Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-156-2013.pdf
PDF · 142.46 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/156/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých:
1/ W. K., narodený X.XX.XXXX, bytom na L. Č.. XX, Z., štátny občan SR,
2/ B. K., narodený XX.X.XXXX, bytom na L. Č.. XX, Z., štátny občan SR,
maloleté deti 1/,2/ v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - W.. R.. X. K., narodená XX.X.XXXX, bytom na L. Č.. XX, Z., štátny občan SR ,v zastúpení : JUDr. Peter Kovács, advokát, Rovinka č. 651, - otec V.. R.. W. K. - nebohý, o návrhu navrhovateľov :
1/ R.. F. K., bytom Ô. Č.. XX, Z., štátny občan SR
2/ R.. Z. K., bytom Ô.M. Č.. XX, Z., štátny občan SR
navrhovatelia 1/,2/ v spoločnom zastúpení: Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, spol. s.r.o., Záhradnícka 68, Bratislava, na úpravu styku blízkej osoby s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Navrhovateľka v 1/ rade a navrhovateľ v 2/ rade sú oprávnení bez prítomnosti matky sa stretávať s maloletými deťmi: W. K., nar. X.XX.XXXX a B. K., nar. XX.X.XXXX každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 9.00 do 18.00 hod., okrem mesiaca august, ako aj v dňoch 31.12 až 1.1. ak prvá sobota v mesiaci pripadne na tieto dni, zároveň s povinnosťou najmenej 5 dní vopred informovať matku o mieste výkonu styku.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade nie sú oprávnení bez súhlasu matky vykonávať právo styku s maloletými deťmi : W. K., nar. X.XX.XXXX a B. K., nar. XX.X.XXXX v mieste svojho trvalého bydliska na adrese Ô. Č.. XX, Z..
V uvedených dňoch a v uvedenom čase sú navrhovatelia 1/,2/ oprávnení si maloleté deti : W. K., nar. X.XX.XXXX a B. K., nar. XX.X.XXXX osobne prevziať v mieste bydliska maloletých detí a v uvedených dňoch a v uvedenom čase sú povinní maloleté deti osobne odovzdať matke v mieste bydliska maloletých deti.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov v 1/ a 2/rade zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Spoločne podaným návrhom na začatie konania, doručeného súdu dňa 30.8.2013 sa navrhovatelia v 1/ a 2/rade ako starí rodičia maloletých detí domáhali podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine súdnej úpravy styku blízkej osoby s maloletými deťmi tak, že budú oprávnení sa s maloletými deťmi : W. K., narodený X.XX.XXXX a B. K., stretávať / bez prítomnosti matky / :
- každý párny týždeň od piatka od 17,00 hod. nepretržite do nedele do 17,00 hod.,
- každú Veľkonočnú nedeľu od 10,00 hod. do17,00 hod.,
- každoročne od prvého júlového týždňa od 10,00 hod. nepretržite do posledného dňa prvého júlového týždňa do 15,00 hod.,
- každý párny rok počas jesenných prázdnin od 10,00 hod. prvého dňa do 15,00 hod., posledného dňa jesenných prázdnin,
- každoročne dňa 25.12. a dňa 26.12 od 10,00 hod. do 17,00 hod.
Skutkovo návrh vo veci samej odôvodnili tvrdením, že sú rodičmi neb. otca maloletých detí., ktorý žil až do svojej smrti 3.5.2013 žil v manželstve s matkou maloletých detí. Rodičia maloletých detí po uzavretí manželstva bývali v rodinnom dome navrhovateľov spoločne s nimi, maloletý vnuk W. vyrastal pri nich až do odsťahovania sa rodičov s mal. deťmi v septembri 2011.
Počas spoločného bývania sa navrhovatelia podieľali aktívne na výchove mal. Michala a vytvorili si k nemu silnú citovú väzbu. S mal. vnukom B. sa navrhovatelia stýkali veľmi málo, pretože vo veku jeho 3 mesiacov ich syn vážne ochorel a po prepuknutí choroby sa presťahoval k navrhovateľom. Matka mal. detí sa spolu s deťmi presťahovala k svojej matke. Po smrti otca maloletých detí matka neumožňuje navrhovateľom kontakt s deťmi, odmieta s navrhovateľmi komunikovať, výrazne dala najavo, že o stretnutiach jej detí s navrhovateľmi bude rozhodovať výlučne len ona.
Navrhovatelia majú vytvorené vhodné bytové podmienky a prostredie v rámci styku a dokážu sa o obe deti riadne postarať. Pokiaľ ide o mal. B. majú záujem si k nemu vytvoriť rovnako silné puto ako k mal. W..
Na preukázanie dôvodnosti návrhu vo veci samej žiadali vykonať dôkazy:
- výsluch navrhovateľov ako účastníkov konania
- rodné listy mal. detí
- úmrtný list otca mal. detí
Matka v rámci prípravy pojednávania v písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2013 / čl.14 súdu uviedla, že vo veci samej sa vyjadrí až na pojednávaní.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávane dňa 2.12.2013, ktoré pojednávanie bolo bez meritórneho prejednania veci pre procesnú prekážku na strane matky odročené./ čl.21/
Na pojednávaní dňa 10.2.2014 / čl.29-30/ matka so súhlasom navrhovateľov žiadala pojednávanie odročiť za účelom uzavretia dohody.
Pojednávanie vytýčené dňa 31.3.2014 bolo zrušené na termín 21.5.2014.
Na pojednávaní dňa 21.5.2014 / čl. 57-62/ navrhovatelia zotrvali na žalobnom petite a tomuto žiadali v celom rozsahu vyhovieť.
Matka žiadala návrhu vyhovieť len čiastočne a to v rozsahu úpravy styku navrhovateľov s mal. deťmi každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 9.00 do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že styk navrhovateľov začne v mieste trvalého bydliska a skončí v mieste trvalého bydliska maloletých detí.
Na preukázanie dôvodnosti vyjadrenia matky k návrhu žiadala vykonať dôkaz výsluchom matky.
Kolízny opatrovníka vo svojom vyjadrení uviedol, že je v záujme mal detí a to aj s prihliadnutím na dĺžku prerušeného styku so starými rodičmi aby súd ich návrhu vyhovel v celom rozsahu, dôkazy nepredložil a neoznačil.
Na zistenie skutkového stavu súd na pojednávaní dňa 21.8.2014 vykonal podľa § 120 ods. 2 OSP dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 2/rade a výsluchom matky.
Navrhovateľ v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedol, že ako starý rodič mal. detí po smrti ich syna sa s vnukmi nestretáva, aj od podania návrhu dodnes sa po prerušení styku tento styk navrhovateľov ako starých rodičov s oboma vnukmi neobnovil, preto trval na podanom návrhu, k mal. deťom má veľmi dobrý vzťah, má vytvorené vhodné podmienky pre styk ktoré matka pozná. Keďže spolu s matkou a s oboma vnukmi bývali v spoločnej domácnosti navrhovateľov tri roky, hlavne na strane staršieho vnúčika W. sa medzi nimi vytvoril so súhlasom obidvoch rodičov v zásade silný citový vzťah, maloletý bol viac u navrhovateľov ako u rodičov, s prihliadnutím na ich prac. zaneprázdnenosť, naviac s rodičmi mal. detí chodili aj na spoločné dovolenky. Taktiež aj na spoločných dovolenkách sa snažili prevažne starať o deti, rodičia mali aspoň trochu voľného času pre seba. Pokiaľ ide o mal. W. ide o veľmi inteligentné dieťa nie debila, ktorý už dovŕšil vek 5 rokov, veľmi dobre si pamätá na navrhovateľa a jeho manželku ako starých rodičov, má s nimi len príjemné zážitky preto aj keď je aktuálne ich styk prerušený môže sa kontinentálne naňho naviazať v takom rozsahu ako to uviedli v návrhu a to bez prítomnosti matky. Hoci v súčasnosti nie sú vôbec s deťmi v osobnom kontakte naďalej využívajú aj iné možné a dovolené formy, tak že navrhovateľka v 1/rade ako ich stará matka im pravidelne píše SMS, taktiež s oboma deťmi pravidelne telefonujú, lenže matka im nezdvíha telefón, Taktiež pravidelne chodia na vychádzky do miesta bydliska oboch vnúčat a vidia mal. Michala ako z 8. poschodia sa cez sklo pozerá von ako vyzerá okolie, pričom je pekné počasie a ostatné matky sú vonku na ihrisku s deťmi. Navrhovateľovi v 2/rade by osobne stačilo a v tomto smere chcel byť maximálne ústretový k matke, aby sa dohodli napriek súdom určeného rozsahu, tak, že kedykoľvek bude matka pracovne zaneprázdnená a vyťažená, aby mu kedykoľvek zatelefonovala on je ochotný sa o deti kedykoľvek postarať. Urobiť prechádzku na polhodinu a zas ho matke riadneho spokojného odovzdať. Veľmi ťažko ako starý rodič prežíva fakt, že deti aktuálne bývajú na 8. poschodí byt. domu t.j. posledné poschodie bez klimatizácie. Na otázku PZ matky, koľkokrát boli na spoločnej dovolenke s matkou, resp. aj žijúcim otcom mal. detí uviedol: 3x, z toho 2x v Chorvátsku, 1x na Oraviciach. Na otázku PZ matky, kde počas choroby a pred smrťou býval otec mal. detí, odpovedal takto: Býval u nás v rodinnom dome. Súd túto otázku zo strany PZ matky pripustil potom, čo PZ matky uviedol, že v prejednávanej veci ak nedôjde k dohode zvažuje návrh na vykonanie dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva odvetvie klinická psychológia na odborné posúdenie otázky ako má vplyv prostredie, v ktorom mal. W. naposledy býval aj so svojim žijúcim otcom pred jeho smrťou do veku svojich takmer 3 rokov. Na otázku PZ matky, z akého materiálu je postavený RD vypovedal takto: Je to drevostavba. Na dopl. otázku, či stavba obsahuje azbest, vypovedá takto: nejaký tam je. Túto otázku súd pripúšťa potom, čo PZ matky disponuje dôkazmi výskytu azbestu v súvislosti s onkologickým ochorením neb. otcom mal. detí. Na otázku PZ matky, či majú vedomosť o zdrav. problémoch mal. W., potom čo prebehlo posledné stretnutie, vypovedá takto: Mám informáciu zo strany matky formou SMS že W. mal hnačku a následne ho poslali do škôlky po 4 dňoch.
Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že je vdova, neb. manžel je synom navrhovateľov 1/,2/. Potvrdila výpoveď navrhovateľa v 1/rade v tom smere, že počas života manžela viedli spoločnú domácnosť s jeho rodičmi, ktorí sa rovnako spolupodieľali na výchove jej mal. syna W., z ich spoločnej domácnosti sa odsťahovali potom, čo si kúpili byt, v čase keď mal. W. nedovŕšil vek 3 rokov, po osamostatnení naďalej udržiavali pravidelné vzťahy so starými rodičmi z manželovej strany. Deti starých
rodičov pravidelne navštevovali ešte s ich otcom, a to až do doby pokiaľ manželovi zistili závažné onkologické ochorenie, ktorému následne podľahol, v dôsledku tohto onkol. ochorenia sa s neb. manželom dohodla, že sa presťahuje k svojim rodičom aby deti neboli svedkami jeho utrpenia a hlavne aby v posledných dňoch svojho života mal zabezpečený kľud a pokoj. Odsťahoval sa koncom mája sám, nebral si všetky veci. U svojich rodičov bol až do svojej smrti, chodili ho pravidelne navštevovať, neskôr deti mali ovčie kiahne, preto nemohli chodiť za otcom. V tom čase matka aj konzultovala s pediatrom a onkologičkou ďalší kontakt detí s otcom, zhodne povedali, že už nie je vhodný vzájomný kontakt. Je pravdou, že stretávanie postupne plynutím času a sťažovaním ochorenia sa zo súhlasom manžela opakovane znižovalo, pretože opakovane hovoril, že ho veľmi bolí keď vidí deti a preto neskôr za manželom chodila už len ona , na jeho vyjadrenia ako je on unavený sa snažila preniesť, do nemocnice za ním chodila len ona, deti nie, pretože pre deti bol zákaz. Deti so starými rodičmi nie sú v kontakte ako uviedol navrhovateľ v 2/rade , nie však úplne, ešte počas života ich syna bola s deťmi na Vianoce na večeru, neprespala však tam ani ona ani jej deti. Potom sa polroka nevideli ako prirodzený dôsledok ochorenia jej manžela, ktorému podľahol. Po smrti manžela prišli starí rodičia k matke, bez problémov ich do bytu pustila, hrali sa s deťmi, boli tam cca dve hodiny, bolo to v máji 2013, od tejto doby medzi nimi vzájomne nedošlo k žiadnemu konfliktu, opakovane prišli za deti do jej bytu ešte v máji minimálne 2 x, taktiež boli spolu aj so starými rodičmi / navrhovateľmi/ a oboma deťmi vonku, naposledy v júni 2013. V tom čase však už svokrovci / navrhovatelia/ na matku tlačili, aby im dala mal. W. k nim domov, poprosila ich aby boli takí dobrí a ústretoví o čas, aby si mohla zastabilizovať svoju rodinu vzhľadom na stratu manželka, matka nebola psychicky schopná tam byť u svokrovcov, čo však podľa vyjadrenia svokra/ navrhovateľ v 2/rade/ jej prosbu neakceptovali. Napriek tomu ďalej mali možnosť starí rodičia sa stretnúť s deťmi opakovane v byte matky, avšak svokrovci chceli len aby chodil starší syn k nim, tak ich prosbe vyhovela, bol u nich asi 5 x, naposledy v septembri minulého roka. Z prednesov svojho syna však zistila, že táto forma styku v dome navrhovateľov nepôsobí vhodne na syna, nakoľko prišiel aj s plačom a teplotou a rozprával ,že on sa tam asi nakazil takisto po tatkovi, matka sa mu snažila vysvetliť že to tak nie je, čoho dôkazom je aj to, že v zásade má naďalej starých rodičov rád, nevedela však posúdiť otázku do akej miery bude toto miesto styku naďalej rušivo pôsobiť na mal. W. aj s prihliadnutím na jeho spomienky k svojmu otcovi, ktorého mal veľmi rád. Aj z toho dôvodu som preto uviedla, že styk starých rodičov s deťmi považuje za vhodný len ak styk starí rodičia s deťmi, ktorému sa nebráni sa budú snažiť realizovať spočiatku na neutrálnom mieste, a až následne postupne rozširovať tento styk až do doby pokiaľ spoločne zo starými rodičmi zvážia, že už nebude rušivo pôsobiť na obe deti v mieste bydliska starých rodičov. V tomto smere podporne napriek tomu, že naďalej nebráni starým rodičom v styku s deťmi matka poukázala na nevhodné správanie sa len navrhovateľa v 2 rade voči jej osobe na verejnosti, pred budovou súdu, pred poj. miestnosťou, kedy na matku kričí, osočuje rodičov matky, takže nevie či bude navrhovateľ v 1/rade s týmito svojimi názormi k osobe matky ovplyvňovať aj obe jej mal. deti. Na otázku PZ matky, koľkokrát prespal maloletý W. u navrhovateľov v neprítomnosti matky za vymedzené obdobie matka uviedla, že možno dvakrát sám.
K tomto dôkazu navrhovateľ v 2/rade uviedol, že matka sa dohodla s jeho synom, že sa odsťahuje zo spol. domácnosti, jej manžel bol viazaný na ňu a on povedal, že sa o neho odsťahovala manželka zo spoločnej domácnosti a požiadal ich o pomoc.
Právny zástupca navrhovateľov k výpovedi matky uviedol, že obavy matky o tom, že styk by mohol mať negatívny dopad, pretože starí rodičia a matka nemajú vysporiadajú citovú stránku po úmrtí svojho syna nie sú na mieste, starí rodičia sa budú venovať deťom z láskou, budú sa venovať deťom plnohodnotne, nebudú hodnotiť matku aká je, a budú mať iné záujmy.
