Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/220/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci navrhovateľa: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti odporcovi: Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, K. Z. XXX, XXX XX C., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Potočná 650/135B, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 5.517,20 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta. II. Odporcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 5.517,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 31.12.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že dňa 26.10.2011 bolo zamestnancami SPP Distribúcia, a.s. na odbernom mieste K. Z. XXX, C., t.j. v mieste trvalého bydliska odporcu zistené poškodenie plynomeru, konkrétne porušenie overovacej značky na počítadle (meradlo č. 61408660). Poškodenie meradla bolo potvrdenie posudkom Slovenskej legálnej metrológie, n.o., č. . V dôsledku uvedeného v období od 19.11.2010 do 26.10.2011 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ust. § 59 Zákona o energetike č. 656/2004 Z.z.. V takomto prípade zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Navrhovateľovi týmto vznikla škoda vo výške 5.517,20 Eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s Vyhláškou č. 155/2005 Z.z. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom a náklady zisťovania navrhovateľ vystavil faktúru č. 900012856 zo dňa 16.12.2011 na sumu 5.517,20 Eur, splatnú dňa 30.12.2011.Odporca do dnešného dňa faktúru neuhradil. Súd vo veci vydal dňa 06.06.2013 platobný rozkaz -19, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a k náhrade trov konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. Odporca proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej. Uviedol, že skutkovým základom vydania platobného rozkazu boli tvrdenia navrhovateľa o zistení poškodenia plynomeru zamestnancami navrhovateľa v mieste trvalého bydliska odporcu dňa 26.10.2011. Konkrétne malo ísť o porušenie overovacej značky na počítadle (meradlo č. 61408660), ktoré bolo posúdené posudkom Slovenskej legálnej metrológie, n.o. č. . V dôsledku uvedeného malo v období od 19.112010 do 26.10.2011 dochádzať podľa navrhovateľa na odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu odporcom v zmysle ustanovenia § 59 Zákona o energetike. Podľa tvrdení navrhovateľa v takomto prípade ukladá Zákon o energetike odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním odporcu mala navrhovateľovi vzniknúť údajne škoda vo výške 5.517,20 Eur vyčíslená v súlade s Vyhláškou č. 155/2005 Z.z., na ktorú navrhovateľ vystavil faktúru č. 9000125856. Odporca s tvrdeniami navrhovateľa v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ich za nesprávne a právne neobhájiteľné.

K skutkovej stránke veci odporca uviedol, že dňa 26.10.2011 sa dostavili do miesta jeho bydliska dvaja zamestnanci navrhovateľa a oznámili mu, že majú podozrenie na neoprávnený odber zemného plynu z jeho odberného miesta. Odporca im oznámil, že toto podozrenie je neopodstatnené a informoval ich, že jeho spotreba zemného plynu výrazne klesla z dôvodu, že začal vykurovať tepelným čerpadlom a solárnymi panelmi, ktoré si nechal namontovať, pričom je schopný to preukázať. Títo to odmietli s odôvodnením , že to aj tak nebude mať žiadny vplyv. Následne mu oznámili, že plynomer odmontujú. Odporca sa ich pýtal, prečo majú podozrenie z neoprávneného odberu, keď bolo viditeľné, že plomba na plynomery je nepoškodená, avšak títo neodpovedali a po demontáži jeden z nich plynomer hodil o zem predtým, než ho odniesol do auta. K právnej stránke odporca uviedol, že v predmetnom prípade sa nejedná o neoprávnený odber plynu v zmysle § 59 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Meradlo na odbernom mieste je verejne prístupné a odporca do neho žiadnym spôsobom nezasahoval a v čase jeho demontáže pracovníkmi navrhovateľa na ňom nebolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Rovnako tak z výsledku skúšky podľa protokolu zo skúšky meradla č. zo dňa 08.11.2011 vyplýva, že meradlo bolo mechanicky nepoškodené a plynomer vyhovel skúške. Poukázal na skutočnosť, že Zákon č. 142/2000 o metrológii rozlišuje v ust. § 2 písmeno k), písmeno l) medzi overovacou a zabezpečovacou značkou. Podľa ust. 59 ods. 1 písmeno d) Zákona 656/2004 Z.z. o energetike, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva a od ktorého odvodzuje svoj nárok, zákon vyžaduje pre naplnenie podmienky neoprávneného odberu plynu odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pod týmto pojmom sa jednoznačne myslí zabezpečovacia značka v zmysle ust. § 2 písmeno l) Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a nie overovacia značka v zmysle ust. § 2 písmeno l) Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, ktorá len potvrdzuje, že meradlo vyhovelo pri overení. Poukázal na ust. § 2 ods. 1 písmeno k) Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, § 2 ods. 1 písmeno l) Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a § 59 ods. 1 písmeno d) Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii. Uviedol, že z vyššie uvedených zákonných ustanovení možno vyvodiť jednoznačne záver, že porušená overovacia značka počítadla nie je neoprávneným odberom plynu. Zákonnou podmienkou pre naplnenie tohto neoprávneného konania je porušenie zabezpečovacej značky, čo v tomto prípade splnené nie je, keďže táto porušená nebola. Odporcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu spája navrhovateľ zákon overovacia značka = plomba = zabezpečovacia značka, keď Zákon o metrológii tieto pojmy rozlišuje a spája s nimi rozdielne právne následky. Odporca žiadnym spôsobom nezasahoval do meradla, nepoškodil žiadnu plombu a ani zabezpečovaciu značku a preto si nie je vedomý žiadneho záväzku voči navrhovateľovi. Ďalej uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním škodu a vznikom škody. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda v tomto prípade navrhovateľa. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Poukázal tiež na skutočnosť, že meradlo na odbernom mieste je verejne prístupné a odporca do neho žiadnym spôsobom nezasahoval. Nakoľko bolo meradlo verejne prístupné, zasiahnuť do neho mohol prakticky ktokoľvek. Navyše v čase jeho demontáže pracovníkmi navrhovateľa na ňom nebolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Rezolútne odmieta, že by sa akýmkoľvek spôsobom mohol pričiniť o vzniku porušenia overovacej značky. Žiadal, aby súd zrušil platobný rozkaz, nariadil vo veci pojednávanie a po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania. V zmysle ust. § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku; vzhľadom k tomu, že vo veci samej bol podaný odporcom odpor s odôvodnením vo veci samej zrušil sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedkov A. W. a Z. L., oboznámil sa s návrhom, s faktúrou č. 9000125856 zo dňa 16.12.2011 splatnou dňa 30.12.2011 vystavenou na sumu 5.517,20 Eur, s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu - kategória obyvateľstvo, s protokolom zo skúšky meradla č. , s platobným rozkazom, s odporom proti platobnému rozkazu, s vyjadrením navrhovateľa k podanému odporu zo dňa 17.07.2013, s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. predloženým odporcom, s vyúčtovaním spotreby zemného plynu za obdobie

predchádzajúce obdobiu od 19.11.2010 do 26.10.2011 a za obdobie nasledujúce po uvedenom období, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že zotrváva na podanom žalobnom návrhu, rovnako ako aj na svojich doterajších vyjadreniach, nakoľko odporca v čase od 19.11.2010 do 26.10.2011 odoberal na odbernom mieste K. Z. XXX, C. plyn meradlom, na ktorom bola preukázateľne poškodená overovacia značka, ktorá plní funkciu zabezpečovacej značky číselníka meradla. Toto bolo zistené zamestnancami navrhovateľa dňa 26.10.2011 a potvrdené protokolom zo skúšky meradla vyhotoveným Slovenskou legálnou metrológiou, v ktorom sa ako výsledok obhliadky uvádza: počítadlo má porušenú overovaciu značku. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ netvrdí, že odporca odoberal plyn meradlom, ktorý nezodpovedal technickým normám, čo sa týka prietoku plynu, ale tvrdí, že odberateľ, teda odporca odoberal plyn meradlom do číselníka ktorého bolo možné zasiahnuť v dôsledku porušenia overovacej značky a riadne namerané hodnoty ovplyvňovať. V takomto prípade nie je možné určiť objektívne koľko skutočne odobratého plynu odporca spotreboval a v zmysle legislatívy platnej v čase neoprávneného odberu navrhovateľ vyčíslil množstvo odobratého plynu i cenu odobratého plynu v zmysle Vyhlášky č. 155/2005 Z.z.. Tak ako konštatoval aj Krajský súd v Trnave rozsudkom predloženým samotným odporcom v tomto prípade je nutné skúmať, či poškodenie overovacej značky bolo v takom rozsahu, že bolo možné do číselníka meradla zasiahnuť a namerané hodnoty ovplyvniť. Navrhovateľ stanovil dobu neoprávneného odberu v zmysle § 1 ods. 4 Vyhlášky č. 155/2005 Z.z., a to ako deň nasledujúci po dni posledného riadneho odpočtu meradla, to znamená, že je to deň, ktorý nasleduje po dni, kedy tam boli odpočtári a ešte nezistili porušenie overovacej značky. Záverom uviedla, že na základe doterajšieho priebehu dokazovania má za to, že navrhovateľ preukázal, že na odbernom mieste odporcu K. Z. XXX, C. dochádzalo v čase od 19.10.2010 do 26.10.2011 k odberu zemného plynu meradlom s porušenou overovacou značkou na základe ust. § 59 ods. 1 písmeno b) Zákona č. 656/2004 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. S poukazom na výpoveď svedka p. L. má za to, že navrhovateľ preukázal poškodenie overovacej značky počítadla meradla, ktorej poškodením sa sprístupní číselník meradla vonkajším zásahom. Z hľadiska zákona č. 656/2004 Z.z. nie je nutné dokazovať, či bolo meradlo poškodené týmto zásahom alebo znefunkčnené, a to aj vzhľadom na okolnosti vonkajšieho sveta, nakoľko po porušení overovacej značky je možné pretočiť číselník meradla, a to bez ďalších fyzických zásahov do tohto počítadla meradla. Zodpovednosť odberateľa za vznik škody je v tomto prípade objektívne daná bez ohľadu na zavinenie a pri tomto konštatovaní vychádza aj z právneho názoru, ktorý vyslovil Najvyšší súdu SR uznesením zo dňa 27.10.2009, podľa ktorého odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného. Citovaný zákon v ust. § 59 konkretizuje niekoľko skutkových podstát neoprávneného odberu plynu, pričom treba rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu navrhovateľ odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Predloženie