Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/132/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej žalobcov: 1/ Mgr. Z. E., nar. X.XX.XXXX, bytom v J., A. 4 a 2/ W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v H. XX, obaja zast. JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Južná tr. 28, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A, v konaní o zaplatenie 895,10 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade 325,87 eura a žalobcovi v 2. rade 325,87 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie 243,36 eura žalobný návrh zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom na účet ich právneho zástupcu trovy konania vo výške 53,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 355,84 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia žalobným návrhom doručeným súdu dňa 18.1.2012 žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne 895,10 eura a uplatnili si náhradu trov konania s tým odôvodnením, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Košická Nová Ves, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves, zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 2436 m2, každý z nich vo veľkosti 1 k celku. Uviedli, že z uvedenej vyššieidentifikovanej parcely č. XXX bola geometrickým plánom bola vyčlenená parcela reg. „C“, a to parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 64 m2 s tým, že táto novovytvorená parcela bola zakreslená v geometrickom pláne č. 43/2011 zo dňa 6.9.2011 vyhotoveným firmou Euro Geo so sídlom v Košiciach, Kmeťova 36, a táto bola zameraná tak, ako má na nej žalovaný postavenú cestu, miestnu komunikáciu, ktorú užíva už niekoľko rokov. Vlastníkom tejto cesty, podľa vyjadrenia starostu MČ Košická Nová Ves, je práve žalovaný. Žalovaný napriek tomu, že je vlastníkom cesty, ktorá je postavená na časti z nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi sú žalobcovia, do dnešného dňa im nezaplatil nájomné za jej. Uviedli, že sa preto žalovaný bezdôvodne obohacuje na ich úkor už niekoľko rokov. Uviedli, že podľa znaleckého posudku č. 2/2012 ročné nájomné za nehnuteľnosť, ktorá je v ich vlastníctve a ktorú užíva žalovaný, predstavuje 6,993 eura/m2/rok a za roky 2010 a 2011 predstavuje nájomné 895,10 eura. Žiadali preto, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť nájomné - vydanie bezdôvodného obohatenia za dva roky 2010 a 2011 dozadu.

Na pojednávaní dňa 31.1.2014 žalobcovia do zápisnice konkretizovali uplatňovanú náhradu za dva roky tak, že sa jedná o náhradu požadovanú za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2012 a to vo výške žalovanej sumy 895,10 eura.

