Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/511/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: V.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX I., zastúpenému JUDr. I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX H. H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, v mene ktorého koná Barbora Strachotová, člen predstavenstva, v konaní o zaplatenie sumy 2.299,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -39 zo dňa 22.01.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 424,09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,775 % z dlžnej sumy od 24.10.2011 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,027 % denne z dlžnej sumy od 24.10.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok); žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok za návrh v sume 137,50 € v lehote pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok); účastníkom náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.10.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200032785 (ďalej aj „Zmluva o revolvingovom úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 42. mesačných splátkach po 80,37 €, vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Keďže žalovaný z dlžnej sumy zaplatil len 1.075,91 € a dostal sa do omeškania s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, žalobca ku dňu 23.10.2011 úver zosplatnil, ktorú skutočnosť žalovanému dňa 07.09.2011 oznámil (Oznámenie o zosplatnení zo dňa 04.09.2011- v prípade omeškania žalovaného s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako tri mesiace a uplynutia pätnástich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia sa stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti; najstaršia splátka bola v deň vyhotovenia oznámenia 76 dní po splatnosti). Dňa 31.08.2012 žalobca ešte žalovaného vyzýval na plnenie pred začatím súdneho konania, kde ho upozornil na to, že vzhľadom na omeškanie so splácaním jednotlivých splátok došlo dňa 23.10.2011 k uplatneniu sankcie, spočívajúcej v strate výhody splátok a žalovaný je povinný zaplatiť doposiaľ neuhradené splátky úveru vo výške 2.299,63 €. Okresný súd zmluvu ako spotrebiteľskú preskúmal ex offo a usúdil, že neobsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia §

9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), pretože v nej absentuje „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“; úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Považoval žalobu za dôvodnú len v časti nároku žalobcu na poskytnutú istinu úveru (1500 €) zníženú o sumu, ktorú žalovaný preukázateľne (podľa tvrdenia žalobcu v žalobe) zaplatil (1.075,91 €); preto zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 424,09 € a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. S prihliadnutím na bezúročnosť poskytnutého úveru konštatoval, že z predložených listinných dôkazov nie je dostatočne preukázané, akým spôsobom žalobca započítaval jednotlivé splátky žalovaného, a preto nemohol žalobcovi priznať úrok z omeškania z jednotlivých nesplatených splátok, ako to žiadal. Nepochybným zostal žalobcov nárok na úrok z omeškania v požadovanej výške 4,775 % ročne z nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do zaplatenia; žalobu ohľadom zaplatenia úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol. Zmluvnú pokutu, dohodnutú medzi účastníkmi konania v bode 14 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 0,065 % za každý deň omeškania s úhradou splátky úveru a po zosplatnení úveru z celej dlžnej sumy, považoval súd za neprimerane vysokú, pretože takto dojednaná zmluvná pokuta predstavuje 23,725 % z každej omeškanej splátky, ako aj celej dlžnej sumy ročne, a preto využijúc postup upravený v § 545a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 0,065 % znížil na 0,027 % za každý deň omeškania. Rovnako ako v prípade úroku z omeškania, žalobca nesplnenie jednotlivých splátok žalovaným spoľahlivo nepreukázal, a teda súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,027 % za každý deň omeškania z nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do zaplatenia a žalobu ohľadom zaplatenia zmluvnej pokuty v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovaný, ako v spore vo väčšej časti úspešný účastník konania, si trovy konania neuplatnil, preto súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Proti druhému, tretiemu a štvrtému výroku rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie (č.l. 46-49 spisu). Závery súdu o nedostatku náležitostí Zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sú podľa neho nesprávnymi po stránke skutkovej i právnej. Údaje o výške a termíne splatnosti istiny a úrokov sú uvedené v splátkovom kalendári, ktorý žalovaný obdržal ako súčasť Oznámenia o schválení úveru, pričom táto skutočnosť výslovne vyplýva aj z článku 5., ods. 5.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého „v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2 tejto Zmluvy o RÚ Veriteľ uvedie, aká časť splátky je určená na splácanie istiny a aká na splácanie úrokov“. Pri dôslednej aplikácii zákona č. 129/2010 Z. z. je však nesporné, že rozpisovanie daných údajov nie je povinné pri každej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale len pri tých, kde istina a úroky (prípadne iné poplatky) sú uhrádzané osobitne alebo v rôznych termínoch alebo počet splátok na ich úhradu by bol odlišným. To, aby boli rozpisované splátky, zahrňujúce časť určenú na úhradu istiny a časť určenú na úhradu úrokov, nemá žiadny zákonný ani praktický význam. Súd teda nesprávne vykladá § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je jeho záver o nedostatku náležitosti zmluvy vedúci k tomu, že úver je bezúročným a bez poplatkov, je nesprávny. Nesprávnosť interpretácie uvedeného ustanovenia potvrdzuje aj eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z, ktoré je výsledkom implementácie článku 10 ods. 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách a spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Podľa tohto zmluva o úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa.

