Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-44-2022.pdf
PDF · 75.87 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou vo veci starostlivosti súdu o: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale D. XXX a z otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/X, F., E., t. č. G. XX, A. XXX H., I., v konaní o úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A., sumou 150,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.03.2022 opakovane do budúcna,
d l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 01.03.2022 do 30.12.2022 vo výške 1.150,- Eur, je otec povinný zaplatiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom podaným osobne do podateľne súdu dňa 01.03.2022 podala návrh na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a určenie výživného.
Opatrovník s návrhom súhlasil.
Otec súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a určení výživného vo výške 150,- Eur.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom matky, rodným listom mal. A., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Na pojednávaní matka uviedla, že trvá na návrhu a žiada určiť výživné vo výške 200 Eur. Matka pracovala v Holandsku, porodila na Slovensku, potom sa vrátila do Holandska v apríli 2019 a žila s otcom dieťaťa do novembra 2019. Problém bol, že nemal o ňu a dieťa záujem, mal veľa nočných vychádzok, problém mu robili alkohol aj drogy, chodil na víkendy s kamarátmi. Maloletého navštívil v marci 2020 a potom
v lete minulého roku. Za celé obdobie poslal okolo 600,- Eur. Od podania návrhu poslal 200,- Eur. To, čo uviedol, že platí za dom, nie je pravda, žije so svojou priateľkou, s ktorou sa delí na polovicu, takže tie náklady sú len polovičné. Matka pracuje ako kozmetička, ako SZČO, príjem je 400,- Eur, to je po odpočítaní aj nájmu, čo platí 110,- Eur, aj zdravotného poistenia 79, - Eur. Býva v byte svojich rodičov, býva tam otec a sestra s dcérou, prispieva 70,- Eur. 70,- Eur dáva na auto a 25, - Eur na telefón a sporenie 10,- Eur. Maloletý chodí do škôlky, platí 32,50 Eur stravu, 5,- Eur školné, 20,- Eur mesačne sporenie, strava spolu matka + dieťa mesačne je to okolo 200,- Eur.
Otec bol kontaktovaný cez mail o prebiehajúcom konaní, nakoľko žije v Holansku, k návrhu sa vyjadril, že v roku prijal matku a dieťa v Holandsku a staral sa o nich. Matka zatajila otcovi peniaze, ktoré dostala po narodení dieťaťa na Slovensku, aj v Holandsku. Kvôli pandémii koronavírusu otec nemohol syna v roku 2020 a 2021 vidi eť. Jeho výdavky sú: 850Eur nájom, 300 Eur elektrika, 30 Eur voda, 80 Eur smetie, 120 Eur poistenie, 320 Eur auto+ benzín do práce. Otcov mesačný príjem je 1.800,- Eur. V roku 2019 definitívne ukončili s matkou spoločný život. O syna má záujem.
V správe opatrovníka je uvedené, že maloletý A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti odo dňa 01.11.2019, kedy matka odišla s maloletým z Holandska do trojizbového bytu v Ďačove. V spoločnej domácnosti býva aj sestra matky H. so svojou dcérou. Matka s maloletým A. majú svoju izbu, kde má maloletý svoj detský kútik. Matka je samostatne zárobkovo činnou osobou. Prevádzkuje kozmetický salón. Jej mesačný príjem je v sume 400 Eur. Maloletý je zdravým dieťaťom. Na výživu maloletého otec od narodenia prispel sumou 600 Eur. S otcom mali ústnu dohodu o platení výživného v sume 70 €, ktorú otec nedodržiaval.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. V súčasnom období sa o maloletého v plnej miere stará matka, pričom mu zabezpečuje opateru a starostlivosť. Otec žije a pracuje v zahraničí, so zverením súhlasil.
Súd určil výživné zo strany otca vo výške 150,- Eur mesačne, pričom túto výšku výživného považoval za dostatočnú na pokrytie nákladov na maloletého A. s tým, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb mal. A. a zárobkových pomerov otca. Súd považoval stanovenú výšku výživného za takú, ktorú je otec schopný prispievať na výživu maloletého. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Súd zdôrazňuje, že v prípade zmeny pomerov na strane účastníkov, je možné podať návrh na zmenu výživného pre maloletého. Súd určil výživné počnúc dňom 01.03.2022, teda od podania návrhu. Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.03.2022 do 30.12.2022 vo výške 1.150,- Eur, ktoré je otec povinný zaplatiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).