dôkazov týkajúcich sa toho, či porušenie meradla mohlo spôsobiť nefunkčnosť, resp. nesprávnu funkčnosť meradla nie je z pohľadu posudzovaného prípadu a navrhovateľom uplatneného nároku potrebné, nakoľko zákon o energetike hovorí, že neoprávneným odberom plynu je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom nestanovuje, že by sa muselo jednať o také porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktorý by malo za následok nesprávnu funkčnosť, resp. nefunkčnosť meradla. Čo sa týka otázky vzniku škody táto vznikla navrhovateľovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Smernica č. 2003/55/ES zaviedla právne oddelenie obchodných činností od prevádzkovania siete. Na liberalizovanom trhu s plynom v súčasnosti pôsobí 26 dodávateľov, ktorí uzatvárajú s koncovými odberateľmi zmluvy o odbere plynu a s ktorými navrhovateľ uzatvára distribučné zmluvy, v rámci ktorých sa zaväzuje dodať plyn v určenom objeme jednotlivým odberným miestam. V prípadoch, kedy došlo k porušeniu zabezpečovacej značky číselníka meradla, t.j. jeho následnému sprístupneniu vonkajším zásahom absentujú hodnoverné a objektívne údaje o odbere plynu. Škoda vznikla v majetkovej sfére navrhovateľa, ktorý dodal plyn odbernému miestu a znáša náklady spojené s vyrovnaním jeho straty, ku ktorej pri neoprávnenom odbere v zásade dochádza. Má za to, že v prípade neoprávneného odberu plynu meradlom s poškodenou zabezpečovacou a overovacou značkou je vznik škody preukázaný tým, že navrhovateľ preukáže poškodenie uvedenej značky na číselníku meradla a odber plynu takýmto meradlom. Nakoľko Zákon o energetike § 59 ods. 1 písmeno d) v spojení s ods. 2, práve so splnením týchto dvoch predpokladov vznik škody stanovuje, následne ods. 3 uvedeného ustanovenia pre uplatnenie Vyhlášky č. 155/2005 Z.z. požaduje nemožnosť vyčíslenia škody

na základe objektívnych a spoľahlivých údajov, výšku škody je následne možné určiť len na základe vyššie uvedenej vyhlášky. Výsluchom svedka p. L. sa preukázalo, že na odbernom mieste odporcu bol plyn odoberaný meradlom s porušenou overovacou značkou s čím zákon spája žalobcom uplatnený nárok a má za to, že nie je potrebné dokazovať kto a koľkokrát otvoril plastový kryt a do číselníka meradla zasiahol. Na základe uvedeného pridŕžajúc sa žalobného návrhu a svojich doterajších vyjadrení žiadala súd, aby žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu k náhrade žalovanej sumy, trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré vyčísli v zákonom stanovenej trojdňovej lehote. Odporca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odporu a vyjadrenia jeho právneho zástupcu. Môže dodať len toľko, že je veľká chyba, že nemal svedka pri demontáži plynomeru, pretože nedokáže dokázať, že jeden z pracovníkov chytil plynomer a buchol ho asi z výšky1,5 m o zem. To nepochopil doteraz, na čo to bolo dobré. Nerozumie, prečo mu dali podpísať papier, ktorý mu nedali predtým prečítať. On volal pracovníka navrhovateľa na strechu, aby sa pozrel, že tam má solárne panely, že má tepelné čerpadlo, pričom on plyn odoberá len v období, keď sú tuhé mrazy. Nemá dôvod prečo zasahovať do plynomeru. Každý rok mu SPP vracia za vyúčtovanie plynu. Myslí si, že celé to vzniklo v období, kedy bol zistený neoprávnený odber na opačnej strane ulice. Nemá dôvod a ani nemal dôvod zasahovať do plynomeru. Poukazoval na skutočnosť, že toto sa netýkalo len jeho, ale aj ostatných susedov, ktorí SPP zaplatili, ale on nemieni platiť, pretože nijakým spôsobom do plynomeru nezasahoval. Myslí si, že celé je to vykonštruované, aby sa zaplatil navrhovateľovi neoprávnený odber, ktorý vznikol oproti na ulici. Myslí si, že tie výsledky z metrológie boli také, lebo bolo poškodené to meradlo preto, že ho pracovník navrhovateľa hodil o zem. Právny zástupca odporcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava jeho písomných vyjadrení k veci, a to najmä k podanému odporu a predloženého rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. . Odporcovi nie je známa skutočnosť, prečo navrhovateľ spája zákonné pojmy overovacia značka = plomba = zabezpečovacia značka vo svojom návrhu, že zákon tieto pojmy rozlišuje a spája s nimi rozdielne právne následky. Poukázal na skutočnosť, že v čase demontáže meradla pracovníkmi navrhovateľa na meradle nebolo zistené porušenie zabezpečovacej značky, t.j. zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Rovnako tak z výsledku skúšky podľa protokolu zo skúšky meradla zo dňa 08.11.2011 doloženej navrhovateľom vyplýva záver, že meradlo bolo mechanicky nepoškodené a plynomer vyhovel skúške. Po právnej stránke považoval za významné poukázať na odporcom doložený rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, t.j. Okresnému súdu v Galante a voči svojmu rozhodnutiu odvolací súd nepripustil dovolanie aj napriek návrhu žalobcu, ktorý je totožný so žalobcom v tomto konaní. Za najpodstatnejšiu skutočnosť považoval záver odvolacieho súdu, ktorý je rovnaký s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorých žiadne z ustanovení zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody povinnosť preukázať, že mu škoda vznikla v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného. Predmetný rozsudok je podľa jeho názoru plne