Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/117/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -59 zo dňa 26. marca 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo veciach sp. zn. , , , , , , , , , spojených na spoločné konanie pod sp. zn. . Súd prvého stupňa odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v pozícií oprávneného v exekučnom konaní voči povinnému F. Q. navrhol písomným podaním zvolenému súdneho exekútorovi vykonať exekúciu, pričom súdny exekútor predložil Okresnému súdu Nitra návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22. 03. 2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Navrhovateľ tvrdil, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 244 dní), čo je možné charakterizovať ako nesprávny postup exekučného súdu, ktorý bol v rozpore so zákonom, vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a tento postup bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur predstavujúcu náklady na správu pohľadávky v sume 70 eur, na udržanie a správu informačného systému v sume 40 eur a na administratívne spracovanie textov ako aj na poštovné a telekomunikačné výdaje v sume 15 eur a zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 449,94 eur, čo predstavuje sumu 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu vychádzajúc z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorých by

náhrada mala predstavovať sumu 660 eur ročne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa aj v ďalších konaniach tunajšieho súdu domáhal voči odporcovi rovnakého nároku, i keď v každom konaní bola jeho výška iná, ale z dôvodu hospodárnosti súd prvého stupňa podľa § 112 ods. 1 OSP spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. , , , , , , , , , a tým, že ďalej sa konanie viedlo pod sp. zn. .

Zo spisu sp. zn. jeho žalobného návrhu súd zistil, že exekučné konanie sa týka exekúcie vedenej pod č. , pod ktorým číslom súdny exekútor, ako to vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09. 09. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 02. 2011 č. k. -9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 03. 2011. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 07. 2011 č. k. -14 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 06. 2012.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 2.168,82 eur a nemajetkovej ujmy v sume 433,76 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 15. 07. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 04. 2011 č. k. -15 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 06. 2012. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19. 03. 2013 č. k. -28 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 05. 2013.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 880,- eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 28. 04. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 23. 06. 2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 623,27 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 15. 07. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18. 02. 2011 č. k. -9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 2011. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 01. 2012 č. k. -16 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 06. 2012.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 275,- eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 16. 05. 2011. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 19. 07. 2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 550,- eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 15. 07. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 10. 12. 2010 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.065,83 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym

exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 09. 12. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 04. 2012 č. k. -9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 639,87 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 15. 07. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 02. 2011 č. k. -10 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 05. 2011. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -15 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 2012.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 4.496,18 eur a nemajetkovej ujmy v sume 899,24 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 28. 04. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 21. 09. 2011 č. k. -16 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2013. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 05. 2013 č. k. -44 bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 946,70 eur a nemajetkovej ujmy v sume 189,34 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 09. 12. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 12. 01. 2011 č. k. -9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2011. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 01. 2012 č. k. -16 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 06. 2012.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že predmetom konania je nárok uplatnený navrhovateľom voči odporcovi na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože v exekučnom konaní nebola splnená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva žalobcu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, § 41 ods. 2 písm. c/, d/, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 05. 2010, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 05. 2011, § 41 ods. 2 písm. c/, d/, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 06. 2011, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného do 31. 05. 2010, podľa ktorého, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu. Podľa názoru súdu prvého stupňa táto lehota platí len v prípade, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že v prípade, že súd nezistí rozpor tak mu nič nebráni v tom, aby v zákonom stanovenej lehote rozhodol o žiadosti. Opačný prípad je však, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu

so zákonom, pretože musí, aby k tomu dospel, skúmať tento rozpor a vzhľadom na obtiažnosť vecí a počet nie je a nebolo ani možné do 15 dní to zistiť. Zo skutkového stavu vyplýva, že v predmetných exekúciách sa súd zaoberal materiálnym predpokladom exekúcie, a to exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a tento posudzoval v súlade s ust. § 45 ods. 1zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010 obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, a preto podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, keďže pre zamietavé rozhodnutie zákon žiadnu takúto lehotu ani neustanovuje. Z tohto dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd mohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom konaní. Vzhľadom na rozdielnosť názorov na výklad ust. § 44 ods. 2Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010 a množiace sa exekučné konania, si uvedomil i zákonodarca, pretože od 01. 06. 2010 bolo znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zmenené tak, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/, pre prípad písomného poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostáva nezmenené s tým, že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota.

Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , a -20 zo dňa 14. 02. 2013.

Podľa názoru súdu prvého stupňa v prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutí v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase, a to bez zbytočných prieťahov. V týchto konaniach existujú objektívne okolnosti, pre ktoré nebolo možné konštatovať, aby Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v 15- dňovej lehote, vzhľadom na zložitosť jednotlivých vecí, posudzujúc exekučný titul a jeho súlad alebo rozpor so zákonom.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože sa tohto práva na náhradu trov konania vzdal tým, že si náhradu trov konania neuplatnil tak, ako to výslovne bolo uvedené v písomnom vyjadrení, pričom podstatné trovy odporcovi nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň súdu prvého stupňa vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je podľa názoru navrhovateľa možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Odvolateľ zároveň namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany základného práva

na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. V ďalšej časti svojho odvolania odvolateľ vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda boli neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nebolo možné založiť meritórne rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú "mimosúdne" faktory. Tento súd tiež uviedol, že "dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote". Odvolateľ uviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpor exekučného titulu so zákonom. Podľa jeho názoru ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 <. OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 <., § 201 <. OSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 <. OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods. 2 OSP ), s verejným vyhlásením pri splnení podmienok podľa § 156 ods. 3 OSP, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 <. OSP).

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinný v čase začatia tohto konania), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona (účinný v čase začatia tohto konania), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (ods. 2).

