Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-34-2015.pdf
PDF · 100.94 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. N., R.. X.X.XXXX O. K.. C., R.. XX.X.XXXX, U., bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča deti rodičov matky O. U., Q. X O. V. K. U., R.. X.X.XXXX, N. XX o zníženie výživného na návrh otca takto
rozhodol:
Súd návrh otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 domáhal, aby súd znížil výživné z jeho strany na mal. deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že od rozhodnutia súdu v roku 2011, kde bolo určené výživné 50 eur došlo k zemne nakoľko stratil zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi.
Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.3.2011 č.k.: 11 C 21/2011 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 20.5.1989, zapísané v Knihe manželstiev Miestneho národného výboru I. N., vo zväzku 4, ročník 1989, na strane 319, pod poradovým číslom 20 rozvedené, na čas po rozvode súd zveril mal. Š., N. O. C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. Š. sumou 50 Eur, mal. N. sumou 50 Eur a mal. C. sumou 40 Eur mesačne, t.j. spolu 140 Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, pričom výživné je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu 66,-Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad pracovisko Levoča zo dňa 5.5.20015 súd zistil, že O. U. poberá pomoc v hmotnej núdzi od 1.2.2013 vo výške 150,80 eur mesačne, prídavok na 2 deti
v sume 47,04 eur, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25.9.2006, K. U. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.10.2014 a evidencia trvá, poberá pomoc v hmotnej núdzi v sume 180,50 eur mesačne od 1.10.2014.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves súd zistil, že O. U. O. K. U. nie sú vedení v evidencii registra poistencov a sporiteľov SDS ako poberatelia dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky.
Z rozhodnutia Strednej odbornej školy A. I. R. C. súd zistil, že N. U., R.. X.X.XXXX bolo priznané štipendium 31,65 eur mesačne.
Z dohody o vykonaní práce mal súd preukázané, že matka uzavrela dohodu s E. I. I..W..V.. na dobu určitú od 1.5.2015 - 31.10.2015 s príjmom 2,20 eur na hodinu.
Z potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach súd zistil, že X.. K. U., R.. XX.X.XXXX bola študentkou štúdia na Strojníckej fakulte uvedenej univerzity od 1.9.2013 - 26.5.2015.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 3.6.2015 súd zistil, že matka detí je rozvedená, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 25.9.2006, od 1.5.2015 pracuje na dohodu ako chyžná, poberá pomoc v hmotnej núdzi 150,80 eur mesačne a prídavok na dve deti 47,04 eur mesačne. Otec detí je rozvedený, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 29.10.2014 - 11.5.2015, od 11.5.2015 je zamestnaný. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k deťom N., C. O. K.. Mal. N. navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy drevárskej v I. R. C., dieťa má výdavky s návštevou školy, príspevkom na stužkovú, pracovné oblečenie na prax, stravné v jedálni školy, cestovné do školy. mal. C. je žiakom 8. ročníka Základnej školy v I.I. N., dieťa má výdavky s návštevou školy, na cestovné, stravné, krúžok. Otec detí platí výživné pravidelne, nemá dlh. Náklady matky s bývaním sú 82 eur, býva s deťmi v rodinnom dome v osobnom vlastníctve.
Otec v svojej výpovedi uviedol, že návrh podal z dôvodu straty zamestnania. Bol živnostník, pracoval na diaľnici, ale platil odvody 2 mesiace a práce nebolo. Prihlásil sa na úrad práce a od 1.5.2015 je zamestnaný na obci za minimálnu mzdu mesačne 380,- eur na čistenie verejných priestranstiev do 30.9.2015. Býva od januára 2015 v rodičovskom dome, rodičia už nežijú, žije sám. Čo sa týka nákladov na bývanie, má to vyplatené všetko. Má dlhy u kamarátov, banka mu nedá peniaze. Od kamarátov má napožičané dosť... asi 500,- eur. Má ešte 4 súrodencov, všetci spoluvlastníci rodičovského domu. Prácu si hľadá, je vyučený opravár poľnohospodárskych strojov. Prácu v obci bude mať len do konca septembra 2015 a na 99% ju nepredĺžia, je to na 8 hodín denne. Na prácu sa pýtal kade tade, ale nič. Jeho zdravotný stav je primeraný veku, neužíva pravidelne lieky. S chlapcami sa aj stretáva aj nie, s tým je problém, si občas vypije, Trval na znížení výživného.
Matka v svojej výpovedi uviedla, že s manželom po rozvode nevychádza zle. Dohodli sa pri rozvode a manžel chodil vždy na nejaké brigády, stále nejaké peniaze dal, aj keď postupne, ale dal, podľa možnosti. Návrh podal bývalý manžel v čase, keď nemal prácu. Pracuje ako chyžná plus iné práce, aj obsluhuje zákazníkov, aj navarí, je vyučená ako kuchár - čašník, pracuje ešte len mesiac, ešte nemala výplatu. Otec by to výživné potiahol, keď pracuje. Syn do školy dochádza denne a stravuje sa v ŠJ. Má doma počítač aj internet. Čo sa týka výdavkov na bývanie, platí cca 82,- eur - elektrina, voda, plyn, kúri gamatkou a občas kúri aj drevom, v obci má urbariát, časť dreva má odtiaľ a na ďalšiu časť sa s deťmi zložili. Desiatu si berú chlapci z domu, cestovné hradí zo štipendia. C. chodí do 8. ročníka ZŠ, je to od mala živý chlapec, hrá futbal. Medzitým pracovala v Q. na dohodu v Hoteli D.. Má rodičov dôchodcov, nechce ich zaťažovať, snaží sa, aby s financiami vyšla sama. S manželom teraz vychádza dobre, rozviedli sa, lebo manžel pil a robil doma bordel. Má doma plnoletú dcéru, ona to nemohla zniesť, nemajú spolu dobrý vzťah.
Kolízny opatrovník v svojej výpovedi navrhol návrh zamietnuť z dôvodu, že nie je opodstatnený a nie je v záujme mal. detí. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky, poukázal na to, že náklady na potreby
detí podstatne vzrástli a otec v čase rozvodového konania mal vyživ. povinnosť voči trom deťom, teraz má dve, teda aj na strane otca sa zmenili pomery.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko od posledného rozhodovania vo veci nedošlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí.
Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou , či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
V danom prípade preskúmavať dôvody, z ktorých súd vychádzal pri vyhlasovaní rozsudku o rozvode a následne na základe toho meniť uvedené rozhodnutie súdu v tomto na návrh otca začatom konaní neprináležalo. Pokiaľ šlo o porovnanie pomerov, z ktorých súd v pôvodnom rozsudku pri schválení rodičovskej dohody vychádzal a kedy teda otec sám a dobrovoľne súhlasil s výškou výživného, ktorej zníženia sa teraz domáha, s pomermi, ktoré momentálne u otca boli zistené v súčasnej dobe, tu súd konštatuje, že nebola zistená absolútne žiadna zmena týchto pomerov, ktorá by sa dala kvalifikovať ako podstatná a ktorá by prípadne odôvodňovala znížiť výživné pre otca na maloleté deti.
Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradilo majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu
povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť.
Z otcovho vyjadrenia je zrejmé, že v súčasnosti je zamestnaný, zároveň súd poukazuje na to, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k dospelej dcére. Taktiež súd má za to, že nie je v záujme maloletých detí zníženie výživného, keďže je preukázané, že u mal. N. O. C. došlo k postupu na ďalší stupeň vzdelávania, mal. N. je žiakom 1. ročníka strednej školy a mal. C. je žiakom 8. ročníka základnej školy. S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na maloleté dieťa. Dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Okrem týchto kvantitatívne vyčísliteľných nákladov, je potrebné uviesť, že ďalšie náklady, ktorých nárast je objektívne predvídateľný a daný u maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, predstavuje nárast nákladov týkajúcich sa jeho celkového rastu a vývoja.
Súd opätovne uvádza, že pre rozhodovanie súdu v tomto konaní je určujúce či od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov ako na strane detí tak aj na strane povinného rodiča, a keďže k takýmto zmenám nedošlo rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) (Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)