akceptovateľný, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca je totožný v konaní pred tunajším súdom a rovnako tak v konaní pred Krajským súdom Trnava, predmetom konania je totožná vec, ktorá spočíva v nároku na náhradu škody v dôsledku porušenia overovacej značky, ktoré bolo konštatované posudkom Slovenskej legálnej metrológie, n.o.. V predmetnej veci pred Krajským súdom Trnava, tak isto aj v tunajšom konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu škoda vznikla. Bolo by možné, podľa jeho názoru uvažovať, iba o prípadnej škode za poškodenie overovacej značky, resp. meradla, avšak túto si žalobca neuplatňuje a túto zodpovednosť za škodu by bolo možné pričítať odporcovi jedine v prípade preukázania splnenia všetkých zákonných predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti za škodu. Žalobca v oboch týchto konaniach nepreukázal, že meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, príp. či jeho funkčnosť bola obmedzená. Uplatnený nárok žalobca odvodzuje len na princípe výpočtu náhradnej škody, ktorá je v dôsledku neoprávneného odberu plynu, pričom žalobca nepreukázal, že k tomuto neoprávnenému odberu došlo, ba práve naopak, z protokolu z metrológie vyplýva opak, t.j. že výsledok skúšky bol, že plynomer vyhovuje najväčšej dovolenej chybe a meradlo bolo mechanicky nepoškodené. Žalobcovi žiadna škoda nevznikla a preto nie je splnený zákonný predpoklad na vyhovenie návrhu, keďže žalobca má povinnosť uniesť dôkazné bremeno a preukázať vznik škody. Tiež poukazoval na tú skutočnosť, že namontovanie meradla zo strany žalobcu bolo bez účasti žalovaného. Toto meradlo žalobca žiadnym spôsobom, ani protokolárne neodovzdal žalovanému. Žalovaný sa tak nemal možnosť vyjadriť k stavu meradla, či toto bolo viditeľne nepoškodené, keďže predmetné meradlo nevidel a do jeho schránky nezasahoval a ani ho nekontroloval. Záverom k veci uviedol, že žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody za podmienky vzniku, ktorého zákonná úprava logicky označuje okrem iného aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom

škody. Z iných predpokladov nemôže vychádzať ani Zákon č. 656/2004 Z.z., z ktorého žalobca svoj nárok vyvodzoval a ktorý iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla odkazuje na úpravu výpočty škody všeobecne záväzným predpisom vydaným príslušným ministerstvom. Tento názor zaujal Krajský súd v Trnave v predmetnom rozhodnutí, na ktoré už poukázal. Má za to, že predvídateľnosť súdnych rozhodnutí posilňuje princíp právnej istoty v právnom štáte, ktorým je Slovenská republika a pokiaľ by existovalo ustálenie judikatúry neskoršie vydané rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s predmetným rozsudkom KS v Trnave, žalobca by ho nepochybne v tomto konaní doložil, príp. naň poukázal. Žalobcom uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu rieši iba otázku zodpovednosti za zásah do overovacej značky meradla tak, že táto zodpovednosť je bez ohľadu na to, či tento zásah urobí odberateľ alebo iná tretia osoba. Nič to však nemení na tom, že vznik škody podľa citovaného rozsudku KS v Trnave nemožno vyvodzovať z každého poškodenia overovacej značky meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Krajský súd v Trnave v prejednávanej veci poukazoval na potrebu zisťovania o aké poškodenie overovacej značky išlo a či je z jeho charakteru zrejmé, že plomba bola dočasne odstránená, príp. či aj bez jej úplného odstránenia bol alebo vôbec mohol byť na mieste poškodenia plomby vykonaný zásah do meradla, ktorý spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť a to hoci aj na dobu, ktorú nie je možné objektívne zistiť. Tieto závery prvostupňového a tiež odvolacieho súdu, na ktoré poukazuje, neboli žalobcovi vyvrátené a tento tvrdí, že škoda v prejednávanom prípade nemusí vzniknúť. Uplatnený nárok žalobca odvodzuje len na princípe výpočtu náhrady škody, ktorá je následok neoprávneného odberu plynu, avšak rozhodné je, že žalobca nepreukázal, že k tomuto neoprávnenému odberu plynu skutočne došlo. Práve naopak, z protokolu z metrológie vyplýva opak. Neunesenie dôkazného bremena preukazuje okrem iného tiež skutočnosťami, ktoré uviedol na pojednávaní vo vzťahu k jeho vyjadreniu k svedeckej výpovede p. L., ktorý vykonal skúšku predmetného meradla. Ten potvrdil, že mal iný názor na to, či došlo k zásahu do správneho merania plynu predmetným meradlom tým, že by došlo k otvoreniu krytu číselníka meradla, a teda sprístupnením možnosti do číselníka meradla zasiahnuť. Tento svedok vyslovil názor, že na rozdiel od žalobcu nebol presvedčený o tom, že k takému zásahu došlo. Na základe uvedených skutočností s poukazom na predmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Faktúrou č. 9000125856 zo dňa 16.12.2011 splatnou dňa 30.12.2011 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi sumu 5.517,20 Eur titulom škody za neoprávnený odber za obdobie od 19.11.2010 do 26.10.2011 a titulom nákladov zisťovania. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu kategória obyvateľstvo podľa Vyhlášok 155/2005 a 559/2007 Z.z. Ministerstva hospodárstva SR navrhovateľ vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným odberom vo výške 5.276,18 Eur a titulom úkonov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 241,02 Eur, pričom celkovú škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vyčíslil na sumu 5.517,20 Eur. Z protokolu zo skúšky meradla podľa § 19 ods. 5 Zákona č. 142/2000 Z.z. v znení Zákona č. 431/2004 Z.z. č. súd zistil, že bolo kontrolované meradlo plynomer membránový, výrobca Premagas, typ meradla BK 6140866, rok výroby 2006, na základe objednávateľa SPP Distribúcia a.s., D centrum Bratislava, Mlynské nivy 44/B, 825 11 Bratislava. Dátum skúšky meradla bol 08.11.2011 a dátum vydania protokolu 09.11.2011. Vychádzajúc z výsledku tohto protokolu stav počítadla pred skúškou bol 4.094,050 m3. Vo výsledku skúšky je uvedené, že počítadlo má porušenú overovaciu značku, pričom stav meradla je mechanicky nepoškodené. Podľa zhodnotenia výsledkov plynomer vyhovuje najväčšej dovolenej chybe v zmysle ust. § 19 ods, 6 Zákona č. 142/2000 Z.z. v znení Zákona č. 431/2004 Z.z. a prílohe č. 13 k Vyhláške UNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zo zápisu zo dňa 26.10.2011 súd zistil, že v zistených skutočnostiach na odbernom mieste je uvedené, že pri kontrole bolo zistené podozrenie na zásah do overovacej značky na číselníku s tým, že meradlo je prístupné, fotodokumentácia bola umožnená. Svedok A. W. uviedol, že je zamestnancom navrhovateľa. Vie, na aké okolnosti má vypovedať ako svedok. Prišiel kvôli prípadu neoprávneného odberu. Uviedol, že moc si na to nepamätá, keď bol u odporcu. Pamätá si, že tam bol, zobral plynomer, poslal ho na skúšobný ústav na kontrolu. U odporcu, čo si pozrel fotky, boli poobede. Bol doma, vymenili meradlo, urobili fotky a dali mu podpísať stavy a meradlo odoslali na metrologický ústav do Bratislavy na Mlynské nivy. Nepamätal si, na základe čoho vykonal kontrolu na odbernom mieste odporcu. K okolnostiam demontáže uviedol, že pri nej sa postupovalo štandardným postupom. Meradlo nehádzali na zem, nepamätá si ani , že by mu meradlo spadlo. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či počas výkonu kontroly a demontáže meradla odporca niečo namietal. Uviedol, že na tieto rozhovory si nepamätá. V čase kontroly plynomeru odporcu bola vykonaná kontrola u viacerých ľudí aj na troch uliciach. Nepamätal si, aké boli výsledky kontrolných

meraní u iných obyvateľov na ulici, kde býva odporca. V čase vykonávania kontroly bolo viac prípadov neoprávnených odberov. Nepamätá si koľko, nevie, či bol na všetkých prípadoch. Plynomer vymenili za iný lebo na základe optického pozretia, keď sa pozrel, tak mal podozrenie, že plomba je poškodená, bola podozrivá, nebola v poriadku. Vymieňajú každé meradlo, u ktorého majú podozrenie. Pri kontrole kontrolujú overovacie a zabezpečovacie značky číselníka, pričom sa jedná o olovenú plombu, ktorá je zboku číselníka, pričom konkrétne táto značka mala označenie 06M41. Ak tá značka je nejako pretláčaná, krivá, okolo tejto značky sú nejaké rýpance, ťukance, býva tam aj sekundové lepidlo, čokoľvek okolo tej značky, vtedy meradlo zoberú a pošlú ho na kontrolu. Myslí si, že výsledok z merania z metrologického ústavu si pozeral, myslí, že tam bolo napísané, že overovacia značka bola poškodená. V danom prípade mal podozrenie na poškodenie overovacej zabezpečovacej značky číselníka. Na tomto konkrétnom meradle bola len jedna značka, je to značka zároveň overovacia, kedy bol plynomer ciachovaný, vyrobený a je to zároveň aj zabezpečovacia značka. V minulosti boli meradlá, ktoré mali dve značky. Jedna bola zabezpečovacia a jedna overovacia, kedy bola overená ciachom. To bola len jedna značka. Jeho kolega, s ktorým bol na predmetnej kontrole sa volá M. O. a pracuje na ich útvare. Neoprávnený odber plynu pred pojednávaním, na ktoré bol predvolaný ako svedok s ním nikto nerozoberal. Len mu prišiel mail od vedúceho, či sa zúčastní alebo nezúčastní predmetného pojednávania. Ďalej uviedol, že plynomer bol umiestnený na plote, na fasáde plotu a myslí si, že bol verejne prístupný. Svedok Vladimír Lemeš uviedol, že vie prečo bol predvolaný na pojednávanie. Zistil si to z právneho oddelenia SPP distribúcia od B.. Č.. Vie, že má vypovedať ohľadne kontroly plynomeru, na ktorom robil úradnú skúšku. Priniesol fotokópiu, je to z 08.11.2011. Každý mesiac, keď sa nahromadí väčšie množstvo plynomerov, práve ho SPP na výkon úradnej skúšky. Takto sa tiež dostavil v čase kontroly plynomeru odporcu. Nakoľko ich organizácia nedisponuje skúšobným zariadením robia skúšky v SPP na ich zariadení. Bol mu predložený tento plynomer, ktorého výrobcom je Premagas, typ meradla BK- G4T, výrobné číslo 6140866, na ktorom vykonal úradnú skúšku a výsledky tejto skúšky zapísal do protokolu zo skúšky a tento rozposlal zákazníkovi SPP Distribúcia. Pri skúške bol prítomný aj niekto zo zamestnancov navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že vlastníkom skúšobného zariadenia je SPP, obsluhu vykonávajú odborní pracovníci SPP Distribúcia, ktorí sú zamestnancami plynární, nie on. Jeho úlohou pri vykonávaní týchto skúšok je, že sa na nich zúčastňuje z titulu nestrannej osoby, ktorá zastupuje Slovenskú legálnu metrológiu, organizáciu, ktorá je určená na výkon kontroly a overovania meradiel. Pri skúške je ako kontrolný dohľad, ktorý po samotnej skúške vyhodnocuje a spracováva výsledky, ktoré boli dosiahnuté v meraní. Z tohto merania sa potom vyhodnocuje výsledok v protokole zo skúšky meraní. Overovacia