Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-11P/182/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletého R., t.č. v striedavej starostlivosti rodičov, zastúpený opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov K., zastúpená JUDr. Jánom Legerským, advokát, Nám. sv. Anny 15/25, Trenčín a R., zastúpený JUDr. Mariánom Rojkom, advokát, Železničná 90/12, Považská Bystrica, o určenie výživného za obdobie od 10.2.2014 do 3.9.2014 v sume 2022,86 Eur takto

rozhodol:

Súd návrh matky o určenie výživného na maloletého R., za obdobie od 10. 2. 2014 do 3. 9. 2014 v celkovej výške 2022,86 Eur , z a m i e t a.

odôvodnenie:

Matka sa svojim návrhom domáhala úpravy výživného na mal. R. a to za obdobie od 10.2.2014 do 3.9.2014 v celkovej sume 2022,86 Eur , teda v podstate žiadala, aby súd upravil za uvedené obdobie výživné 300,- Eur mesačne dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. -67, zo dňa 26.3.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. -313, zo dňa 17. 7. 2014 bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výživné zo strany rodičov upravené nebolo . Nakoľko do tejto úpravy výživného sa o maloletého starala matka a otec žiadnym spôsobom neprispieval na výživu dieťaťa, žiadala, aby súd upravil výživné 300,- Eur mesačne, čo je adekvátna čiastka k potrebám dieťaťa, ktoré skutočne naňho minula a v tomto jej pomáhali jej rodičia.

Otec s návrhom matky nesúhlasil , uviedol, že je pravdou, že dieťa ešte právne nebolo zverené obom rodičom, za čo vtedy matka žiada úpravu výživného , avšak v uvedenom čase sa on riadne o dieťa staral napriek tomu, že nežili v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa, o dieťa sa riadne staral a to tým spôsobom, že mu zakupoval potreby do školy, jedáleň, tenisový krúžok, okrem toho mu vzhľadom k tomu, že matka odišla so všetkými osobnými vecami dieťaťa, zakúpil všetky nové veci, nakoľko mal upravený styk s dieťaťom a dieťa nemal v podstate ani do čoho obliecť.

Opatrovník uviedol, že ponecháva na rozhodnutie súdu, avšak má preukázané, že otec sa o dieťa staral, je to potvrdené aj zo strany matky, ktorá potvrdila, že otec dieťaťu platí škôlku 22,- Eur a šport 75,- Eur, s čím matka súhlasila, že takéto platby otec dieťaťu dáva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením sa obsahom rozhodnutí Okresného súdu v Považskej Bystrici a to rozsudkom a zápisnicami zo spisu a zistil nasledovné :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. -67, zo dňa 26.marca 2014 bol maloletý R. zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že dieťa si rodičia striedajú v týždňových intervaloch. Výživné zo strany rodičov upravené nebolo. Matka okrem R. mala ešte

jednu vyživovaciu povinnosť k synovi D.. Otec okrem R. inú vyživovaciu povinnosť nemal. Súd vychádzal z nasledovných majetkových pomerov rodičov. Otec pracoval ako obchodný riaditeľ, kde podľa zamestnávateľa dosahoval priemernú mzdu 391,60 Eur netto. Matka pracovala ako podnikateľka s mesačným príjmom 400,- Eur netto. Súd konštatoval, že majetkové pomery oboch rodičov sú rovnaké a preto nie je potrebné, aby sa upravovalo výživné zo strany toho ktorého z rodičov. Ďalej mal súd uvedeným rozsudkom za preukázané, že otec v roku 2009 založil účet na meno maloletého R. a to terminovaný vklad, pričom v čase rozhodovania / k 12.3.2014/ predstavovala suma uvedených peňazí akumulovaná na tomto účte 12.306,55 Eur. Uvedený rozsudok bol následne potvrdený Krajským súdom v Trenčíne, kde aj v tomto rozhodnutí krajský súd konštatuje, že sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že s ohľadom na zárobkové pomery rodičov, ako aj na skutočnosť, že maloletý sa bude u rodičov striedať v pravidelných týždenných intervaloch, čiže jeho výchovu a výživu budú zabezpečovať v rovnakom časovom období nie je potrebné a dôsledne určiť výživné zo strany otca na maloletého. Následne mal súd za preukázané, že v uvedenom konaní bolo vydané predbežné opatrenie pod sp.zn. -67, zo dňa 6. marca 2014, kde súd predbežným opatrením upravil otcovi styk s maloletým R. tak, že otec sa mohol s maloletým stretávať každý nepárny týždeň v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v roku v dňoch v útorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v roku v dňoch pondelok, streda, piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Zároveň v tomto uznesení je konštatované, že je to predbežné opatrenie v podstate na pojednávaní dňa 5. 3. 2014 po vzájomnej dohode navrhli vydať obaja rodičia. Ani v tomto štádiu konania sa matka nedomáhala úpravy výživného predbežným opatrením. Následne uznesením Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. -271, zo dňa 19.mája 2014 súd nariadil matke odovzdať mal. R. otcovi, v časoch od 17.6.2014 od 18.00 od. do 26.6.2014 do 15.00 hod.