Vo veci tunajší súd vydal dňa 30.3.2012 platobný rozkaz č. k. -28, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 895,10 eura a nahradiť trovy konania, proti ktorému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor. V odpore zo dňa 13.4.2012 žalovaný uviedol, že nemá voči skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe, konkrétne voči výlučnému vlastníctvu žalobcov k pozemkom, na ktorých sú postavené stavby v jeho vlastníctve, a to k pozemkom vedeným na LV č. XXXX, kat. úz. Košická Nová Ves, parc. reg. E č. XXX - orná pôda o výmere 2436 m2 zásadné pripomienky. Uviedol, že v r. 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý má umožniť riešiť problematiku usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky podľa osobitných zákonov. Žalovaný uviedol, že ak nemal vlastník stavby ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. ku dňu 1.7.2009, zmluvne dohodnuté k pozemku pod stavbou iné právo, v súlade s § 4 ods. 1 zákona vzniklo vo verejnom záujme ku pozemkom pod stavbami užívanými vlastníkmi stavby, v prospech vlastníka stavby, právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vecné bremeno, uviedol žalovaný, vzniknuté na základe zákona, nie je definitívnym riešením a obmedzuje vlastníka pozemku v prospech obce len do vykonania pozemkových úprav, príp. do uzavretia zámennej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný mal za to, že tvrdenie žalobcu, že užíva predmetné pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, nie je pravdivé. Navrhol preto platobný rozkaz zrušiť.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odporu, ktoré vyjadrenie dali písomným podaním zo dňa 15.5.2012, zdôraznili, že žalovaný má na novovytvorenej parcele registra „C“ - parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 64 m2, postavenú cestu už niekoľko (40) rokov. Teda ich vlastnícke právo a ich právnych predchodcov je obmedzované už niekoľko rokov. Mali za to, že trvá určitý nespravodlivý stav a štát s ním nič nerobí. Uviedli, že aj keď predložili žalovanému perfektný návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy ohľadom zastavaného pozemku, žalovaný odmietol uzatvorenie kúpnej zmluvy s odôvodnením, že vec bude riešiť komplexne, ale neuviedol kedy. Uviedli, že žalovaný nechce vyporiadať vlastníctvo pod cestou, lebo takýto stav mu vyhovuje. Uviedli, že postup žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, je v rozpore so zákonom aj s ustálenou judikatúrou ESĽP a ÚS SR. Mali za to, že vecné bremeno bolo zakotvené do zákona preto, aby sa čiastočne právne očistila situácia už postavených pozemných komunikácií na pozemkoch nepatriacich obciam a vyšším územným celkom a teda aby vlastníci pozemkov nezačali stavať na svojich pozemkoch rampy a nezačali vyberať mýto. Zriadením vecného bremena sa sledovalo to, aby vlastníci pozemkov nezbúrali športové ihriská, cesty. Citovali ust. čl. 144 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 2 Ústavy SR a § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. a uviedli, že opierajúc sa o uvedené právne predpisy vrátane judikatúry ESĽP a nález ÚS SR , sa dajú z toho vyvodiť len také právne závery, že vlastnícke právo možno obmedziť, možno ho obmedziť vo verejnom záujme a ak je obmedzované vo verejnom záujme, tak len za primeranú náhradu. Uviedli, že v ich prípade dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva, nakoľko ako vlastníci pozemku pod cestou nemôžu ho pokojne užívať, teda nemôžu pokojne užívať svoj majetok, k obmedzeniu ich vlastníckeho práva dochádza vo verejnom záujme (aby bol prístup k pozemkom a domom a verejným priestranstvám) a preto v súlade s čl. 20 ods. 4 ústavy musí byť náhrada. Preto uviedli, že ak žalovaný neodkúpil pozemok pod cestou, je povinný pravidelne platiť za zriadenie vecného bremena. Je povinný platiť toľko, koľko by platil za nájom. Mali preto postoj žalovaného za neprijateľný, za taký, ktorý nie je v súlade ani s ústavou ani s medzinárodnými zmluvami ani zákonom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 3.4.2013, ktoré vyjadrenie doručil súdu dňa 4.4.2013 uviedol, že aj napriek tomu, že považuje žalobu za nedôvodnú, nesúhlasí ani s výškou náhrady - nájomného vo výške 6,993 eura/m2. Žalovaný uviedol, že bude postupovať v súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. a usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav a dôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou buď poskytnutím náhradného pozemku alebo finančnou náhradou. Žalovaný uviedol, že v prípade poskytnutia náhrady za zriadené vecné bremeno by došlo k zmareniu účelu zák. č. 66/2009 Z.z., ktorý spočíva vo vyriešení situácie, kedy stavby slúžiace na verejné účely sú vo vlastníctve obce a pozemky pod nimi majú iného vlastníka. Uviedol, že má za to, že skutočnosti a dôkazy predložené