značka, nakoľko je iba v jednom kuse, plní zároveň aj úlohu zabezpečovacej značky. To znamená, že je to značka, ktorá zaisťuje neoprávnený vstup do mechanizmu počítadla. Ohľadne porušenia overovacej značky si urobil fotodokumentáciu, ktorú môže poskytnúť a poskytuje súdu. Ako je vidieť na fotografii pohľadu zhora je overovacia značka nie v správnom tvare, resp. je jasné, že nie je originálna. Pri pohľade zospodu je vidieť, že sú tu škrabance a je vidieť, že násilne bolo s touto overovacou značkou narábané. Z toho titulu má vážne podozrenie, že táto overovacia značka je poškodená a bolo s ňou manipulované. Toto podozrenie uviedol aj v protokole zo skúšky a na základe toho vlastne plynárne zároveň aj jednali, vykonávali činnosť. Za normálnych okolností nie je dôvod, aby pri pohľade zospodu na overovaciu značku nebolo vidieť žiadne poškodenie. Tu je vidieť násilné poškodenie vo forme škrabancov a násilného konania. Mal spor a je dosť možné, že aj v tejto veci s SPP ohľadne otvorenia krytu počítadla, ktorý je zaistený overovacou značkou. Tvrdil, že nie je nikde zjavné, že kryt počítadla bol otvorený a tým pádom bolo možné manipulovať s počítadlom. Zástupcovia SPP mali iný názor, opačný a tak na základe toho potom riešili túto situáciu tak, že do posudku uviedol, že plynomer má porušenú overovaciu značku. K otázke, či bolo otvorené počítadlo alebo nie, a tým možná manipulácia, nemôže zodpovedne vypovedať, že áno. Potom, ako je manipulované s overovacou zabezpečovacou značkou meradla je možné otvoriť kryt číselníka meradla a zasiahnuť do nameraných údajov. Overovacia značka práve svojou funkciou bráni otvoreniu mechanizmu počítadla a tým pádom aj jeho manipulácii. Pokiaľ bola poškodená overovacia značka je zjavné, že to bolo otvorené a manipulované s tým. Je to jeho dojem, ale nemôže povedať, že áno, že to bolo otvorené, nie je senzibil. Zápis z merania je kópiou toho, čo je v protokole, teda záznamy, ktoré mal vedené v zápise sú totožné s tým, čo je uvedené v protokole. Či má SPP i nejaké iné záznamy, to nevie. V súčasnosti je už situácia taká, že aj nedávno, keď mu bol predložený plynomer, ktorý mal zjavne porušenú plombu, pričom nebolo zjavné, či číselník bol otvorený alebo nie, tak ho ani neprijal a okamžite ho dal zabaliť a dal poslať na expertízu, aby sa vyhli sporom a podobným nepríjemnostiam. Obsluhu meracieho zariadenia má právo vykonávať zamestnanec a odborný pracovník plynární SPP. On vykonáva dozor, dohľad, je prítomný pri skúške, sleduje ako prebiehajú jednotlivé skúšky a

zároveň ako skončia tieto skúšky, počítač vyhodnotí namerané hodnoty a on ich z tlačiarne, ktorá v rámci počítača výsledky vytlačí, odpíše do zápisu o meraní a tie potom zamestnanec zapisuje do protokolu meraní. Vykonáva len odborný dozor, nemá právo ovládať skúšobné zariadenie. Ku skutočnosti, či vie vysvetliť, čo znamená zápis v protokole, že meradlo bolo mechanicky nepoškodené uviedol, že jedna z tých skúšok, ktoré vykonávajú v rámci úradnej skúšky sa volá vonkajšia obhliadka meradla. V rámci tejto obhliadky meradla sa kontroluje, či meradlo nie je poškodené mechanicky, to znamená, či nie je niekde udreté, prepichnuté, nejakým spôsobom znehodnotené, či nemá prevŕtaný ciferník, to sa často stáva. Ide o to posúdiť celé to meradlo, či nie je manuálne poškodené. Pokiaľ by bolo, v protokole by bolo uvedené, že meradlo je poškodené. V danom prípade je v protokole uvedené, že meradlo je mechanicky nepoškodené, to znamená, že iné zjavné poškodenia na ňom neboli. Ku skutočnosti, čo znamená zápis v protokole, že zhodnotenie výsledkov: plynomer vyhovuje najväčšej dovolenej chybe a je tam citácia na právne predpisy, svedok uviedol, že v tabuľke protokolu s nápisom namerané hodnoty je uvedené, že meradlo bolo skúšané v troch bodoch, minimálny prietok, 20% prietok, a maximálny prietok. V časti poslednej je napísaná najväčšia dovolená chyba v prevádzke, to znamená, že to, čo určuje predpis v tomto prípade hovorí, že prietok minimálny môže mať plynomer pri skúške maximálne 6% chybu plus mínus. V nameranej hodnote zistená chyba plynomeru je označená 0,790, čo znamená, že v tomto prietoku, tento plynomer vyhovel požiadavke, ktorá je na neho kladená. To isté možno povedať aj o ostatných priestoroch, ako vidí, že tam je nižšia dovolená chyba pri 20%-tnom prietoku je dovolená chyba 4%, nameraná hodnota je +1,72, to znamená, že takisto vyhovel požiadavke. Pri maximálnom prietoku je dovolená chyba plus mínus 4%a to, čo zistili pri skúške je +1,68 a to znamená, že celkové hodnotenie aj vonkajšej ohliadky je zhodnotené tak, že plynomer vyhovuje najväčšej dovolenej chybe v zmysle stanovených predpisov. Po metrologickej stránke meradlo vyhovuje požiadavkám, ktoré sú kladené predpismi. K otázke, či Slovenská legálna metrológia vykonáva tieto skúšky meradla pre žalobcu pre SPP Distribúciu za odplatu alebo bezodplatne uviedol, že výkon úradnej skúšky bol vykonaný na objednávku SPP Distribúcia, tak automaticky samozrejme je stanovená v ich cenníku suma, ktorú fakturujú a počtom kusov meradiel vyúčtovávajú hneď po vykonanej činnosti. Nevedel sa vyjadriť k otázke, či daný plynomer dodaný na skúšku bol v krabici, či bola táto zaplombovaná, resp. či bol v sáčku. Uviedol, že k tomuto plynomeru konkrétne nepovie presne ako to bolo, ale štandardom asi 10 rokov dozadu je, že každý jeden plynomer, ktorý je predložený na úradnú skúšku musí prísť zabalený v papierovom obale, v krabici, prelepený a podpísaný pracovníkom plynární a je dovozený do skúšobne v tomto stave. Teda za jeho prítomnosti a keď chce byť pri skúške i zákazník, tak kým nepríde zákazník je plynomer stále zabalený a až v ich prítomnosti sa otvára, vyberá a dáva sa na meranie. Nepamätá si konkrétne, či to takto bolo aj v danom prípade, ale myslí si, že áno. Momentálne má iné požiadavky, pretože sa stalo, že prišli plynomery, ktoré mali iný stav počítadla pred vložením do krabice a iný po otvorení, čo je nemysliteľné. Tak dal požiadavku na vedenie SPP, aby zabezpečili fotografie predtým, ako vkladajú plynomer do krabice pred odoslaním na úradnú skúšku. Pri otvorení prepravnej krabice, aby mal možnosť overiť alebo skontrolovať skutočný stav s fotografiou, ktorá je do krabice vložená a tým porovnať správnosť originality, že s tým plynomerom nebolo možné manipulovať. Ide o to, že je dosť možné, že pri preprave, kedysi sa tieto plynomery prepravovali voľne, nakladali na nákladné auto, auto išlo po ceste, po nerovnostiach, porušili sa overovacie značky, tak na základe tých problémov sa dohodli, že každý plynomer bude zabalený, aby bolo zaručené, že to nebude poškodené. Je dosť možné, že ten plynomer spadol a tým zmenil tie hodnoty na počítadle a tým to vzniklo, to nevie posúdiť, ale v rámci správnosti a správneho postupu by bolo najlepšie, keby fotografia verne zobrazovala stav, keď bol zabalený plynomer pred prepravou. K otázke, či je možné, aby došlo k porušeniu overovacej značky na meradle fyzickým nárazom svedok uviedol, že je to možné, že sa poruší. Konkrétne k danému prípadu sa to zdá nepravdepodobné vzhľadom k tomu, že je to tam na viacerých miestach poškrabané, poničené. To by skôr povedal, že nárazom sa to v tomto prípade nemohlo poškodiť. K otázke, či je možné škrabance, ktoré na fotografii ukazoval svedok zo spodnej časti dosiahnuť trením o štrk alebo podľa jeho názoru nie, svedok uviedol, že nie, nemyslí si, pretože plynomer je stabilne namontovaný bez pohybu, tieto škrabance tam nemohol urobiť štrk. Tie sú tam zámerne robené škrabaním. K otázke, ako je podľa jeho názoru možné dosiahnuť nesprávnu funkčnosť meradla, akými zásahmi, či len otvorením krytu na číselníku alebo či existujú podľa neho aj iné možnosti, svedok uviedol, že tých možností nie je veľa, ale ako za ten najdôležitejší by povedal porušenie plomby. Odstránením plomby pri overovacej značke je možné sa dostať k mechanizmu počítadla a tým pádom voľne navoliť, natočiť si tam určité množstvo. Keď by sa zobralo do úvahy, že plomba nebola porušená je tu ďalšia možnosť, ale v tomto prípade ju vylučuje, že nebola porušená krytka počítadla. Bývajú väčšinou prevŕtané dierkou a tam do toho mechanizmu je vložená ihla alebo nejaký kovový predmet, ktorý zabraňuje otáčaniu prevodových kolečiek. Videl i ďalšiu

možnosť, ktorá nebola v tomto prípade, že nejaké veľmi teplé, horúce teleso bolo dané k plynomeru, nakoľko táto krytina je z umelej hmoty tak vplyvom vysokej teploty sa to celé zlialo a zdeformovalo sa to, nebolo to možné odčítať. K otázke, či na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii uviedol, že z hľadiska posúdenia pohľadu metrologického pracovníka, každé porušenie je brané ako porušenie metrologických predpisov a tým pádom by sa malo takto aj vyhodnocovať. Teda pokiaľ uvádza, že overovacia značka bola porušená, tak to aj myslí, takto to aj je. Rozdiel medzi overovacou a zabezpečovacou značkou svojim spôsobom nie je, pretože obidve plnia funkcia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii s tým, že overovacia značka uvádza letopočet, kedy bolo meradlo overené, konkrétne aj na tomto prípade je letopočet 06, čo znamená, že od roku 2006 platí 10 ročná lehota, kedy je meradlo v platnosti, resp. 15 ročná lehota. To sa zasa posudzuje podľa toho, aké veľké množstvo plynu pretieklo za príslušné obdobie. Je predpis, kedy je za rok spotreba do 500 kubíkov, tak sa posudzuje ako 15 ročný, keď je počas tohto obdobia priemerná spotreba na 500 kubíkov za rok, tak to meradlo sa posudzuje ako 10 ročné. Overovacia značka slúži, to je to zabezpečenie, či to meradlo je správne, dáva záruku, že meradlo bolo preskúšané, odskúšané a zodpovedá predpisom pre správnu funkciu a je možné na základe jeho hodnôt vykonať nameranú fakturáciu. Z predloženej zmluvy o dodávke plynu bolo zistené, že odporca so Slovenským plynárenským priemyslom a.s., Mlynské nivy 44/A, 825 11 Bratislava, uzavrel zmluvu o dodávke plynu dňa 29.01.2007. Z odovzdávacieho protokolu zo dňa 16.05.2010 bolo zistené, že ku dňu 16.05.2010 bola u odporcu ukončená montáž (dodanie diela zhotoviteľom) a spustenie zariadenia do prevádzky, a to montáž solárnej sady na šikmú strechu, montáž solárneho kolektora s vákuovými tepelnými trubicami SP-S58/1800A-22Westech components Wuxi Co, montáž zásobníka bojlera Tatramat VTS 200/2, trojvalentný, montáž dopojovacieho materiálu s príslušenstvom, kontrola tesnosti dopojenia solárneho systému s príslušenstvom a spustenie solárneho systému do prevádzky. Z faktúry č. 7417333830 za obdobie od 06.02.2007 do 18.11.2007 odporca mal spotrebu 814 m3 plynu. Z faktúry č. 7418478900 za obdobie