Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/268/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému R. D., bytom Q. XXX/XX, X. nad B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 4 621,49 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -137 zo dňa 23.7.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 1.870,73 Eur istiny s príslušenstvom zastavil. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.833,84 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.7.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.8.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.9.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.11.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.12.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.1.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.1.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.2.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.3.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.4.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.5.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.6.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.7.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.8.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.9.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.10.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.11.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.12.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.1.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.2.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.3.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.4.2011 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.5.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.6.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval čl. II., bod 3, čl. 7 bod 7.2.4, 7.3.2, 7.3.3, 7.3.4, všeobecných obchodných podmienok, ďalej bod 7.4.1, 7.4.2, 7.6.1, ako aj § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 251/2001 Z. z., ďalej ust. §§ 6 ods. 3 a 23 a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, ďalej ust. §§ 52, 53 ods. 1, 4, 54, 39 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. §§ 261 ods. 3 písm. d/, § 497, 502 ods. 2, 503 ods. 2, 504, 506 Obchodného zákonníka, ďalej ust. §§ 100, 101, 111, 524 ods. 1, 2, 546, 548 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca podaním zo dňa 21.5.2014 vzal žalobu čiastočne späť ohľadne sumy 1.870,73 Eur istiny s príslušenstvom, a preto súd prvého stupňa v tejto časti postupom podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011, vrátane prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 4.621,49 Eur, pričom istina bola vo výške 4.111,15 Eur. V danom prípade bola splnená aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Ďalej súd uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, t. j. spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2 predmetného zákona, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd preto aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatňoval nárok z titulu toho, že so žalovaným uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu. Súd s poukazom na ust. § 558 Občianskeho zákonníka uviedol, že ustanovenia týkajúce sa na ochranu práv spotrebiteľa je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným. Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný uznal dňa 12.9.2011. Zo samotnej zmluvy zo dňa 10.7.2006 je zrejmé, že žalovaný mal uhradiť dlh v 59 splátkach po 2.302,- Sk, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky nastala nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy a ku 20. dňu v mesiaci, teda 20.8.2006. Splatnosť poslednej splátky, teda celej pôžičky tak nastala najneskôr po 59 mesiacoch dňa 20.6.2011. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovaným došlo v čase, keď dlh už bol premlčaný. Uznanie záväzku žalovaným bolo však vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, aj keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom bol upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomil, aké ďalšie prehlásenia podpísal, príp. k akým ďalším povinnostiam či sankciám sa zaviazal. Navyše samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Samotné uznanie záväzku v predmetnej dohode sa nachádza v bode 2 a prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3.1 označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade išlo o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadával dlžníkov za účelom podpisu dohody, iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala zo strany spotrebiteľa. S poukazom na ust. § 558 Občianskeho zákonníka, možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl,

napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté právne následky. Súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o vedomosti o následkoch uznania tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.9.2011, nezakladá právny následok uznania dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 10.7.2006 a žalovaný poskytnutý úver sa zaviazal splácať formou mesačných splátok k 20.6.2011, t. j. termínu poslednej splátky. V konaní nebolo preukázané, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, a vzhľadom na neuznanie právnych následkov zmluvy o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, súd posudzoval splatnosť jednotlivých splátok jednotlivo. Žaloba bola podaná 2.7.2012, teda všetky splátky vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pred dátumom 2.7.2009, súd považoval za premlčané. Skutočnosti, že bola námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom, súd poukázal na právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 19.2.2009, z ktorého vyplýva, že uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, akou je práve námietka premlčania, pretože procesné právo tieto námietky uplatniť za konania nemožno zamieňať s tým, že majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom prihliadal. Zároveň poukázal na ust. § 5b zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré odkazuje v súvislosti s odstúpením od zmluvy nie na , ale na ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd z úradnej povinnosti prihliadal na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný dlhuje žalobcovi na istine 24 splátok v sume po 76,41 Eur, čo spolu predstavuje sumu 1.833,84 Eur. V tejto časti považoval nárok žalobcu aj s poukazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka za dôvodný, a preto priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu zamietol.

K výroku o trovách konania poukázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok. Poukázal na to, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka. Na túto zmluvu sa nevzťahovala povinnosť vyplývajúca z prechodného ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho názoru, súd nesprávne na toto ustanovenie prihliadal, lebo predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1.5.2014. Poukázal na princíp právnej istoty, t. j. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia iných všeobecných súdov a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vyhovieť návrhu v celom rozsahu, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok v zamietavom výroku je správny. Poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa ochrany práv spotrebiteľa s tým, že v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa výslovne stanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy Obchodného práva. Priorita Občianskeho zákonníka je daná tým, že je pre posúdenie ochrany práv spotrebiteľa priaznivejšia a táto úprava sa aplikuje aj pri posudzovaní otázky premlčania, úpravy určenia zmluvnej pokuty, uznania záväzku a pod.. Poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy fungovaní Európskej únie,

čl. 38 Charty základných práv Európskej únie a vo vzťahu k namietanej aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. uviedol, že uvedené ustanovenie má procesný charakter. Navyše námietka premlčania bola vznesená vedľajším účastníkom, a preto táto námietka je právne irelevantná. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa v zamietavom výroku, ktorý bol predmetom odvolacieho konania. K odvolaniu žalobcu uvádza, že súd prvého stupňa správne z dôvodu vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom sa s touto námietkou vysporiadal. Je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka majú postavenie lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu Obchodného zákonníka i napriek tomu, že bola zmluva o úvere uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal. V zamietavom výroku bola žaloba zamietnutá z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania, na ktorú námietku súd prihliadal v zmysle ust. § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nároku v zmysle Občianskeho zákonníka, vrátane prihliadania na námietky premlčania ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, nebola opodstatnená. Je síce pravdou, že súd prvého stupňa na toto ustanovenie poukázal, avšak prioritne vychádzal a posudzoval dôvodne vznesenú námietku vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného ako právnická osoba, ktorá vstupuje do konania na základe osobitného právneho predpisu (§ 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) má rovnaké práva a povinnosti ako účastník sporového konania. Súčasťou tohto práva je aj právo na vznesenie námietky premlčania, s ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa taktiež správne vysporiadal.

Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok v zamietavom výroku potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ust. § 224 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.