máji XXXX; v súčasnosti, keďže má záujem byť čo najbližšie k maloletej, bol premiestnený na Slovensko, najprv do Z. a potom do K. v Y. Bystrici. D. má 9 rokov a navštevuje tretí ročník základnej školy. Tak ako v čase rozvodu manželstva, aj v súčasnosti matka deklaruje ochotu dohodnúť sa s otcom na jeho styku s maloletou, taktiež deklaruje svoju ochotu, ak maloletá prejaví záujem o osobný styk so svojím otcom, maloletú sprevádzať do K.. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodina ešte do r. 2009 žila spolu v B. Z., kde otec maloletej pracoval. Po jeho vzatí do väzby matka maloletú odsťahovala na H. ku svojim rodičom a ona zostala v B. kvôli práci, spoločným dlžobám, ale aj preto, že tam nadobudli dom a potrebovala ho predať. Po rozvode manželstva pred Okresným súdom Brezno sa v júni 2012 vrátila na H. a potom v r. 2014 si našla prácu v Z., ktorú však nechala kvôli starostlivosti o maloletú, pretože jej rodičia sa už nedokázali plnohodnotne maloletej venovať. Zamestnala sa ako opatrovateľka v J. zariadení X. v L.. Od roku 2009 dieťa videlo otca jedenkrát ako 5 ročné. Boli spolu v písomnom kontakte:

kým maloletá navštevovala materskú školu, otcovi kreslila a matka mu písala; takáto korešpondencia sa medzi nimi vymenila jeden až dvakrát do roka; od kedy sa naučila sama písať, otcovi nenapísala, pretože nevie, čo by mu mala napísať, aj keď listy a pohľadnice od neho jej matka riadne odovzdá. Korešpondencia matky s otcom je obmedzená na informácie o maloletej ohľadom školy, učenia, známok a krúžkov; doma sa s maloletou o jej otcovi nerozprávajú, matka jej vysvetlila primerane veku, čo sa stalo a kde otec je, cudzím ľuďom odpovedá, že ocko odcestoval za prácou, ohľadom toho, čo vykonal jej otec, si maloletá už veľa vytrpela. Matka žiadneho partnera nemá; dieťa vidí mužský vzor v starom otcovi. Maloletá je bojazlivá, nevie, o čom by sa mala rozprávať so svojím otcom. V prípade, ak by súd upravil styk otca s maloletou, matka trvala na tom, aby to bolo iba v jej prítomnosti, ona bude maloletú sprevádzať. Za posledných 5 rokov otec poslal na výživu maloletej veľmi málo, niekedy 10, niekedy 20 €, posledné dva mesiace po 39,00 €. Preto mala uplatnené výživné z fondu náhradného výživného, ale v súčasnosti ho už nedostáva, pretože jej príjmy presiahli určitý limit. Matka prejavila ochotu s maloletou pracovať aj za pomoci psychológa.

Kolízny opatrovník pri vykonaní sociálneho zisťovania v rodine maloletej potvrdil, že maloletá spolu s matkou bývajú so starými rodičmi zo strany matky v ich dvojizbovom byte, kompletne zariadenom, kde má dieťa vlastné lôžko a stolík na prípravu do školy, kam denne cestuje školským autobusom; navštevuje školsky klub, stravuje sa doma.

Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou, ktorá bola spočiatku bojazlivá, dôvod rozhovoru poznala. Vie o tom, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Priznala, že veľmi si ho nepamätá, lebo bola malá, keď ho naposledy videla. Vie aj o listoch, ktoré otec z väzenia píše, sama nevie, čo by mu odpísala, tak za ňu listy píše jej matka. Naposledy dostala list pred Vianocami, otec jej blahoželal k narodeninám, ona mu na tento list neodpísala, lebo skutočne nevie, čo by mu mala napísať. Vyjadrila sa, že by za otcom chodila, aj keď nemá dosť času, lebo chce byť s maminkou a kamarátkami. Kolízny opatrovník rozhodnutie o návrhu otca ponechal na úvahe súdu, v prípade, že by súd upravil styk, požiadal, aby sa tak dialo za prítomnosti matky maloletej.

Okresný súd zamietol návrh otca na úpravu styku s poukazom na pretrvávajúci záujem matky dohodnúť sa s ním na styku s dieťaťom. Poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmami rodiča. Styk maloletej s otcom je veľmi citlivá vec, najmä vzhľadom na vek maloletej, ako aj vzhľadom na okolnosti, pre ktoré je otec maloletej v K.. Súd žiadnym svojím rozhodnutím nemôže zaručiť, že maloletá si vytvorí vzťah k svojmu otcovi. Záleží na vzťahoch medzi rodičmi a dieťaťom a nie na rozhodnutí súdu. Preto je vhodné využiť ochotu matky, aby maloletú pripravovala na styk s otcom, na písomný, neskôr, ak maloletá prejaví záujem, aj na osobný styk. Ak by bola maloletá nútená rozhodnutím súdu stýkať sa so svojím otcom, mohlo by to mať aj opačný efekt. Záujem maloletej v tomto prípade stojí nad záujmom jej otca. I keď právny zástupca otca žiadal nariadiť znalecké dokazovanie, okresný súd tento návrh zamietol z dôvodu, že znalecké dokazovanie by potenciálne predstavovalo pre maloletú ďalšiu traumu. Okrem toho by znaleckým dokazovaním bolo potrebné zisťovať odpoveď aj na otázku, či styk otca s maloletou, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody pre vraždu, je vôbec v prospech maloletej.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ustanoveného Centrom právnej pomoci) otec podal včas odvolanie a žiadal, aby krajský súd prvostupňový rozsudok zmenil a návrhu na začatie konania vyhovel, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok je nejasný, nezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený. Súd prvého stupňa bral do úvahy len tvrdenia matky; nepovažoval za potrebné ho vypočuť osobne a ani samotné dieťa, aby zistil priamo názor na celú vec; nevykonal navrhnutý dôkaz znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológie. Pritom ani kolízny opatrovník nebol proti jeho styku s dieťaťom. On vykonal všetky dostupné opatrenia pre možný styk: umiestnenie na výkon trestu blízko bydliska maloletej, zasielanie listov maloletej, napriek tomu matka doteraz neprejavila ochotu sprostredkovať mu styk s dieťaťom. Preto nemal inú možnosť, ako obrátiť sa s návrhom na súd, aby takýto styk zabezpečil meritórnym rozhodnutím.

Ak by sa maloletá nechcela s ním stretávať, na styku trvať nebude.

Poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov v Slovenskej republike, podľa ktorých uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v záujme detí, pretože obe sú vo výchove detí nezastupiteľné.

Žiadal, aby bol odvolacím súdom vypočutý.

Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník doporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje. Súd zobral do úvahy, že matka je ochotná sa s otcom dohodnúť. Vzhľadom na citlivosť realizácie styku otca s maloletou súd riadne zistil skutkový stav a prihliadol na ochotu matky pripraviť dieťa najprv na písomný styk s otcom, neskôr, ak maloletá prejaví záujem, aj na osobný; súd taktiež prihliadol aj na ochotu matky maloletú na styk do K. sprevádzať.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.), ale aj s odkazom na § 212 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

V zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. S odôvodnením prvostupňového súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), konštatuje správnosť dôvodov a na tieto odkazuje.