od 19.11.2007 do 18.11.2008 bolo zistené, že odporca mal spotrebu plynu 761 m3. Z faktúry č. 7444018487 za obdobie od 19.11.2008 do 18.11.2009 bolo zistené, že odporca mal spotrebu 1.158 m3. Z faktúry č. 7446049086 za obdobie od 19.11.2009 do 18.11.2010 odporca mal spotrebu plynu 717 m3. Z faktúry č. 7448081478 za obdobie od 19.11.2010 do 18.11.2011 odporca mal spotrebu 710 m3. Z faktúry č. 7441132325 za obdobie od 19.11.2011 18.11.2012 bolo zistené, že odporca mal spotrebu plynu 1.503 m3. Z faktúry č. 7441162887 za obdobie od 19.11.2012 do 18.11.2013 odporca mal spotrebu plynu 1.669 m3. Z faktúry č. 7439185060 za obdobie od 19.11.2013 do 18.11.2014 odporca mal spotrebu plynu 1.189 m3. Podľa § 59 ods. 1, 2, a 3 Zákona č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov; neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) zrušené od 1.4.2008. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Z rozsudku Krajského súdu Trnava zo dňa 24.01.2012 súd zistil, že tento prejednával obdobnú vec, ako je vec sp. zn. . Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vznik

škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Tiež konštatoval, že žalobca svoj nárok uplatnený v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, za podmienku vzniku ktorého zákonnú úpravu občianskoprávnych i osobných vzťahov logicky označuje, okrem iného aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z iných predpokladov nemôže vychádzať a nevychádza ani Zákon č. 656/2004 Z.z., z ktorého žalobca svoj nárok vyvodzoval a ktorý iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočnej škody nie pre prípad zistenia, že škoda skutočne vznikla, odkazuje na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným príslušným Ministerstvom. Žalobca v uvedenom konaní nepreukázal, že meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, príp. či jeho funkčnosť bola obmedzená.

Rovnako v prejednávanej veci tunajším súdom ako vo veci prejednávanej Krajským súdom v Trnave si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia overovacej značky, ktoré bolo konštatované protokolom Slovenskej legálnej metrológie, n.o.. Rovnako ako v prejednávanej veci Krajským súdom Trnava ani v tomto konaní navrhovateľ nepreukázal, že mu škoda vznikla, nepreukázal, že meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, príp. že by jeho funkčnosť bola obmedzená, ani že by došlo k zásahu do samotného počítadla. Uvedené nevyplýva ani z výpovede svedkov A. W. a Z. L.. Naopak, sám svedok Z.P. L. uviedol, že mal s navrhovateľom spor a je možné, že i v tejto veci ohľadom otvorenia krytu počítadla, ktorý je zaistený overovacou značkou. Sám svedok tvrdil, že nie je zjavné, že kryt počítadla bol otvorený, v dôsledku čoho by bolo možné manipulovať s počítadlom. Zástupcovia navrhovateľa majú však iný názor, opačný a tak na základe tohto uvedenú situáciu riešili tak, že do protokolu uviedol, že plynomer má porušenú overovaciu značku. Z jeho výpovede je zrejmé, že zo žiadnych zistení skúšky predmetného meradla - plynomeru nie je možné vyvodiť záver, že by meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, resp. že by jeho funkčnosť bola obmedzená, ani že by došlo k zásahu do samotného počítadla. Táto skutočnosť nie je zrejmá ani zo samotného protokolu zo skúšky meradla č. , kde je len konštatované, že počítadlo má porušenú overovaciu značku. Naopak i zo samotného protokolu vyplýva, že stav meradla je „mechanicky nepoškodené“ a zo zhodnotenia výsledkov, že plynomer vyhovuje najväčšej dovolenej chybe v zmysle ust. § 19 ods. 6 Zákona č. 142/2000 Z.z. v znení Zákona č. 431/2004 Z.z. a k prílohe č. 13 k Vyhláške ÚN MS SR 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Samotné porušenie overovacej značky pritom neznamená, že meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, resp. že by jeho funkčnosť bola obmedzená a ani neznamená, že by zo strany odporcu, resp. tretej osoby došlo k zásahu, či k manipulácii s počítadlom.

Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi Krajského súdu Trnava vo veci . Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania konštatuje, že rovnako ako v prejednávanej veci na Krajskom súde Trnava, ani v predmetnej veci prejednávanej na tunajšom súde navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, resp. že by jeho funkčnosť bola obmedzená a naviac, a to ani výsluchom svedka Z. L. nepreukázal, že by došlo k manipulácii, či zásahu s počítadlom. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2009, toto rieši otázku zodpovednosti za zásah do overovacej značky meradla tak, že zodpovednosť za zásah je daná bez ohľadu na skutočnosť, či tento zásah urobil odberateľ, resp. iná ďalšia osoba.

Naviac je možné konštatovať, že odber plynu odporcom v čase navrhovateľom tvrdeného neoprávneného odberu bol obdobný ako odber plynu odporcom v predchádzajúcich obdobiach. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže navrhovateľ nepreukázal vznik škody, a naviac ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, súd jeho návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal náhradu vo výške 100% ním uplatnených účelne vynaložených trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol takouto formou podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.