Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-95-2015.pdf
PDF · 91.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/95/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: G. N., bytom Q. X, o vymoženie 434,80 s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. decembra 2014, č.k. 12Er/371/2014-31, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom spísaným súdnym exekútorom do zápisnice dňa 09.02.2014 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 12314/11 zo dňa 21.03.2012, na základe ktorého bola povinná zaviazaná plniť oprávnenému pohľadávku vo výške 434,80 eur s príslušenstvom a trovy konania vo výške 172,09 eur. Dňa 25.04.2014 doručil súdny exekútor U.. H. O. tamojšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe pripojeného exekučného titulu a návrhu oprávneného. Oprávnený doručil na základe výzvy súdu zmluvu o úvere uzavretú dňa 27.01.2011, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej ako dlžníkovi sumu 200,00 eur, pričom povinná sa zaviazala vrátiť úver navýšený o poplatok vo výške 136,00 eur, spolu vo výške 336,00 eur v 6-mesačných splátkach po 56,00 eur počnúc dňom 11.02.2011. V zmluve je označená povinná svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, vrátane prehlásenia, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon povolania. Na zmluve je podpis povinnej s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ") vyhotovené oprávneným ako formulár. V článku 13. VPPÚ je zakotvená Dohoda o vyplnení zmenky. V článku 14. VPPÚ sa zmluvné strany zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že účastníci zmluvy sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Súd preskúmal VPPÚ a zistil, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v nich obsiahnutá. Čl. 14 VPPÚ obsahuje vôľu účastníkov zmluvy využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov. Ďalej sa podľa tohto článku zmluvné strany zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. Na základe vyššie uvedeného nemal súd dostatočne preukázanú právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu. Napriek tomu, aj v prípade ak by táto rozhodcovská
doložka bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá išlo by o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, zmenky, pripojenej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je ďalej nepochybné, že povinná je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené, keď súd ustálil, že medzi oprávneným a povinnou zo zmluvy o úvere zo dňa 27.01.2011 vznikol spotrebiteľsko - zmluvný vzťah, predovšetkým konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, ďalej len "RPMN". Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN má totiž za cieľ chrániť spotrebiteľa, ktorý umožňuje spotrebiteľovi identifikovať v jednom čísle všetky úroky a poplatky spojené so spotrebiteľským úverom. Súd pritom považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa /§ 53 ods. 4 písm. i, k, o Občianskeho zákonníka/ a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda uzavretá v článku 13. všeobecných zmluvných podmienok umožňuje vystaviť zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktoré údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený, ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienky v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako i dojednanie, rozporné s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Takouto dohodou veriteľ /oprávnený/ jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky pritom oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, §53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho zákonníka, resp. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Súd ďalej dodal, že rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a výrazne preberá len argumenty oprávneného. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle § 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy ani zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Ďalej súd dospel k záveru, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru v prospech oprávneného a rozhodol tak na základe rozhodcovskej žaloby, ktorou žiadal oprávnený prisúdiť tieto nedovolené plnenia, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného a rozhodcovského súdu, a tieto náklady na rozhodcovské konanie nemôžu byť od neho vymáhané. Trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinného. Bolo by to nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Otázka trov rozhodcovského konania je vzhľadom na uvedené predovšetkým otázkou vzťahu medzi rozhodcom a oprávneným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a za použitia citovaných zákonných ustanovení, súd uzavrel, že celé plnenie priznané exekučným titulom vo veci je právom nedovolené, pretože je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, ako i ust. § 4 ods. 2 písm. j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zákona č. 129/2010 Z.z., a preto súd podľa § 44 ods. 1,2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2, § 45 ods.
1, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému, v dôsledku čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Zastával názor, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V závere odvolania poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je ale rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade U.. H. O. dňa 09.02.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 434,80 s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 21.03.2012, sp. zn. SR 12314/11, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 10.04.2012 a vykonateľnosť dňa 13.04.2012.
Podľa § 234d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej
len „zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní“), z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v ustanovení § 40 písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Pri zistení takéhoto dôvodu, nevyhnutným následkom je zastavenie exekučného konania aj bez návrhu.
Odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy. Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medziiným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012).
Skutočnosti, ktoré uvedené zákonné ustanovenia upravujú ako predpoklady pre postup súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sú zistiteľné len z kompletnej úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, vrátane príslušných všeobecných zmluvných podmienok alebo iných obdobných zmluvných dojednaní a kompletnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky uzavretej medzi účastníkmi konania.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd preto považuje za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý v prejednávanej veci vyzval oprávneného na doloženie konkrétnej Zmluvy o úvere (vrátane všeobecných obchodných podmienok) a rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 21.03.2012, sp. zn. SR 12314/11, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci. Oprávnený na výzvu súdu prvého stupňa, ktorá mu bola riadne doručená dňa 14.08.2014 a na urgenciu, ktorá mu bola doručená dňa 27.10.2014, do vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa reagoval tak, že súdu zaslal zmluvu o úvere zo dňa 27.01.2011 s viacerými verziami Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak nepredložil rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu v danej veci. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na dohodu o vyplnení zmenky, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa, oprávnený svojím podaním, urobeným elektronickými prostriedkami na súde prvého stupňa dňa 13.01.2015, doložil do spisu rozhodcovskú zmluvu zo dňa 27.01.2011.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že aj keď v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený nepreukázal konajúcemu súdu existenciu riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej mal právomoc vo veci konať a rozhodovať rozhodcovský súd, tento nedostatok bol odstránený v čase rozhodovania
odvolacieho súdu, keď oprávnený doložil fotokópiu rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 27.01.2011.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať súlad žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom, osobitne preskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, predložený oprávneným ako exekučný titul, následne posúdiť existenciu, resp. neexistenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať a v spojitosti s výsledkami tohto preskúmania rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .