Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36P-26-2014.pdf
PDF · 106.53 KB
Case nature
Area
Subarea
36P/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci starostlivosti o maloletého V. A., N.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky V.. V. S., N.. XX. XX. XXXX, C. A. V. XXXX/ XX, A. A., v konaní právne zastúpená JUDr. Dašou Brázdilovou, advokátkou, so sídlom Trhová 1, Zvolen a otca V.. P.. Q. A., N.. XX. XX. XXXX, C. A. B. XXXX/XX, A. A., C..Č.. W. XX, A. A., v konaní právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o rozšírenie úpravy styku, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/101/2013-207 zo dňa 21. 11. 2013 vo výroku o úprave styku otca s maloletým V. A., N.. XX. XX. XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým:
1/ každý nepárny týždeň v roku počas stredy od 8.00 hod. do 18.00 hod.,
2/ každý nepárny týždeň v roku počas štvrtka od 8.00 hod. do 18.00 hod.,
3/ každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
4/ každý párny týždeň v roku v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
5/ počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok na veľkonočný piatok od 9.00 hod. do
18.00 hod. a veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
6/ počas vianočných sviatkov každý rok 25. 12. od 9.00 hod. do 18.00 hod.
Otec je o p r á v n e n ý v stanovené dni a hodiny maloletého pred vchodom do bytu matky prevziať a matka je p o v i n n á maloletého otcovi odovzdať.
Otec je p o v i n n ý v stanovené dni a hodiny maloletého matke pred vchodom do bytu odovzdať.
Matka je p o v i n n á dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým umožniť.
V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a .
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojim návrhom domáhal úpravy rozšírenia styku k maloletému. Vo svojom návrhu uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní o určenie rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodol po znaleckom dokazovaní rozsudkom č.k. 32P/101/2013-107 zo dňa 21. 11. 2013, ktorý sa stal právoplatný dňa 07. 01. 2014 tak, že schválil dohodu rodičov a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom zaviazal otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 200,- Eur a zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku počas pondelka od 15.00 hod. do 17.00 hod., soboty od 15.00 hod. do 19.00 hod., nedele od 9.00 hod. do 12.00 hod., každý párny týždeň v roku počas stredy od 15.00 hod. do 19.00 hod., štvrtku od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý rok počas vianočných sviatkov od 25.12. od 15.00 hod. do 20.00 hod. V čase rozhodnutia vo veci určenia rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu ku dňu 21. 11. 2013 mal maloletý dva roky a tri mesiace. V čase podania návrhu na rozšírenie úpravy styku mal maloletý tri roky a dva mesiace. Maloletý navštevuje materskú škôlku, kde sa rýchlo adaptoval a kde trávi väčšinu dňa. Od poslednej úpravy styku ubehol jeden rok, počas ktorého otec trávil s maloletým dni a hodiny tak, ako mu určil súd. Nad rámec týchto dní a hodín matka nebola a nie je prípustná na dohodu ohľadom posledného rozšírenia úpravy styku tak, ako ho odporučila v konaní o určenie rodičovských práv a povinností aj znalkyňa W.. X. S.. Postoj matky je nemenný, neumožňuje styk otca s maloletým nad rámec rozsudku. V záveroch znaleckého posudku znalkyňa do budúcnosti nevylúčila striedavú starostlivosť a doporučila postupné rozširovanie styku otca s maloletým, pričom otec mal za to, že v budúcnosti nebude s matkou problém dohodnúť sa na rozšírení styku s maloletým. Maloletého frustruje návrat po niekoľkých hodinách od otca domov a chce, aby s ním otec trávil viac času, čo však matka neumožňuje aj napriek tomu, že navrhovateľ si svoje povinnosti voči nej titulom výživného na maloleté dieťa plní vždy načas. Vždy načas prišiel po syna, načas ho aj odovzdal a snaží sa s matkou vychádzať čo najkorektnejšie a komunikovať s ňou čo najohľaduplnejšie s ohľadom na maloletého syna. Komunikácia však ohľadom dohody o rozšírenie styku otca s maloletým aj na prípadné nočné spanie, je zo strany matky negatívna a odmieta ju bez ohľadu na to, či je to v záujme maloletého dieťaťa a aj bez ohľadu na to, že maloletý vyjadril pred otcom potrebu tráviť s ním viac času, nakoľko sa cíti s otcom príjemne a bezpečne. Ďalej otec uviedol, že v tomto prípade neexistujú zo strany matky žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by sa nemal v širšom rozsahu, teda nad rámec upraveného styku v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica podieľať na výchove maloletého dieťaťa. Žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/101/2013-207 zo dňa 21. 11. 2013 v časti o úprave styku tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu od 8.00 hod. do 18.00 hod., každý párny víkend v roku od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny rok cez veľkonočné sviatky od veľkonočného piatku od 18.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod., každý rok počas vianočných sviatkov od 25. 12 od 8.00 hod. do 26. 12 do 18.00 hod..
Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenou súdu dňa 15. 12. 2014 navrhla návrh otca zamietnuť, nakoľko nie je presvedčená, že od poslednej úpravy došlo k tak výraznej zmene pomerov, ktorá by nasvedčovala rozšíreniu styku otca s maloletým synom. Otec vidí zmenu pomerov v časovom odstupe od pôvodného rozhodnutia, teda že od poslednej úpravy ubehol jeden rok a on so synom strávil dni a hodiny ktoré mu určil súd a pozná jeho režim. Podotkla, že rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nadobudol právoplatnosť 07. 01. 2014, teda odo dňa právoplatnosti rozsudku neubehla celá doba jedného roka. Keďže bola uzavretá rodičovská dohoda, nepovažuje za dobré a vhodné v záujme maloletého meniť pôvodné rozhodnutie. Otcovi nebránila v úprave styku a ani by mu v budúcnosti nebránila, nakoľko všetko, akákoľvek zmena by mala byť v prvom rade v záujme maloletého dieťaťa. S otcom od poslednej úpravy komunikovala aj napriek komunikačnej náročnosti, keďže navrhovateľ je urážlivý, musí zvážiť každé slovo. Vysvetľovala mu, aby počkali a syna nepreťažovali do času, kedy si syn zvykne na dohodnutý režim styku na materskú školu a otázku úpravy styku odložili na čas, keď nebude akúkoľvek ďalšiu zmenu ťažko prežívať, nakoľko ďalšie konanie, s prípadným znaleckým dokazovaním pred súdom by bolo veľmi ťažkou psychickou záťažou pre maloletého syna. Nástup do materskej školy, zmena materskej školy, opakované zápaly horných dýchacích ciest, zrakové postihnutie, začínajúce sa zajakávanie, sú novými skutočnosťami, s ktorými sa treba vysporiadať. Zároveň predstavujú veľkú psychickú záťaž a ak by sa v súčasnej dobe mala riešiť ešte širšia úprava styku, toto považuje za nadmerné preťaženie maloletého syna. Otec pred podaním
návrhu neuviedol konkrétny návrh na zmeny úpravy styku, nepokúsil sa konkrétne dohodnúť, spomínal len strávenie času so synom aj počas noci, čo ona odmietla. Uviedla, že momentálna navrhovaná zmena by bola veľkou zmenou pre maloletého a k širšej úprave by malo dôjsť postupne, aby syn nepocítil zo zmien žiadnu traumu.
Otec dieťaťa sa aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach vyjadril v tom zmysle, že maloletému synovi neprospieva spôsob, akým je doteraz upravený styk, nakoľko mu robí problém, keď má maloletý od neho odísť k matke. S matkou sa pred rokom dohodli, že budú styk predlžovať. Maloletý je už aj vekovo starší a keď je s ním, chce s ním byť dlhšie. Styk doposiaľ prebiehal bez problémov. Matka nebráni maloletému, aby sa s ním stretával. Doposiaľ u neho nespal ani cez deň ani v noci, nakoľko mu to nebolo umožnené. Niekoľkokrát o to matku žiadal, aby mohol u neho maloletý syn aj prespávať, avšak matka sa o tom nechcela rozprávať. Maloletý syn má približne trištvrte roka, resp. rok problém s návratom pri jeho odovzdávaní, alebo prevzatí. Je pre neho ťažké ho vytrhnúť z prostredia v ktorom je, a potom ho zasa znova vrátiť matke. V podstate 5 krát za 14 dní mu musí vysvetľovať, prečo musí nastať zmena a z akého dôvodu sa musí vrátiť k matke. Uviedol, že netvrdí, že návrh pokiaľ ide o rozšírenie úpravy styku je ideálny, ale bol vypracovaný tak, aby sa maloletému nerobili veľké zmeny, nakoľko to nie je dobré ani pre neho ani pre rodičov.