Žalobca namietol aj nesprávnosť rozhodnutia ohľadom nepriznania časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd uplatnený nárok vo výške 0,065 % denne znížil na 0,027 % denne, pričom takýto postup a jeho dôvody nie sú v súlade so zákonom. Okrem toho okresný súd žiadnym spôsobom svoj záver o neprimerane vysokej pokute nezdôvodnil, preto sú jeho závery arbitrárne a nepreskúmateľné a sú v rozpore s § 53b ods. 1 OZ, v zmysle ktorého platí, že ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.. V jeho § 3a ods. 1 je stanovené, že ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj „RPMN“), naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10

percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje RPMN pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Podľa odvolateľa v čase vzniku omeškania so splácaním (20.02.2011) bola výška úrokovej sadzby úroku z omeškania 9,5 % ročne, a teda trojnásobok uvedenej hodnoty - maximálna výška sankcií za omeškanie so splnením peňažného záväzku - predstavuje 28,5 % ročne. Pokiaľ si teda v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne (t. j. 23,725 % ročne) spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,775 % ročne, neprevýšil najvyššiu povolenú hranicu pre sankcie a jeho uplatnený nárok je v súlade so zákonom. Súd napadnutým rozsudkom nepriznal žalobcovi ani nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou jednotlivých splátok z dôvodu, že nebolo preukázané, akým spôsobom žalobca započítaval splátky žalovaného. Spolu s podanou žalobou bola predložená Karta klienta, z ktorej vyplýva dátum, výška sumy a dátum splatnosti jednotlivých splátok, a tiež, kedy došlo k úhrade a v akej výške. Ak súd nevychádzal z predmetného listinného dôkazu, v konečnom dôsledku to viedlo k nesprávnym záverom tak po stránke skutkovej, ako aj právnej.

Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi nároky, ohľadom ktorých bola žaloba zamietnutá, ako aj povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania a odvolacieho konania, ktoré riadne vyčíslil.

V doplnení odvolania zo dňa 20.02.2014 (č.l. 54-55 spisu) žalobca uviedol, že súd pri rozhodovaní nevychádzal z obsahu súdneho spisu, pretože on ku svojmu vyjadreniu zo dňa 16.12.2013 pripojil aj Splátkový kalendár, špecifikujúci výšku splátky, ako aj to, aká časť z istiny úveru je danou splátkou uhrádzaná.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa (č.l. 57 spisu) žiadal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť, pretože tento správne posúdil obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jej chýbajúce náležitosti, ako aj výšku sankcií, uplatňovaných voči žalovanému nad rámec zákona. Nemožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, týkajúcim sa nesprávnosti právneho posúdenia veci zo strany súdu, keďže jeho argument ohľadom rozpisu splátok (čo predstavuje v rámci splátky istina a čo úrok) tak, ako ho predložil žalobca v rámci odvolania (t.j. až po ukončení dokazovania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.) nebol súčasťou oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ako to tvrdí žalobca. Poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak ako bolo konštatované v odvolaním napadnutom rozsudku.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tieto v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

V zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

I keď krajský súd nesúhlasí so všetkými dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, rozsudok ako správny v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.), pretože z procesných dôvodov nemohol vstúpiť do konania. Odvolanie podal len žalobca, preto vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu

- tzv. „reformatio in peius“ - nemožno na základe jeho odvolania prvostupňové rozhodnutie zmeniť v jeho neprospech (§ 212 ods. 1 O.s.p. - odvolací súd nemôže zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v neprospech účastníka, ktorý odvolanie podal a v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal).

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa, oboznámiac sa s obsahom Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere platnými ku dňu 01.07.2010, Oznámenia o zosplatnení zo dňa 04.09.2011, Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.10.2010, s Kartou klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX, Splátkovým kalendárom ku Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 03.01.2014, vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, založený na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere, podpísanej žalovaným dňa 22.10.2010 a žalobcom dňa 25.10.2010, je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch

svoje rozhodnutie aj zdôvodnil. Vyslovené stanovisko je konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10), dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa; právne posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani žalobca.

Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo- právneho vzťahu. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Správny je teda právny názor okresného súdu ohľadom údajov, obsiahnutých v tzv. formulárovej zmluve účastníkov, ktoré nezodpovedajú požiadavkám, kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve týmito ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolacia námietka voči právnemu posúdeniu veci okresným súdom je nedôvodná.

Nedôvodná je aj námietka odvolateľa ohľadom splátkového kalendára. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem iného aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda riadne rozčlenenie jednotlivých splátok, nestačí uviesť len ich celkovú výšku. Predložená Zmluva o revolvingovom úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z údajov, vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“, viaže ku každej v ňom uvedených položiek, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k iným poplatkom. Tento účel nespĺňa zmluva, ktorá neobsahuje aj vyčíslenie výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel spotrebiteľského práva a to zvýšenú pozornosť, venovanú ochrane spotrebiteľa. Uvedená informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty, požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.

Napriek žalobcovmu tvrdeniu o tom, že Splátkový kalendár (vyhotovený až 04.01.2013, v rámci odvolania už datovaný dňa 25.10.2010) tvorí súčasť Oznámenia o schválení úveru (čl. 5, ods. 5.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere), z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (zo žiadneho z ustanovení Zmluvných dojednaní jednoznačne nevyplýva, že splátkový kalendár tvorí neoddeliteľnú prílohu Zmluvy o revolvingovom úvere); preto je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Súd prvého stupňa teda správne zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou 1.500 € a celkovo zaplatenou sumou 1.075,91 €, t. j. na sumu 424,09 €, z ktorej priznal žalobcovi aj úrok z omeškania (uplatnený vo výške 4,775 % ročne odo dňa 24.10.2011 do zaplatenia) aj zmluvnú pokutu (vo výške 0,027 % denne odo dňa 24.10.2011 do zaplatenia) a vo zvyšku nárok žalobcu (uplatňovaný nad tento rozsah) ako nedôvodný správne zamietol.

Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že účastníci konania si dohodli túto sankciu v bode 14 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Okresný súd ju zjavne považoval vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) za neprimerane vysokú, a tým sčasti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto v súlade s postupom podľa § 545a pristúpil k moderácii jej výšky a znížil ju zo žalobcom uplatnených 0,065 % denne na 0,027 % za každý deň omeškania; priznal ju zo sumy nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do zaplatenia; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V tomto smere odvolací súd so záverom okresného súdu nesúhlasí; obsah neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže konajúci súd moderovať. Ak totiž súd dospeje k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, t.j. jej absolútnej neplatnosti, táto zmluvná podmienka je neplatnou celá, bez možnosti jej moderovania alebo iného zníženia; vnútroštátny súd nemôže meniť obsah nekalej podmienky, uvedenej v spotrebiteľskej zmluve (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 zo dňa 14.06.2012). Aj napriek nesúhlasu odvolací súd však aj v tejto časti rozsudok potvrdil vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu zákazu reformácie in peius.

Ďalšia odvolacia námietka žalobcu, poukazujúca na súladnosť uplatnených sankcií za omeškanie s ustanovením § 53b v spojení s § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je tiež nedôvodná. V zmysle citovaných ustanovení sankcie nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania; potiaľ je tvrdenie žalobcu správne. Podľa stavu ku dňu 20.02.2011 však bola výška úrokovej sadzby úroku z omeškania v čase splatnosti záväzkov žalovaného voči žalobcovi 9 % p. a., a nie 9,5 % p. a., ako to tvrdí žalobca. Potom aj žalobcom uvádzaný výpočet, preukazujúci zákonnosť ním uplatnených sankcií za omeškanie nemožno považovať za relevantný.

V podanom odvolaní žalobca napadol aj výrok o povinnosti žalobcu zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok za návrh v sume 137,50 € v lehote pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výrok, ktorým súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Keďže však žalobca v odvolaní kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil a nešpecifikoval ním tvrdenú nesprávnosť výpočtu súdneho poplatku za žalobu ani rozhodnutia prvostupňového súdu o nepriznaní náhrady trov účastníkom konania, odvolací súd sa týmito otázkami osobitne nezaoberal.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch s poukazom na § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaný neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania a ani mu žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal.

V odvolacom konaní vstúpil do konania vedľajší účastník; z tohto dôvodu je uvedený v záhlaví na strane odporcu, ktorého v konaní mieni podporovať.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.