Právny zástupca navrhovateľov navrhol zamietnuť navrhovaný dôkaz matkou oboznámením so štúdiou životné podmienky a zdravie. Súd tejto procesnej námietke vyhovel a zamietol návrh matky na doplnenie dokazovania z dôvodu, že táto všeobecná štúdia nemá žiadnu príčinnú súvislosť s predmetom prejednávanej veci a to z dôvodu, že zároveň nebol zo strany matky predložený a precizovaný žiaden rozsah, miesto, zloženie a kvalita stavby RD navrhovateľov v 1/ a 2/rade vzhľadom na azbest ako jeden zo stavebných prvkov.
Právny zástupca matky žiadal doplniť dokazovanie oboznámením sa s lekárskym
vysvedčením o zdrav. stave mal. W., ktorý preukazuje skutočnosť, že potom čo 5.9.2013 prebehol styk mal. v mieste bydliska navrhovateľov mal zdrav. problémy, ďalej žiadala doplniť dokazovanie oboznámením sa s obsahom komunikácie medzi starými rodičmi a deťmi ako aj SMS medzi matkou a navrhovateľmi, ďalej právny zástupca matky žiadal aby súd vypočul Kolízneho opatrovníka mal. detí, z akého dôvodu požiadal o prítomnosť justičnej stráže na pojednávaní.
Zo správy o šetrení pomerov na strane maloletých detí mal súd preukázané, že doposiaľ kolíznym opatrovníkom nebolo vykonané šetrenie pomerov na strane mal. detí, KO preto zo súhlasom súdu vykoná osobné šetrenie v mieste bydliska navrhovateľov a v mieste bydliska mal. detí, primerane vôľovej a rozumovej vyspelosti aj s prihliadnutím na cit. väzbu detí k svojmu otcovi vykoná v záujme detí pohovor s nimi a stanovisko odprezentuje súdu v ústnej forme, pokiaľ ide o dôvod pre ktorý požiadal o prítomnosť justičnej stráže sa vyjadruje veľmi stručne: Účastníci robili veľký krik, načo bola privolaná justičná stráž.
Na doplnenie dokazovania súd pojednávanie odročil na termín 11.9.2014, o 10.30 hod., č.dv. 11, ktoré pojednávanie bolo odročené pre prekážku na strane matky na termín 30.10.2014, ktoré pojednávanie pre chorobu mal. detí bolo odročené na termín 22.1.2015.
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaným za konania vo veci podľa § 102 ods. 1 OSP dňa 19.11.2014 / čl.82 a nasl./ sa navrhovatelia domáhali dočasnej úpravy ich styku s maloletými deťmi každý párny týždeň v nedeľu v čase od 11,00 hod do 16,00 hod. v mieste bydliska navrhovateľov za prítomnosti matky maloletých detí.
Dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov odôvodnili tvrdením, že po smrti ich syna V.. R.. W. K. nebolo starým rodičom maloletých detí zo strany ich matky umožnené stretávanie sa s maloletými deťmi viac ako jeden rok aj napriek skutočnosti, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 2.6.2014 v prešetrení pomerov skonštatoval, že starí rodičia majú v mieste ich bydliska vytvorené všetky podmienky na to, aby zabezpečovali vo svojej domácnosti nielen styk, ale i riadnu výchovu a starostlivosť o maloletých a na záver návštevy u matky maloletých detí jej bolo navrhnuté, aby si pripravila svoj model stretávania maloletých detí so starými rodičmi a tento by následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava pri opakovanej návšteve u starých rodičov maloletých detí s nimi konzultoval a takto by prispeli, ak by to bolo možné k vytvoreniu dohody o styku. Navrhovatelia ďalej uviedli, že boli každodennou súčasťou života svojho vnuka, maloletého W. K., ktorý vyrastal v ich dome spolu so svojimi rodičmi a toto prostredie je mu známe a prirodzené. Počas celej doby sa maloletému vnukovi W. K. venovali, čím sa medzi nimi vytvorila silná citová väzba. Rovnako sa starí rodičia zaujímali, pokiaľ im to bolo umožnené, o druhého vnuka B. K. a rovnako mu prejavovali ako jeho starí rodičia ich náklonnosť a lásku. Napriek snahám zo strany starých rodičov o pravidelný kontakt s maloletými deťmi im už rok nebolo umožnené sa stretávať so svojimi vnukmi. Vzhľadom na nízky vek maloletých detí môže prísť k pretrhnutiu vytvorených citových väzieb medzi starými rodičmi a maloletým vnukom W. K. a u maloletého vnuka B. K. k nemožnosti vytvorenia si takto blízkeho vzťahu so svojimi starými rodičmi. Navrhovateľom po ich nebohom synovi zostali jedine jeho dve maloleté deti a preto veľmi túžia a majú záujem sa naďalej stýkať s maloletými deťmi a poskytovať im opateru, lásku a akúkoľvek pomoc. Zároveň si uvedomujú, že ak príde k pretrhnutiu už raz vytvorených väzieb, môže byť pre maloletých traumatizujúca a ťažko pochopiteľná snaha o znovu zblíženie už s cudzími ľuďmi. Ich úprimný záujem o deti, ako aj nimi ponúkaná pomoc matke maloletých detí pri výchove vnúčat nenachádza pochopenie u matky maloletých. Stará matka maloletých detí zo strany matky má naopak neobmedzený prístup k maloletým deťom.
