Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-201-2015.pdf
PDF · 79.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/201/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. František Dulačka a členiek senátu Mgr. Mária Kašíková a Mgr. Katarína Beniačová, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO : 35 838 825, právne zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporkyni: W. K., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V., W. B. XXX/X, štátny občan SR, o zaplatenie 1.550,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/215/2014-121 zo dňa 05. novembra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi 1.272,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 573,14 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia všetko do 15 dní, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.272,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 573,14 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 59,52 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 121,62 Eur.
Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 19.01.2006 uzatvorená Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 23.000,- Sk (763,46 Eur) za dojednanú úrokovú sadzbu 17,30 % ročne, ktorý sa odporkyňa zaviazala uhrádzať mesačnými splátkami vo výške 21,14 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Podľa žaloby na istinu pripadá suma 1.373,38 Eur. Táto podľa navrhovateľa pozostáva z riadnych úrokov 770,63 Eur, poplatku vo výške 200,14 Eur a čistá istina úveru 573,14 Eur. V danom prípade došlo k sčítacej chybe, potom na riadne úroky zostáva istina 600,10 Eur. Úroky vo výške 17,30 % ročne boli individuálne dojednané. V zmluve strany dojednali mesačný poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk. Odporkyni tak vznikla povinnosť dojednaný poplatok platiť, a preto súdom priznané poplatky za obdobie január 2006 až december 2010 predstavujú 99,58 Eur (60x50,- Sk). Pokiaľ boli uplatnené poplatky vo vyššej čiastke ako aj poplatky za upomienky, tieto neboli individuálne dojednané. Sadzobník poplatkov nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie pre absenciu jeho písomnej formy, ktorá písomná forma je podmienkou platnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdom priznaná suma tak predstavuje čistú istinu úveru 573,14 Eur, poplatky 99,58 Eur, riadny úrok 600,10 Eur.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 176,87 Eur tento neupresnil z akej sumy, v akej výške, za aké obdobie boli tieto úroky z omeškania vyčíslené, keď z podanej žaloby je nepochybné, že až od 15.01.2009 si uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 8% ročne. Súdu neprislúcha vyčítať skutkové tvrdenia z výpisu účtu odporcu, ktorý predložil navrhovateľ. Súd nemohol zistiť výšku zákonného úroku z omeškania, preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej podanou žalobou navrhovateľ sa domáhal zaplatenia riadneho úroku vo výške 0,66 Eur z istiny 1.550,91 Eur od 21.12.2010 do postúpenia, t.j. dňa 21.12.2010 ako aj úrokov vo výške 17,30 % ročne z istiny 1.373,38 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Úroky z omeškania nemožno priznať z príslušenstva pohľadávky (z úrokov). Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. Oneskorením zaplatenia úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. Keďže k zosplatneniu úveru došlo ku dňu konečnej splatnosti úveru, t.j. 20.12.2010, uvedeným dňom boli splatné úroky istiny úveru, a preto po tomto dátume už navrhovateľovi zmluvné úroky neprislúchajú.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., čistý úspech navrhovateľa predstavuje 64%. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomná žaloba na súd), režijný paušál a 20% DPH.
Navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote proti výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh zamietnutý a výroku o trovách konania podal odvolanie. Nesúhlasí s názorom súdu, že zmluvné úroky pripadajú len do doby poskytnutia úveru. V zmluve bolo dohodnuté, že dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu , a to v tomto poradí. Z daného vyplýva, že bola dohodnutá iná úprava platenia úrokov ako by bolo možné vyvodzovať z § 503 Obchodného zákonníka. Ako i dualita úrokov z omeškania a úrokov, z čoho vyplýva, že i po zosplatnení je stále daný nárok na úrok. Napadnutý rozsudok je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Nedostatok odôvodnenia vidí najmä v tom, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal najmä s otázkou zmluvnej strany medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a odporcom a s otázkou dispozitívnosti úročenia. S otázkou úročenia potom priamo súvisí otázka nepriznania nároku 177,53 Eur. Z odôvodnenia nevyplýva, prečo navrhovateľovi nebol priznaný nárok na zaplatenie vo výške 177,53 Eur za obdobie ku dňu 21.12.2010. Namieta skutočnosť, že súd aj pri jeho úvahách musel navrhovateľovi priznať nárok na zaplatenie sumy 177,53 Eur ako i nárok na úrok vo výške 17,30 % zo sumy 573,14 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Pri jeho úvahách musel navrhovateľovi súd priznať nárok na náhradu trov konania inak ako ju priznal. Preto navrhuje druhý a tretí výrok rozsudku zmeniť tak, že navrhovateľovi prizná právo na zaplatenie ako to požadoval v návrhu na začatie konania spolu s nárokom na náhradu trov konania v celosti, minimálne však v ďalšom rozsahu 177,53 Eur ako i nárok na riadny úrok vo výške 17,30 % ročne zo sumy 573,14 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania v celosti. Prípadne, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd Žilina ako odvolací súd (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie § 204 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Okresný súd v danej veci, na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a skutkové okolnosti správne vyhodnotil. Krajský súd v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, je dlžník povinný zaplatiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania. Túto povinnosť mu ukladá ust. § 517 ods. 2 OZ. Výšku úrokov z omeškania
si subjekty občianskoprávnych vzťahov nemôžu dohodnúť vo väčšom rozsahu, ako je upravená vo vykonávacom predpise, a to v nariadení vlády č. 87/1995 Z.z.. Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník nepripúšťajú možnosť platiť úroky z omeškania aj zo zmluvne dojednaných riadnych úrokov. Teda zmluvné úroky sa nestávajú súčasťou istiny, takže sa už ďalej neúročia, nakoľko neprichádza do úvahy branie úroku z úrokov.
Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov prečo nebola priznaná istina 177,53 Eur. Uvedené je odôvodnené na strane 4. napadnutého rozsudku. Práve naopak okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné, naopak rozsudok vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal všetky právne relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Je výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie nepredložil relevantnú, respektíve akúkoľvek protiargumentáciu.
Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Úspešnej odporkyni v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná (§224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. ), keďže si táto žiadne trovy v odvolacom konaní neuplatnila.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.