Matka dieťaťa aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyni na pojednávaní konanom dňa 27. 02. 2015 navrhla návrh otca na rozšírenie úpravy styku zamietnuť, avšak na pojednávaní konanom dňa 25. 05. 2015 navrhla, aby došlo k zmene rozsudku Okresného súdu s tým, aby bol upravený styk pre otca v rámci celej soboty a nedele, vrátane denného spania, taktiež, aby došlo k úprave stretávania pokiaľ ide o sviatky, t.j. v rámci veľkonočných a vianočných sviatkov a tiež v rámci stredy tak, ako to navrhoval otec v návrhu. Uviedla, že má záujem na tom, aby prechod maloletého pokiaľ ide o rozšírenie úpravy styku bol postupný aj vzhľadom na osobu maloletého. Maloletý si musí najprv u otca zvyknúť pokiaľ ide o jeho denný spánok, a až potom je potrebné riešiť otázku nočného prespávania u otca. Otec by v prípade že by maloletý bol u neho celú sobotu, ako aj celú nedeľu vrátane denného spania, má možnosť vyskúšať si túto formu a ak by sa osvedčila, tak by nebránila tomu, aby maloletý mohol u otca zostať aj na nočné spanie. Ďalej uviedla, že u maloletého pretrvávajú emotívne prejavy. Problematický je predovšetkým nástup do škôlky, problém je s adaptáciou v rámci nástupu, tak isto reaguje veľmi emotívne. Má určité neprimerané reakcie, je náročné ho uspokojiť, keď ho niečo rozruší. Začiatkom mája 2015 mal maloletý problém s prijímaním stravy, resp. ju úplne odmietal. Aj na základe správy zo psychologického vyšetrenia je zrejmé, že dieťa je veľmi citlivé a úzkostlivo vníma zmeny. Akonáhle dôjde k výrazným zmenám, tak tieto môžu viesť k regresu v jeho vývine.
Kolízny opatrovník uviedol, že rodičia nie sú schopní dospieť v rámci rozšírenia úpravy styku k dohode, preto tento musí byť stanovený striktne súdom. Rodičia maloletého mali príležitosť viackrát v rámci poradensko-psychologického procesu dospieť k dohode, avšak k tejto nedošlo. Z dôvodu, že sa rodičia podrobujú psychologicko-poradenského procesu, kolízny opatrovník odporučil súdu, aby styk otca s maloletým dieťaťom rozšíril v zmysle záverov z poradenského procesu.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/101/2013-207 zo dňa 21.11.2013 bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Otcovi dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 200,- Eur. Zároveň bol otec maloletého zaviazaný splácať na maloletého zročné výživné za obdobie od 01. 03. 2013 do 21. 11. 2013 zaplatiť tak zročné výživné vo výške 800,- Eur a to v 80,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým na každý nepárny týždeň v roku počas pondelka od 15.00 hod. do 17.00 hod., soboty od 15.00 hod. do 19.00 hod., nedele od 9.00 hod. do 12.00 hod., každý párny týždeň v roku počas stredy od 15.00 hod. do 19.00 hod., štvrtku od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý rok počas vianočných sviatkov od 25. decembra od 15.00
hod. do 20.00 hod. Rodičom bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
V čase tejto úpravy styku otca s maloletým dieťaťom bola matka s maloletým na materskej dovolenke a maloletý bol vo veku dvoch rokov a troch mesiacov. Vzhľadom na útly vek bol naviazaný na matku, ktorá s ním bola v domácnosti.