žalobcami žiadnym spôsobom neodôvodňujú ich finančné nároky a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, vyhotoveným znaleckým posudkom č. 14/2014 zo dňa 4.6.2014 znalca Ing. S. Q. a výsluchom tohto znalca a kontrolným znaleckým posudkom č. 4/2015 zo dňa 27.4.2015 znaleckej organizácie Inštitút znalcov súdneho inžinierstva, družstvo Košice, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa v 1. rade ako účastníčka konania uviedla, že na pozemku, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, je zriadená miestna komunikácia a preto je dôvodné, aby žalovaný - Mesto Košice zaplatilo spoluvlastníkom za zriadenie vecného bremena žalovanú sumu. Uviedla, že sa dozvedela až v dedičskom konaní po smrti svojej matky v r. 2003, že na pozemkoch, ktorých je spoluvlastníčkou, je zriadená miestna komunikácia a následne po konzultácii so svojim strýkom - žalobcom v 2. rade sa rozhodli uplatniť svoje nároky aj cestou súdu. Miestna komunikácia, uviedla žalovaná, zasahuje len časť pozemku žalobcov, ktorá časť bola zameraná geometrickým plánom a je zapísaná ako samostatná parcela v katastri nehnuteľností na samostatnom liste vlastníctva. Uviedla, že pred zastavaním pozemkov miestnou komunikáciou, zrejme tieto pozemky užívalo družstvo na poľnohospodárske účely a jednalo sa o ornú pôdu. Po zastavaní miestnej komunikácie, uviedla, že predmetný pozemok ona - žalobkyňa ako jeho spoluvlastníčka nevyužíva. Výpisom z katastra nehnuteľností vytvoreným cez katastrálny portál dňa 31.1.2014, LV č. XXXX pre kat. úz. Košická Nová Ves, mal súd preukázané, že v časti B. tohto listu vlastníctva, sú žalobcovia v 1. a 2. rade zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckom podiele 1 a to titulom nadobudnutia

- žalobkyňa v 1. rade na základe osvedčenia o dedičstve , , Z a žalobca v 2. rade titulom nadobudnutia na základe Rozhodnutia štátneho notárstva D 2087/92-234/93, okrem iných nehnuteľností, aj parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX o výmere 64 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

Žalobcovia na odôvodnenie požadovanej výšky náhrady za užívanie ich predmetného pozemku žalovaným vo výške 6,993 eura/m2/rok predložili Znalecký posudok č. 2/2012 vyhotovený dňa 4.1.2012 na základe objednávky advokátskej kancelárie JUDr. JCLic. Tomáša Majerčáka, PhD., vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v kat. úz. Košická Nová Ves pre účely uzatvorenia nájomnej zmluvy, ktorý znalecký posudok vyhotovil znalec Ing. K. C., O. 3, J., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb a ktorý v tomto znaleckom posudku určil výšku nájomného za m2 pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. Košická Nová Ves sumou 6,993 eura/rok.

Znaleckým posudkom č. 14/2014 vyhotoveným znalcom Ing. S. Q., H. XX, J., zo dňa 4.6.2014, tento znalec na základe uznesenia tunajšieho súdu, určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností pozemku - parc. č. XXXX/XX vo výške 4.770,- eura. Určil výšku nájomného za predmetný pozemok za r. 2010 vo výške 315,- eur, za r. 2011 vo výške 320,- eur a za r. 2012 vo výške 310,- eur. Všeobecnú hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2012 určil sumou 680,- eur.

Na základe návrhu žalovaného, ktorý namietal, aj po výsluchu znalca Ing. S. Q., proti záverom ním vyhotoveného znaleckého posudku, bolo nariadené vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a to znaleckou organizáciou Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva, družstvo, so sídlom v Košiciach, Hroncova 3. Vo veci bol vyhotovený Znalecký posudok č. 4/2015 zo dňa 27.4.2015. Znalecká organizácia k nehnuteľnosti ako takej uviedla v znaleckom posudku, že pozemok - parc. č. XXXX/XX nachádzajúca sa v kat. úz. Košická Nová Ves, je vedený ako zastavaná plocha. Nachádza sa v intraviláne obce Košice - Mestská časť Košická Nová Ves, na križovatke ulíc Mliečna a Rázusova. Pozemok je mierne svahovitý, lichobežníkového tvaru, je zastavaný stavbou - miestna spevnená komunikácia, výmera pozemku je malá, nevhodná na iné využitie. Svojou polohou a terajším využitím (križovatka miestnych komunikácií) je využitie možné len na terajší účel. Pozemok je zaťažený viacerými ťarchami - vecnými bremenami v prospech rôznych inštitúcií. Ohodnocovaný pozemok je užívaný ako verejná miestna spevnená komunikácia. Využitie pozemku je dané a predpokladá sa takéto využitie aj do budúcnosti. Na základe úloh určených znalcovi v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, znalecká organizácia v časti III. znalecké posudku stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/XX v kat. úz. Košická Nová Ves vo výške 3.926,- eur. Stanovila výšku nájomného za uvedenú nehnuteľnosť a to za r. 2010 vo výške 337,02 eura/m2/rok, za r. 2011 vo

výške 345,55 eura/m2/rok a za r. 2012 vo výške 333,89 eura/m2/rok. Určila všeobecnú hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena viaznuceho vo verejnom záujme na uvedenej nehnuteľnosti, ktorému vecnému bremenu zodpovedá právo vlastníka stavby (miestnej komunikácie) držať a užívať pozemky pod touto stavbou a to vo výške 651,75 eura. Súčasne sa znalecká organizácia vyjadrila k námietkam, ktoré voči znaleckému posudku vyhotovenému znalcom Ing. Q. mal žalovaný.

Aj po vyhotovení kontrolného znaleckého posudku žalovaný zotrval na tom, že za zákonné vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. nepatrí povinným z vecného bremena náhrada a to žiadna. Mal za to, že čl. 20 ods. 4 Ústavy SR hovorí, že je možné obmedziť vlastnícke právo len na základe zákona a nie priamo zo zákona. V prípade zriadenia vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z.z. došlo k zásahu do vlastníckych práv osôb povinných z vecného bremena, avšak tento zásah nastal priamo zo zákona, a týmto zákonom zákonodarca vymedzil obsah vlastníckeho práva, na čo je oprávnený v zmysle čl. 13 ods. 2 Ústavy SR. Mal za to, že týmto zákonom zákonodarca neprejavil vôľu zaviesť odplatnosť ním zriadeného vecného bremena a ak všeobecné súdy vlastníkom náhrady za zriadené vecné bremená priznávajú, mal žalovaný za to, že súdy de facto takúto vôľu zákonodarcu nahrádzajú, na čo však nemajú dostatočnú právomoc.

Podľa ust. § 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom len „Zákon“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

Podľa ust. § 2 ods. 2 Zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 2 ods. 3 Zákona, k bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.

Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podľa článku V Zákona, tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2009 okrem článkov I, II a III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2009.

Podľa ust. §151n ods. 1 Obč. zák., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa ust. § 512 ods. 1 Obč. zák., ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.