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (účinný do 31.5.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (účinný od 1.6.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V preskúmavanej veci odvolací súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia, vo svojom rozhodnutí sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní naďalej tvrdí, že súd vec nesprávne posúdil po právnej stránke a nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty v súvislosti s určením zákonnej lehoty na vydanie poverenia v exekučnom konaní, keď exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Úlohou odvolacieho súdu bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia uvedené súdom prvého stupňa.

Odvolací súd k tejto námietke odvolateľa uvádza, s poukazom na obsah spisu a rozhodnutie súdu prvého stupňa, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú z pripojených spisových materiálov.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že exekučné konanie sa týka exekúcie vedenej pod č. , pod ktorým číslom súdny exekútor, ako to vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09. 09. 2010. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 02. 2011 č. k. -9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 07. 2011 č. k. -14 bolo exekučné konanie zastavené.

Zo spisu sp. zn. a z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 15. 07. 2010. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 04. 2011 č. k. -15 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19. 03. 2013 č. k. -28 bolo exekučné konanie zastavené.

Zo spisu sp. zn. a z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 28. 04. 2010 a dňa 23. 06. 2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

Zo spisu sp. zn. a z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu prvého stupňa dňa 15. 07. 2010 a Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 18. 02. 2011 č. k. -9 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 23. 01. 2012 č. k. -16 exekučné konanie zastavil.

Zo spisu sp. zn. , ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená

súdu prvého stupňa dňa 16. 05. 2011 a dňa 19. 07. 2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

Zo spisu sp. zn. a z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu prvého stupňa doručená dňa 15. 07. 2010 a súdny exekútor bol dňa 10. 12. 2010 poverený vykonaním exekúcie.

Zo spisu sp. zn. a z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 09. 12. 2010. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 04. 2012 č. k. -9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Zo spisu sp. zn. a z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu prvého stupňa doručená dňa 15. 07. 2010. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 02. 2011 č. k. -10 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a uznesením č. k. -15 bolo exekučné konanie zastavené.

Zo spisu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 4.496,18 eur a nemajetkovej ujmy v sume 899,24 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 28. 04. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 21. 09. 2011 č. k. -16 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2013. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 05. 2013 č. k. -44 bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené.

Zo spisu sp. zn. a z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená Okresnému súdu Nitra dňa 09. 12. 2010. Exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 12. 01. 2011 č. k. -9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 01. 2012 č. k. -16 bolo exekučné konanie zastavené.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného do 31. 05. 2010, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, pričom zdôraznil, že táto lehota platí len v prípade, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že v prípade, že súd nezistí rozpor tak mu nič nebráni v tom, aby v zákonom stanovenej lehote rozhodol o žiadosti. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010 obsahovalo iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahovalo lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Od 01. 06. 2010 bolo znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zmenené tak, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/, pre prípad písomného poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostáva nezmenené s tým, že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota.

Súd prvého stupňa jasne, logicky a vecne správne odôvodnil aj svoj záver, prečo tak rozhodol a vysvetlil rozdiel právneho stavu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v čase rozhodovania v prípade, ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok a s poukazom na ustálenú judikatúru rozhodovacej činnosti súdov poukázal na konkrétne rozhodnutia, ktoré obdobné prípady riešili a z úradnej povinnosti skúmal materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Tvrdenie odvolateľa o tom, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedených prípadoch exekučný súd rozhodol s omeškaním nebolo preukázané a toto tvrdenie i odvolací súd považuje za nepravdivé. V danej veci i odvolací súd je toho názoru, že keby aj bolo preukázané tvrdenie žalobcu v nedodržaní dĺžky lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, túto skutočnosť nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania s dopadom na tvrdenie navrhovateľa, že nesprávny

úradný postup bol v konaní preukázaný nedodržaním zákonom stanovenej lehoty pre rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napr. rozhodnutie , ).

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností odvolateľa v týchto veciach (zastavenie exekúcie) a akceptoval právne závery všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, lebo rozhodcovský rozsudok (notárska zápisnica), na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté) neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenia exekúcie (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. III. 148/2014).

Pokiaľ ide o ďalšie námietky odvolateľa, odvolací súd je toho názoru, že sú uvedené iba vo všeobecnej rovine bez konkrétnej špecifikácii, ako mal súd rozhodnúť o jeho žalobe, teda ako mal po právnej stránke posúdiť jeho uplatnený nárok, čo neurobil a pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že súd žalobu zamietol na základe úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, teda že súd založil svoje rozhodnutie na neprípustnej interpretácii, odvolací súd dospel k záveru, že ak nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), nemal dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami odvolateľa, ani ďalšími atribútmi vzniku škody (štyri zákonné podmienky) a nemajetkovej ujmy uplatnenej odvolateľom podanou žalobou.

Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá účastník konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich (-12). Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu, z Ústavy SR ani Dohovoru nemožno vyvodzovať, že súdy sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis ). Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa (žalobcu) i rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999, z ktorého tiež vyplýva, že sa nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

Súd je toho názoru, že súd prvého stupňa riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR , a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá.

Pri riadnom a dôslednom oboznámení sa s rozsudkom okresného spisu je zrejmé a nepochybné, že všetky otázky všeobecne namietané odvolateľom v odvolaní boli už súdom prvého stupňa vysvetlené. Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vnútorne rozporné. K záveru súdu prvého stupňa o rozpore exekučného titulu so zákonom sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR (pozri napr. rozhodnutia NS SR, sp. zn. , R 46/2012 - , ).

S poukazom na vyššie uvedený záver sudu prvého stupňa, ktorý urobil a ustál vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Vo veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.