Uznesením č.k.: 51P/156/2013-85 zo dňa 26.11.2014 súd predbežným opatrením dočasne upravil styk navrhovateľov s maloletými deťmi tak, že sú oprávnení sa stretávať s maloletým W. K., nar. X.XX.XXXX a maloletým B. K., nar. XX.X.XXXX každú druhú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zamietol. V odôvodnení citovaného uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že narušené vzťahy medzi navrhovateľmi a matkou maloletých detí po smrti otca maloletých detí sa premietli až do znemožňovania styku maloletých detí so starými rodičmi. Aktuálne pomery v rodine preto vyžadujú, aby bol styk navrhovateľov ako blízkych osôb maloletých detí dočasne upravený súdnym rozhodnutím, nestotožnil sa s návrhom starých rodičov
len v otázke rozsahu styku a miesta výkonu styku s maloletými deťmi. Súd považoval za dostatočnú dočasnú úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi len jedenkrát v mesiaci, a to každú druhú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky, nakoľko takáto dočasná úprava pomerov je nielen v súlade s účelom predbežného opatrenia , ale je aj v záujme maloletých detí, ktoré boli po dobu jedného roka odlúčené od starých rodičov a proces obnovy vzťahu maloletých detí so svojimi starými rodičmi vyžaduje postupnosť a primeranosť tak, aby maloletí neboli vystavení nadmernému stresu a záťaži neprimeranej ich veku. Rovnako záujem maloletých detí nevyhnutne vyžaduje pri styku aj prítomnosť matky maloletých detí a v neposlednom rade aj rešpektovanie osoby matky ako jediného žijúceho rodiča maloletých detí zo strany samotných navrhovateľov., pretože matka ako rodič je povinná pri výkone rodičovských práv a povinnosti chrániť primárne záujmy maloletých detí. Upraviť styk maloletých detí výlučne v mieste bydliska starých rodičov, súd vyhodnotil ako nevhodné prostredie pre potreby maloletých detí, nakoľko zo začiatku je potrebné, aby sa styk starých rodičov s maloletými deťmi realizoval na neutrálnej pôde tak, aby výkon styku bol čo najviac v záujme maloletých detí a obohatil ich celkový ale najmä citový vývoj.
Proti citovanému uzneseniu podali odvolanie len navrhovatelia 1/,2/ dňa 18.12.2014./čl.92 a nas./
Na pojednávaní dňa 22.1.2015 súd z prednesu navrhovateľa v 2/ rade zistil, že po nariadení predbežného opatrenia prebehol styk len 1x a to dňa 28.12.2014 v súlade s vyhláseným výrokom, na základe vzájomnej komunikácie s matkou však s tým, že matka s deťmi bola na T., súhlasila s tým, aby došlo k stretnutiu na T., vycestovali spoločne s navrhovateľkou v 1/rade za nimi, všetko prebehlo v najlepšom poriadku, mal. deti mali radosť, že videli starých rodičov. Keďže mladší vnuk B. ich v zásade nepozná, keď videl ako sa objímajú so starším vnukom, pribehol ku nim so slovami: Aj ja, aj ja. Veľmi sa tešili z tohto stretnutie, po dlhej dobe bola len fyzicky prítomná pri deťoch, ale nijak do ich kontaktu s deťmi nezasahovala a ani nijak deti neusmerňovala.
Na pojednávaní dňa 22.1.2015 navrhovateľka v 1 /rade uviedla, že starší vnuk po dlhšom odlúčení ich prijal emočne veľmi s radosťou, s radosťou na nich zareagoval, nevycítila žiadnu priepasť, žiaden problém aj s prihliadnutím na čas, keď boli bez osobného kontaktu, s mladším vnukom, hoci s ním neboli v žiadnom užšom kontakte, spontánne prirodzene sa k nim pridal. Rovnako potvrdila, že matka nijako nezasahovala do priebehu styku, zároveň doniesli darčeky deťom, a so súhlasom matky im ich odovzdali. Stretnutie prebehlo v príjemnej atmosfére, mal. W. sa ich opýtal na ako dlho prišli, vysvetlili mu, že na dve hodiny, pri odchode, keď odchádzali preč, mal. W. sa rozbehol k dverám a hovoril, že ja babku nepustím.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave čk:11 CoP 67/2015-106 zo dňa 6.2.2015/ právoplatnosť dňa 23.2.2015/ bolo odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu tunajšieho súdu čk: 51P/156/2013-85 zo dňa 26.11.2014 zamietnuté, v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd vyslovil názor, že primárne pri úprave styku blízkej osoby s mal. deťmi by mal súd odčleniť čas starostlivosti rodiča tak, aby pre rodiča toto stretávanie obmedzenie jeho práv.
Z písomného podania navrhovateľov zo dňa 20.4.2015 / čl.113/ súd zistil, že v mesiaci január 2015 sa pre chorobu mal. detí styk nerealizoval. Ďalšie dve stretnutia boli v mesiaci 2/2015 a v marci/2015 s tým, že podľa tvrdení navrhovateľov matka účelovo zvolila nevhodné miesto na styk.
Na pojednávaní dňa 25.5.2015 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, ktorým bolo potvrdené predbežné opatrenie nariadené súdom I. stupňa inicioval stretnutie s PZ matky a matkou za účelom uzavretia dohody o úprave styku navrhovateľov s mal. deťmi, v zásade návrh dohody vychádzal primárne z rozsahu predbežného opatrenia, čiastočne nad rámec, aby bola daná možnosť navrhovateľom určovať miesto a čas styku. Návrh dohody nekorešpondoval s návrhom vo veci samej, bol to z ich strany ústretový krok, k dohode nedošlo, naviac styk starých rodičov na základe PO neplní sledovaný účel, matka volí mal. deťom taký program, ktorý svojou lukratívnosťou viac zaujíma mal. deti ako samotní starí rodičia, čím navrhovateľom minimalizuje priestor k tomu, aby mohli aktívne prežívať styk s deťmi, v zásade sú len pasívnymi pozorovateľmi detí pri ich hrách matky.