Matka na pojednávaní uviedla, že dieťa mala vo svojej starostlivosti, pričom otec žiadnym spôsobom neprispieval. Ona mala značné výdavky s dieťaťom, ktoré jej pomáhali hradiť rodičia. V návrhu už matka uvádza, že jej príjem bol len 300,- Eur mesačne, pričom jej pomáhali rodičia tým, že nemusela u nich platiť za bývanie. Taktiež za bývanie nemuselo platiť ani dieťa. Matka zhodne s návrhom uviedla, že je v majetkových možnostiach otca, aby platil výživné na maloletého 300,-Eur mesačne. V pôvodnom konaní matka žiadala zo strany otca výživné vo výške 1500,- Eur mesačne. Uviedla, že v uvedenom období pracovala ako súkromný podnikateľ, kde pracuje naďalej, poskytuje služby v kozmetickom priemysle. Potvrdila, že momentálne je v mínuse. Matka uviedla, že podľa jej názoru jednoznačne je v možnostiach otca, aby mal výživné určené 300,- Eur mesačne , čo dovoľujú jeho majetkové pomery. Ďalej uviedla, že pokiaľ jej otec vytýka nákladné dovolenky v Dubaji a podobne, je pravdou, že chodí na takéto dovolenky, ale toto jej hradia rodičia. Taktiež potvrdila, že má auto hondu. Je spoluvlastníčkou bytu. Pokiaľ otec vo vyjadrení uvádza, že dieťaťu založil účet a na tento mu dal peniaze, uviedla, že toto spravil jeho otec, teda starý otec maloletého. Koľko je na účte uviedla, že nevie. Účet bol založený bez jej vedomia. Potvrdila, že platil škôlku a stravu. Taktiež potvrdila, že otec sa stretával s dieťaťom v podstate tak, ako bolo upravené rozhodnutím súdu. Naďalej uviedla, že v podstate otec má také pomery, je vlastníkom domu, že by výživné platiť mohol. Takže uviedla, že nie je pravdou, že ich majetkové pomery sú rovnaké. Matka uviedla, že pokiaľ otec sa bráni tým, že dieťaťu musel zakúpiť všetky nové veci, takto konať nemusel, nakoľko ona ho na výkon k otcovi, resp. na styk s otcom vždy poslala riadne zbaleného a pripraveného. Bol vždy zbalený na tri dni. Nemusel mu teda nič kupovať. V súčasnej dobe matka uviedla, že nemajú žiaden problém s otcom pri odovzdávaní dieťaťa. Na otázku súdu, aby matka presne uviedla, aké boli konkrétne náklady s dieťaťom, teda v akej výške, v podstate toto matka len zo všeobecnosti zhodnotila, že mu musí kupovať rôzne oblečenie, hračky, stravu, tenis a podobne.

Otec uviedol, že z jeho strany sa nejedná o skutočnosť, že by nechcel na dieťa platiť. Uviedol, že má dieťa veľmi rád, dá mu aj posledné, ale považoval celý návrh matky za účelový. Uviedol, že sa o dieťa riadne staral a snažil sa s dieťaťom byť čo najčastejšie, aby mu mohol zabezpečovať všetky potreby, ktoré dieťa malo. V dôsledku toho otec pravidelne dieťaťu platil škôlku 15,- Eur, stravu 10,- Eur, plus ďalšie veci, cca 45,-Eur mesačne. Okrem toho otec platil pravidelne 15,- Eur za tenis. Vzhľadom k tomu, že matka odniesla dieťaťu všetky veci zo spoločnej domácnosti a chlapca si brával do svojho domu, musel mu zakúpiť všetky veci na novo, aby dieťa uňho malo to, na čo bolo zvyknuté. Taktiež uviedol, že sa pravidelne s dieťaťom stretával tak, ako bolo rozhodnuté zo strany súdu. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné, aby bolo výživné určené. Svoje tvrdenia potom otec dokladoval rôznou fotodokumentáciou, ako i potvrdeniami, ktoré potvrdzovali, že platil platby také, ako uviedol. Tieto skutočnosti nerozporovala ani matka, naopak potvrdila, že to, čo otec uviedol, skutočne aj platil.