Na základe vykonaného dokazovania, citovanej právnej úpravy a doterajšej vytvorenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, dospel tunajší súd k záveru, že nárok žalobcov na náhradu za užívanie predmetného pozemku parc. č. 1225/12 zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Košická Nová Ves, za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2010 je potrebné posúdiť podľa zák. č. 66/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2009. Nebolo sporné, že križovatka miestnych komunikácií - ulíc Mliečna a Rázusová sa nachádza na vyššiešpecifikovanom pozemku, ktorý je spoluvlastníctvom žalobcov a táto stavba prešla do vlastníctva žalovaného v zmysle zák. č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí. Žalovaný neuzavrel so žalobcami zmluvu, ktorá by ho oprávňovala predmetné pozemky užívať. Vzhľadom na to žalovanému dňom 1.7.2009 vzniklo k predmetnému pozemku v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov (§ 4 ods. 1 Zákona). Žalobcom vznikol v zmysle § 2 ods. 1 Zákona nárok na to, aby im žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Podľa § 2 ods. 2 Zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991. Skutočnosť, že zák. č. 66/2009 Z.z. žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách, pričom v zmysle § 4 ods. 2 Zákona je vlastník pozemku pod stavbou, t.j. žalobcovia, povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav, nemožno chápať tak, že by vlastníkom pozemku, t.j. žalobcom do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav, nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je ich pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Okrem toho zák. č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1 neustanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). Môže preto dochádzať k tomu, že obec resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách bude trvať po dlhú dobu. Tak je tomu i v danom prípade, keďže doposiaľ zo strany žalovaného nedošlo k uplatneniu postupu podľa § 2 Zákona a teda žalobcovia, vlastníci pozemku, by bez priznania náhrady tak boli nútení po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v ich vlastníctve zo strany žalovaného z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a bez nároku na akúkoľvek náhradu. To by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka. Možný argument je i ten, že ak by zákonodarca mienil zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadiť v prospech obce, resp. vyššieho územného celku právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne, vyjadril by to expressis verbis priamo v tomto zákone. Súd preto vychádzal z toho, že žalobcovia majú právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zaťažený pozemok v ich spoluvlastníctve. Pre určenie výšky tejto náhrady bolo vykonané znalecké dokazovanie. Kontrolným znaleckým posudkom č. 4/2015 zo dňa 27.4.2015, proti záverom ktorého účastníci nenamietali, bola za žalobcami vymedzené obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2012 určená všeobecná hodnota odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 651,75 eura. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom náhradu za vecné bremeno v takto určenej výške a to podľa ust. §512 ods. 1 Obč, zák., keďže sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi v rovnakom rozsahu ich spoluvlastníckych podielov a to každý z nich v rozsahu 1 k celku, každému z nich sumu 325,87 eura.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, v prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 243,36 eura, súd nárok uplatnený žalobcami zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vo veci úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcov spočívajú v trovách za zaplatený súdny poplatok vo výške 53,50 eura a v trovách právneho zastúpenia žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade - odmene advokáta (vypočítanej podľa § 142 ods. O.s.p. a § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z tarifnej hodnoty veci 651,74 eura vo výške 51,45 eura/úkon/1zastúpený x 2 a zníženej o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z dôvodu spoločných úkonov pri zastupovaní dvoch osôb v konečnej výške 51,45 eura/úkon) za šesť úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 4.7.2011 - 51,45 eura + režijný paušál 7,41 eura, 2/ žalobný návrh dňa 18.1.2012 - 51,45 eura + režijný paušál 7,63 eura, 3/ vyjadrenie k odporu zo dňa 15.5.2012 - 51,45 eura + režijný paušál 7,63 eura, 4/ účasť na pojednávaní dňa 31.1.2014 - 51,45 eura + režijný paušál 8,04 eura, 5/ účasť na pojednávaní dňa 27.6.2014 - 51,45 eura + režijný paušál 8,04 eura a 5/ účasť na pojednávaní dňa 10.6.2015 - 51,45 eura + režijný paušál 8,39 eura, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 355,84 eura (odmena 308,70 eura + režijné paušály 47,14 eura), ktoré trovy, keďže boli žalobcovia zastúpení advokátom, je žalovaný povinný zaplatiť priamo na účet advokáta. Súd nepriznal žalobcom nimi uplatnený nárok na náhradu trov konania za úkony: ? podanie protistrane

- predžalobná výzva z 28.10.2011,nakoľko sa nejedná o relevantný úkon právnej služby v zmysle ust § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a tento ani nebol vykonaný v počas konania, ? účasť na pojednávaní dňa 29.5.2013,pretože pojednávanie bolo vopred zrušené a neuskutočnilo sa, a ? účasť na obhliadke - znalecké dokazovanie dňa 28.5.2014, z dôvodu, že ani v prípade tohto úkonu sa nejedná o relevantný úkon právnej služby v zmysle ust § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a úkon právnej služby bol poskytnutý pri vykonávaní znaleckého dokazovania, odmena za ktorý znalecký posudok bola priznaná znalcovi v rámci znalečného.

O trovách, ktoré vznikli v konaní štátu vyplatením, resp. priznaním znalečného z finančných prostriedkov štátu, bude rozhodnuté samostatným uznesením po tom čo výška týchto trov bude známa, keďže proti uzneseniu zo dňa 5.5.2015 č.k. -185 bolo podané znaleckou organizáciou odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).