Právny zástupca matky na základe jej sprostredkovaných informácii uviedol, že na základe predbežného opatrenia sa realizoval styk navrhovateľov s deťmi, podľa úvahy matky však starí rodičia nevedeli zaujať mal. deti, napriek tomu, že jeden zo stykov sa realizoval vychádzkou do lesa, matka poukázala na skutočnosť, že voči navrhovateľovi v 2/rade je momentálne vedené konanie dozorujúce OP BA III. z jej vyjadrenia vyplýva, že chovanie a správanie sa navrhovateľa v 2/rade voči jej osobe je krajne nevhodné, v dôsledku čoho musela naňho podať trestné oznámenie, má ďalej závažnejšiu skutkovú podstatu, keďže sa jej priamo vyhrážal zabitím, dokonca závažný incident voči matke zo strany navrhovateľa v 2/ rade bol aj v budove tun. súdu pred pojednávaním v prejednávanej veci, preto v tomto smere má matka za to, že do doby pokiaľ sa nevyriešia zásadné veci chovania a správania sa starého otca voči jej osobe, nechce brániť navrhovateľom v styku s deťmi, avšak má za to, že pre ukľudnenie pomerov v rodine, opätovného nadobudnutia vzájomnej úcty a dôvery bude potrebné zatiaľ styk starých rodičov upraviť v rozsahu predbežného opatrenia, s tým, že matka vôbec nevylučuje do budúcnosti možnosť jeho rozšírenia za predpokladu, že to bude primárne zodpovedať záujmom detí a za podmienky že starí rodičia budú akceptovať jej osobu ako jediného žijúceho rodiča a zároveň zákonného zástupcu mal. detí. Ďalšie dôkazy v prejednávanej veci vykonať nežiadal.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že v záujme mal. detí je ,aby starí rodičia mali umožnené právo styku za súčasného skutkového stavu minimálne v rozsahu vymedzeného predbežným opatrením a v záujme starým rodičom nájsť väčší časový priestor pre možnosť zaujať deti v rámci ich práv a styku bol toho názoru, že aj s prihliadnutím na doterajší jeho výkon, možno tento rozsah styku starým rodičom rozšíriť o ďalšiu hodinu a to do 18.00 hod, ktorý čas je časom akceptovateľným na ročné obdobia na vek a režim oboch detí. Kolízny opatrovník ďalšie dôkazy vykonať nežiadal.
Na zistenie skutkového stavu súd doplnil dokazovanie.
Zo správy o šetrení pomerov na strane mal. detí kolíznym opatrovníkom vyplýva, že táto správa je z 2.9.2014, ktorý ďalej uviedol, že aj z priebehu predchádzajúceho pojednávania vyplynula potreba došetriť pomery, tieto boli následne vykonané KO tak, že v oboch domácnostiach sú vytvorené vhodné podmienky pre riadny výkon styku starých rodičov s mal. deťmi.
Doplňujúcim výsluchom navrhovateľa v 2/rade na pojednávaní dňa 25.5.2015 súd zistil, že po tom, čo súd I. stupňa nariadil PO sa spoločne s manželkou zúčastňujú styku s deťmi vždy obaja spoločne. Zo styku so svojimi vnukmi má veľmi dobré pocity, i keď k staršiemu vnukovi má bližší vzťah, keďže s nimi vyrastal. Pokiaľ ide o námietku matky, že nevedia upútať pozornosť svojich vnukov v rámci styku, uviedol, že to nie je celkom pravdivé, že pokiaľ ide o atrakciu Cubicon zaujať deti v takejto ponuke, by mal aj psychológ, postupne hlavne mladší vnuk ich prítomnosť neodmieta, veľmi pozitívne ich prijal, bežne s nimi komunikuje, je k ním otvorený. Naposledy /včera/ mal. W. mal záujem byť primárne v priamom osobnom kontakte s nimi Pokiaľ ide o jeho osobu k neveste- matke mal. detí, uviedol, že počas výkonu styku medzi nami nedochádza k žiadnym verbálnym útokom, v zásade jej prítomnosť pri styku s deťmi nikdy neviedla k tomu, že by medzi nami vznikol nejaký konflikt.
Doplňujúci výsluch navrhovateľky v 1/ rade nebolo možné vykonať bez ujmy na jej zdravotnom stave.
-prečítaním listín tvoriacich súdny spis, vrátane pripojeného súdneho spisu 37P/238/2013 mal súd preukázané, že otec mal. detí nar. X.X.XXXX, zomrel X.X.XXXX,
-prečítaním úmrtného listu otca mal. detí č.l. 4 - originál bola preukázaná totožná skutočnosť.
-prečítaním RL mal. detí, originál č.l. 4,mal súd preukázané, že ich otcom je t.č. nebohý syn navrhovateľov.