Opatrovník uviedol, že na základe zápisu z úradného pohovoru je zrejmé , že matka nepoprela a nespochybnila platby zo strany otca za uvedené obdobie. Z tohto dôvodu opatrovník dospel k záveru, že otec si týmto spôsobom vyživovaciu povinnosť vzhľadom k svojim majetkovým pomerom plnil. Vzhľadom k tomu, že otec zabezpečoval platby spojené so škôlkou, stravu a poplatok, otec zabezpečoval teda potreby dieťaťa a staral sa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1,veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživu sa nepremlčuje, možnosť ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné súdneho zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že nie je potrebné spätne upravovať výživné zo strany otca. Vyživovacia povinnosť rodiča nespočíva len vo finančnom ekvivalente. Jednoznačne mal súd preukázané, že otec sa nevyhýba starostlivosti o dieťa, naopak otec všemožne bojoval za to, aby mohol byť s dieťaťom čo najviac. Dokonca otec podával aj rôzne predbežné opatrenia, resp. podal predbežné opatrenie, aby s dieťaťom mohol byť počas prázdnin na dovolenke, čo mu matka neumožňovala. Otec sa snažil všetkými možnými dostupnými prostriedkami o to, aby mohol s dieťaťom tráviť čo najviac času a teda samozrejme sa o tento čas aj o dieťa starať. Túto skutočnosť potvrdila samotná matka, ale aj opatrovník. Počas obdobia, kedy matka odišla s dieťaťom zo spoločnej domácnosti, otec naďalej sa snažil s dieťaťom stretávať, hradiť mu všetky poplatky, ktoré hradil dovtedy, t.j. škôlku, stravu v škôlke, jeho nadstavbové záujmy, ako tenis a rôzne športy, pričom otec preukázal, že takýmto spôsobom platil minimálne 90,- Eur mesačne. Toto samotná matka potvrdila, keď na úrade práce do zápisnice uviedla, že je pravdou, že otec synovi prispieva na škôlku 22,- Eur a šport 75,- Eur. Okrem toho otec relevantným spôsobom preukázal, že dieťaťu musel zakúpiť rôzne veci, nakoľko potom, čo matka odišla s dieťaťom, v podstate zo spoločnej domácnosti zobrala všetky veci. Neobstojí tvrdenie zo strany matky, že otec takéto veci kupovať nemusel, lebo ich kupoval duplicitne. Otec už v tom období žiadal, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti. Čiže otec tieto veci bol nútený zakúpiť, aby mu nebolo vytýkané, že nemá pripravené žiadne veci pre dieťa, teda dieťa uňho nemôže byť. Jednoznačne z celkového postoja otca je zrejmé, že sa nejedná o rodiča, ktorý by si nechcel plniť vyživovaciu povinnosť a tejto sa vyhýbal, resp. sa snažil dosiahnúť čo najmenšiu povinnosť hradiť náklady spojené s výchovou dieťaťa. Skutočnosť, že otec priamo matke finančné prostriedky nedával, ešte neznamená, že si vyživovaciu povinnosť neplnil. Matka žiadala vo svojom návrhu výživné vo výške 300,-Eur mesačne zo strany otca. Jednoznačne je vo všetkých rozhodnutiach jednak okresného súdu, ale aj rozhodnutia krajského súdu preukázané a konštatované, že obaja rodičia majú zárobkové pomery rovnaké. Takže v prípade, že matka žiada od otca 300,- Eur mesačne, jej podiel na výživu dieťaťa by mal byť taktiež v ekvivalente 300,- Eur, t.zn., že dieťa by malo byť zabezpečené podľa názoru matky sumou 600,- Eur mesačne. Žiadnym spôsobom matka nepreukázala skutočné náklady na dieťa. Matka len všeobecne uviedla, že dieťaťu zakupovala kozmetiku, jedlo, stravu, pričom nakoľko nemala žiadne finančné prostriedky, toto jej hradili rodičia.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že nie je potrebné upravovať výživné spätne za obdobie, pokiaľ dieťa bolo bez súdneho rozhodnutia u matky a i keď otcovi nebolo v rámci predbežného opatrenia upravené výživné, tento sa o dieťa staral. Tomuto nasvedčuje aj fakt, že na jednej strane sa matka na pojednávaní ohľadne zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti dohodla s otcom pomerne na širokej úprave styku, ale zároveň v tomto konaní nežiadala ani nepodmieňovala úpravu styku, čo býva bežné výživným, nakoľko v zmysle jednoznačne matka mala možnosť žiadať platenie výživného zo strany otca, najmä s poukazom na to, že matka tvrdila, že nemala žiadne finančné prostriedky a museli jej s týmto pomáhať rodičia. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že nie je potrebné potom výživné upravovať a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.