Ako zistil okresný súd, maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktorí spoločne žili v Českej republike až do r. 2009, kedy sa otec dopustil trestného činu vraždy, bol vzatý do väzby, a v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 13,5 roka, ktorý mu končí v máji 2023. Matka najprv presťahovala maloleté dieťa na Slovensko do E. ku svojím rodičom, a po vyriešení majetkových a pracovných záležitostí v Česku prišla za ním na Slovensko, kde si neúspešne hľadala prácu, preto sa zamestnala v Rakúsku. Keďže však starí rodičia nestačili na výchovu maloletého dieťaťa, ukončila tento pracovný pomer, vrátila sa na Slovensko a zamestnala sa ako opatrovateľka v špecializovanom zariadení. V roku 2011 sa rodičia maloletého dieťaťa rozviedli; otec sa dostal do väzenského zariadenia na Slovensku, najprv do Z. a neskôr do Y. Y., aby bol bližšie k maloletému dieťaťu. Od roku 2009 maloleté dieťa videlo otca jedenkrát, a hoci matka nebráni jeho styku s dieťaťom, požiadal o vydanie súdneho rozhodnutia, najprv počas každej poslednej stredy párneho mesiaca, neskôr (vzhľadom na školopovinnosť dieťaťa) svoj návrh upravil na každú sobotu párneho mesiaca od 09:00 do 11:00 hod. v mieste ÚVTOS. Súd zamietol návrh na dokazovanie znalcom z odboru psychológie z dôvodu maximálneho eliminovania možnej traumy pre dieťa a napokon zamietol i návrh vo veci samej s odôvodnením, že pokiaľ prichádza do úvahy dohoda rodičov, nie je namieste meritórne rozhodovanie súdom.

Ani odvolací súd nepovažoval návrh otca a teda ani jeho odvolanie voči rozsudku okresného súdu, za dôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že Ústav na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici oznámil na vyžiadanie okresného súdu ohľadom sociálneho kontaktu a styku odsúdeného otca s maloletým dieťaťom, že aj počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody je možné zabezpečiť jeho kontakt s dieťaťom v prostredí a podmienkach ústavu formou návštevy v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Pri návšteve, resp. styku otca s dcérou môžu byť prítomné aj jeho ďalšie blízke osoby, definované v § 2 písm. d) citovaného zákona, prípadne aj iné osoby, povolené spravidla riaditeľom ústavu v zmysle § 24 ods. 3 citovaného zákona.

Okrem vyššie uvedeného oznámenia odvolací súd poukazuje aj na zákonnú úpravu, podľa ktorej odsúdenému sa umožňuje prijímať návštevu blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní 2 hodín; neuplatnené právo zaniká; v odôvodneným prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy. Odsúdeného môže súčasne navštíviť najviac 5 osôb vrátane detí; ak má odsúdený viac ako 4 deti, toto obmedzenie neplatí pre deti odsúdeného; riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže povoliť v záujme plnenia programu zaobchádzania z naliehavého rodinného alebo z iného závažného dôvodu návštevu aj častejšie a aj inej osobe; návšteva inej osoby nesmie byť na úkor práva odsúdeného prijať návštevu blízkych osôb; návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (v rámci rozvodového konania), kam nesporne patrí aj styk toho rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, s maloletým dieťaťom, nenastala žiadna zmena, stále pretrváva možnosť dohody rodičov ohľadom úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Za tohto stavu sa nevyžaduje zásah súdu: otec nestratil právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, nie je dôvod na to, aby súd meritórne rozhodoval a riešil spor, ktorý neexistuje. Aj zo zákonnej úpravy (zákon č. 475/2005 Z. z.) vyplýva, že odsúdený má právo stretávať sa s príbuznými; matka je ochotná s dieťaťom navštíviť otca v priestoroch ústavu na výkon trestu, kolízny opatrovník podporuje možnosť dohody medzi rodičmi a ani samotné maloleté dieťa túto možnosť nevylučuje.

Otec netvrdí ani nepreukazuje a ani zo spisu okresného súdu nevyplýva, žeby mu matka neumožnila styk s dieťaťom vo forme povolenej návštevy v zmysle zákonnej úpravy, netvrdí, žeby mu vzhľadom na negatívny prístup matky zaniklo právo na návštevu dieťaťa resp. žeby matke zasielal navštívenku, na ktorú ona nereagovala.

Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.