Záverečným prednesom právny zástupca navrhovateľov súdu uviedol, že navrhovatelia spolu s ich dcérou sú jedinými žijúcimi príbuznými mal. detí na strane zomr. otca detí, ich zákonných právom je s mal. deťmi ako svojimi vnukmi sa stretávať, toto ich právo im bolo systematicky a dlhodobo zo strany matky mal. detí upierané, prvý styk po smrti otca bol umožnený až na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu, matka účelovo ťaží z osobných konfliktov navrhovateľa v 2/ rade voči jej osobe, ku ktorým došlo ešte v priebehu minulého roka, je však zrejmé, že tieto konflikty sa ustálili, viacnásobný styk s matkou dosvedčil, že navrhovatelia nemajú problém s komunikáciou s matkou, ale v prvom rade s deťmi, treba si uvedomiť že toto konanie je o mal. deťoch a ich styku s rodičmi, a nie o sympatiách a antipatiách medzi matkou a starým otcom, navrhovatelia svojich vnukov milujú a sú ochotní sa podieľať na ich výchove a výžive, pomáhať matke a odovzdať svoju lásku a skúsenosti svojim vnukom.
Záverečným prednesom právny zástupca matky uviedol, že vo veci samej žiada návrhu vyhovieť len čiastočne, v tomto smere poukázal na skutočnosť, že navrhovaný rozsah styku aj s prihliadnutím na rozhodnutie KS v BA žiada zohľadniť súdom I. stupňa pri rozhodovaní vo veci samej, ktorý jasne deklaroval, že takýto rozsah navrhovanej úpravy styku by v zásade predstavoval obmedzenie rodičovských práv samotnej matky mal. detí.
Záverečným prednesom kolízny opatrovník zotrval na svojom vyjadrení, aby starí rodičia mali umožnené právo styku za súčasného skutkového stavu minimálne v rozsahu vymedzeného predbežným opatrením a v záujme starým rodičom nájsť väčší časový priestor pre možnosť zaujať deti v rámci ich práv a styku bol toho názoru, že aj s prihliadnutím na doterajší jeho výkon, možno tento rozsah styku starým rodičom rozšíriť o ďalšiu hodinu a to do 18.00 hod, ktorý čas je časom akceptovateľným na ročné obdobia na vek a režim oboch detí.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka / prvá časť vety pred bodkočiarkou/ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel.,
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie a rozvíjanie širších rodinných zväzkov. Dohovor o právach dieťaťa preto uznáva aj vplyv členov širšej rodiny dieťaťa na jeho formovaní, usmerňovaní vrátane vyživovacej povinnosti k nemu , ak je to potrebné. Aj keď tieto osoby nemajú v zásade rovnaké právo na styk s dieťaťom tak, ako toto právo prislúcha rodičom, všeobecne platí, že ak sa s rodičmi/rodičom dohodnú na styku s dieťaťom, takáto dohoda ani nepodlieha schváleniu súdom v konaní starostlivosti o maloletých. Súd je oprávnený rozhodnúť o styku dieťaťa s blízkymi osobami, v rozhodovacej činnosti najčastejšie v prípadoch starých rodičov len za podmienky, že nedošlo vôbec k dohode., pričom čas, ktorý vymedzí blízkym osobám na styk s deťmi má súd upraviť tak, aby nepredstavoval obmedzenie práv rodiča.
Ustanovenie § 25 ods. 5 Zákona o rodine zohľadňuje situácie, keď maloleté dieťa má silné citové väzby s blízkymi osobami, napr. starými rodičmi alebo súrodencami, avšak kontakt a stretávanie sa s nimi nie je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, alebo sú obmedzované alebo minimalizované zásahom rodiča, s ktorými dieťa žije. Aj keď tieto tzv. blízke osoby nemajú zákonné právo na styk s dieťaťom tak, ako je to v prípade rodiča, v každom prípade musí súd skúmať, či je v záujme dieťaťa takáto úprava, či si to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovej ujme a či by bol vývoj dieťaťa najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránke ohrozený, pokiaľ by mu nebolo umožnené stretávať sa s týmito osobami.
/rozsudok KS v Žiline sp.z.9PcP 15/2007/.
Navrhovatelia v 1/ a 2/rade sú nepochybne podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka blízkymi osobami maloletých detí ako ich príbuzní v priamom rade / starí rodičia / .
a sú aktívne vecne legitimovaní / aj každý samostatne/ domáhať sa súdnym rozhodnutím podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine úpravy styku s maloletými deťmi pre nemožnosť dohody s matkou mal. detí avšak len za podmienky ,že je to potrebné v záujme maloletých detí a ak to vyžadujú pomery v rodine. V prejednávanej veci je potrebné poukázať na to, že šlo o mimoriadne emočne vypäté konanie, poznačené slzami, výbuchmi hnevu, urážkami zo strany navrhovateľa v 2/rade voči matke maloletých detí, ktorý obviňoval matku za jej podľa jeho názoru nevhodné správanie sa voči synovi pred jeho smrťou a počas jeho choroby Súd si bol vedomí skutočnosti, že primárne navrhovateľ v 2/rade nemal ešte v čase podania návrhu a na prvých pojednávaní aspoň vo verbálnych prejavoch voči matke spracovanú stratu svojho syna, rovnako však nebol ochotný v tom čase pripustiť, že styk s vnukmi / hlavne mal. W./ nie je a ani nemôže byť realizovaný na rovnakom právnom základe a v rovnakom rozsahu, ako keď bol fakticky vykonávaný počas života otca maloletých detí spoločne s matkou, resp. podľa ich dohody. Je potrebné si uvedomiť, že smrť ich syna zasiahla a ovplyvnila život primárne maloletým deťom a ich matke, ktorá zostala ako jediný žijúci rodič zodpovedná za riadny výkon rodičovských práv a povinnosti. Bolo nielen právo matky ale jej povinnosťou chrániť primárne záujmy maloletých detí, pretože na strane mal. W. z výpovede matky, ale aj z lekárskeho potvrdenia bol preukázaný stav úzkosti a strachu maloletého zostávať v dome navrhovateľov, kde videl ako mu zomiera otec. Na strane matky nemožno vytknúť, že by navrhovateľom svojim konaním úmyselne, cielene či inak bezdôvodne bránila v ich styku s deťmi. Aj podľa úvahy súdu nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby navrhovateľom umožňovala styk s deťmi v rozsahu, ktorý je vymedzený v žalobnom petite, pretože vôbec nezodpovedá odôvodneným potrebám detí, pomerom v rodine matky po smrti manžela a z pohľadu súdu svojim rozsahom saturuje právo styku prislúchajúce rodičovi. Z prednesov matky za konania vo veci bolo opakovane deklarované, že nemá záujem brániť starým rodičom v styku s deťmi, ak tento bude primeraný situácii v ktorej sa ocitla, ktorú je aktívne schopná výchovne zvládnuť s tým, že zatiaľ nebude realizovaný v dome navrhovateľov. Rovnako z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia si vytvorili k vnukovi W. silné citové puto nielen tým, že s nimi vyrastal, ale ako rodičia neb. syna sa cítili byť zodpovední nahradiť obom vnukom svojou starostlivosťou, láskou, nehou a pomocou stratu ich otca a túžili si rovnako silný citový vzťah vzájomne vytvoriť aj s mladším vnukom o to viac, že v čase smrti svojho otca mal len jeden rok. Aj podľa skutkových zistení z vykonaného dokazovania možno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľov, že sú plne pripravení a ochotní pomôcť matke pri výchove maloletých detí, sú schopní sa náležite a s plnou zodpovednosťou riadne v rámci styku postarať o obe mal. deti, čo matka nikdy za konania ani nesporovala, nie sú však zatiaľ ako to vyplýva z výpovedi účastníkov konania ochotní akceptovať primárnu a rozhodujúcu funkciu matky vo výchove maloletých detí pokiaľ ide o nimi navrhovaný rozsah a miesto výkonu styku s jej deťmi. Nepopierateľne v živote každého mal. dieťaťa má nenahraditeľnú roľu starý rodič, ktorý s láskou a nehou rozvíja osobnosť svojich vnukov, vykonáva s deťmi aktivity, ktoré zamestnaný rodič nestíha, prípadne ako osamelý rodič si to nemôže dovoliť z ekonomických dôvodov. Z tohto pohľadu sa súd nie celkom stotožnil s tvrdením navrhovateľov, že matka zámerne vytvárala v rámci nariadeného predbežného opatrenia súdom deťom taký program, ktorý dostáva navrhovateľov do pozícii stážistov. Podľa názoru súdu matka zvolila vždy vhodné výchovné prostredie primárne pre rozvíjanie kontaktu navrhovateľov s maloletým Petrom formou hry, ktorá je mu vzhľadom na vek prirodzené blízka, následne matka po zistení, že na strane tohto dieťaťa nie sú žiadne negatívne reakcie, umožnila starým rodičom vychádzku v prírode, do priebehu stykov nezasahovala a ani nijak správanie sa oboch detí k navrhovateľom neusmerňovala.
Z vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že je možné styk navrhovateľov s maloletými deťmi pre nemožnosť dohody s matkou určiť súdnym rozhodnutím v rozsahu, ktorý primárne navrhla matka a ktorý aj podľa záveru súdu z vykonaného dokazovania zodpovedá veku, vôľovej a rozumovej vyspelosti maloletým deťom, zároveň aj možnostiam a schopnostiam matky, na rozdiel však od návrhu matky bez potreby jej osobnej účasti pri styku navrhovateľov s deťmi, navrhovatelia z vykonaného dokazovania náležite preukázali svoju schopnosť a pripravenosť sa o deti v rámci súdom určeného styku o deti postarať bez potreby osobnej prítomnosti matky pri tomto styku. Na strane mal.
detí neboli preukázané reakcie, ktoré by si po nadviazaní kontaktov navrhovateľov s deťmi vyžadovali ďalej osobnú prítomnosť matky.
Súd však za podmienky, že navrhovateľom matka neudelí súhlas neumožnil výkon práva styku realizovať v ich rodinného domu, vychádzal pritom zo skutkového stavu preukázaného ku dňu vyhlásenia rozsudku v záujme maloletých detí. Aj podľa názoru súdu vzhľadom na dobu od smrti otca maloletých detí ide o miesto, ktoré si vyžaduje výslovný súhlas matky, prípadne jej dobrovoľnú prítomnosť. Pretože styk blízkej osoby v zásade nemá nad mieru primeranú obmedzovať pri jeho výkone rodiča mal. detí, súd vylúčil z tohto výkonu celý mesiac august ako aj obdobie Silvestra.
Narušené vzťahy medzi hlavne navrhovateľom v 2/rade a matkou maloletých detí po smrti otca maloletých detí sa premietli do presného časového vymedzenia povinností navrhovateľov pri výkone práva styku ako starých rodičov s maloletými deťmi, nakoľko je to potrebné v záujme maloletých detí, aby bola matka včas informovaná o mieste tohto výkonu.
O lehote na splnenie súdom určenej povinnosti navrhovateľov oznámiť matke miesto výkonu styku súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 OSP, ktorú lehotu považuje za primeranú veci.
Preto súd vo veci samej rozhodol podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené a vo zvyšku návrh navrhovateľov 1/,2/ zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania vrátane trov predbežného opatrenia / § 145 OSP/ súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené, pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).