V súčasnej dobe nastala zmena pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ktoré dňa 21. 08. 2015 dovŕši 4 roky svojho veku a navštevuje materskú školu ako aj na strane otca, s tým, že tento dňa 31. 01. 2015 uzatvoril druhé manželstvo, spoločne s manželkou sa dňa 26. 04. 2015 presťahovali do 4-izbového bytu a na konci mesiaca máj očakávali so súčasnou manželkou narodenie dieťaťa.
Zo správy zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia maloletého zo dňa 10. 11. 2014 vypracovaného Súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva ako súčasť Súkromnej špeciálnej materskej školy, B. B. B. XX, A. A. vyplýva, že maloletý je dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako aj so zrakovým postihnutím, pričom rozumové schopnosti sú primerané. Dieťa v rámci odporúčaní je potrebné zaradiť do súkromnej špeciálnej materskej školy, vypracovať individuálny výchovno-vzdelávací program, ktorý zohľadňuje potreby a špecifiká dieťaťa, posilňovať koncentráciu pozornosti, eliminovať prejavy hnevu, vzdoru, plačlivosti, aktívne spolupracovať s rodinou, zainteresovať ich pri tvorbe individuálnych programov a samotnej výchovnej práci, pričom taktiež dospelý musí jednoznačne stanoviť mantinely, ktoré je potrebné dodržiavať a neustupovať.
Zo správy zo sociálneho zisťovania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 25. 02. 2015 bolo zistené, že úrad odporučil súdu návrh otca zamietnuť, a to najmä z dôvodu súčasných psychických problémov maloletého a jeho problémov s adaptáciou na nové prostredie, na prostredie materskej školy a jeho súčasné ťažké zvládanie častých zmien. Taktiež aj vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorá zahŕňa aj súčasnú úpravu styku ubehla krátka doba t.j. 1 rok.
V záverečnej správe z poradensko-psychologického procesu zo dňa 21. 05. 2015, ktorá bola vypracovaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, referátom poradensko-psychologických služieb tento zmenil svoje stanovisko, ktoré zaujal v správe zo dňa 25. 02. 2015 a konštatoval, že v otázke rodičovskej komunikácie je komunikácia medzi rodičmi toho času neprimeraná. Sú obdobia, kedy rodičia medzi sebou komunikujú a komunikáciu vnímajú lepšie, a sú obdobia, kedy horšie komunikujú. Zhoršenie komunikácie nastáva, ak si rodičia neodovzdávajú základné informácie o maloletom dieťati alebo odlišne vnímajú podstatu a dôležitosť danej informácii. Sú situácie, keď sa rodičia dokážu dohodnúť a verbálna komunikácia je ústretová. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rodičia majú odlišné postoje. Matka nie je stotožnená s nočným spaním maloletého dieťaťa u otca, otec žiada o nočné prespávanie maloletého v jeho domácnosti. Rodičia boli usmernení hľadať kompromis a dohodu, ktorá by bola keď aj čiastočne, ale prijateľná pre obidvoch rodičov a tiež pre maloletého, aby zmena pre maloletého bola postupná a citlivá. Matka mala záujem, aby maloletý začal prespávať u otca počas denného spania, až potom prejsť na nočné spanie. Vzhľadom na odlišné postoje rodičov a na postupné zvládanie zmien u dieťaťa, na jeho pozitívny vzťah k otcovi, bolo odporučené, aby kontakt maloletého s otcom prebiehal dva víkendy v mesiaci. A to prvý víkend v mesiaci. Kontakt u maloletého s otcom prebiehal od soboty rána do soboty večera s denným spaním a v nedeľu od rána do nedele večera s denným spaním. Druhý víkendový pobyt maloletého u otca aby prebiehal od soboty rána do nedele poobedia s poobedňajším spaním a s jedným nočným spaním s tým, že sa budú rešpektovať potreby maloletého dieťaťa. Kontakt maloletého s otcom počas pracovných dní by bol ponechaný na rodičovskej dohode.
Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že návrh otca na zmenu rozsudku súdu o doterajšej úprave jeho styku s maloletým dieťaťom je čiastočne dôvodný. Maloleté dieťa je vekovo staršie a vyspelejšie, preto je potrebné znova upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, avšak na druhej strane maloletý je stále vo veľmi citlivom období s emotívnymi prejavmi a reakciami a preto jeho adaptácia na
domácnosť otca musí byť postupná. Za danej situácie predovšetkým s prihliadnutím na zmenu pomerov, ktorá nastala u otca, najmä vytvorenie si novej rodiny (manželky a dieťaťa) a nového prostredia do ktorého má byť maloletý v rámci rozšírenia úpravy styku začlenený, teda za danej situácie s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa súd dospel k záveru, že je v súčasnej dobe možné upraviť styk otca s maloletým s tým, že došlo k jeho rozšíreniu jednak aj v rámci stretávania sa počas dní v týždni ako aj počas víkendov a sviatkov vrátane denného spania maloletého u otca. V rámci režimu denného a nočného spania maloletého u otca súd poukazuje na samotnú výpoveď otca pred súdom, v ktorej uviedol, že sa ešte nestalo, že by maloletý u neho prespal ani cez deň ani v noci, preto je súd toho názoru, že bude potrebné, aby si dieťa zvyklo na rozšírený styk otca s ním a postupne ako si dieťa na takúto úpravu styku s otcom zvykne, môžu rodičia aj na základe vlastnej dohody skúsiť, či by dieťa mohlo prespávať u otca a mohol by byť styk otca s dieťaťom upravený tak, ako to pôvodne otec v návrhu žiadal. Dieťa aj keď je vekovo staršie, je fyzicky ešte v nízkom veku, nie je schopné slovne verbalizovať prípadné nedostatky so starostlivosťou rodičov a dostáva sa vekove do obdobia vzdoru, kedy výraznejšie zmeny v režime dieťaťa z vývinového hľadiska nie sú vhodné. Dieťa potrebuje v tomto období nadobudnúť pocit istoty, stability, vytvoriť si pozitívny postoj k okoliu a sociálnemu prostrediu. Je pravdepodobné, že pri postupnej adaptácii dieťaťa na nové podmienky a prostredie zvyšovaním času pobytu dieťaťa s otcom nedôjde ku psychickej ujme dieťaťa.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že vzhľadom na značnú zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom dodnes, je dôvodná zmena rozsudku súdu o spôsobe a rozsahu styku otca s dieťaťom. Za danej situácie však súd zatiaľ nevidí možnosť upraviť styk otca s maloletým tak, že by maloletý u neho prespával, teda aj na nočné spanie a to z dôvodu, že je tu potrebná postupnosť krokov k tomu, aby dieťa mohlo u svojho otca aj prespávať. Preto súd návrh otca v prevyšujúcej časti zamietol.
Za danej situácie je teda dôvodné, aby sa dieťa po pobyte u otca v sobotu večer vrátilo do domácnosti matky a opätovne v nedeľu ráno si ho otec preberal do svojej starostlivosti. Súd tiež rozšíril kontakt otca s maloletým na každý nepárny týždeň v roku počas stredy od 8.00 hod. do 18.00 hod. a štvrtka od 8.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že keďže maloletý navštevuje materskú školu bude potrebné, aby otec dieťa pokiaľ bude zdravé zaviedol do materskej školy (pokiaľ na stanovené dni nepripadne štátny sviatok resp. prázdniny) a následne ho aj zo škôlky vyzdvihol. Súd ďalej rozšíril stretávanie otca s maloletým aj v rámci veľkonočných a vianočných sviatkov. Súd upozorňuje oboch rodičov maloletého dieťaťa, že ich konanie má byť zamerané najmä v najlepšom záujme maloletého dieťaťa tak, ako im to predpisuje ustanovenie § 28 Zákona o rodine.
Súd považuje za správne, že rodičia sa maloletému venujú, vytvárajú pre neho záujmové aktivity, ktoré dieťa zaujímajú, pretože to je základným predpokladom pre udržanie, ale aj vytvorenie správneho vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom, ktorý dáva dobré predpoklady do budúcna keď dieťa vyrastie.
Súd apeluje na rodičov, že dieťa je samostatnou jedinečnou ľudskou bytosťou so samostatným prežívaním rôznych životných situácií, s ktorými sa stretáva. Dieťa je ešte v pomerne útlom veku, kedy má byť milované oboma rodičmi a ochraňované pred akýmikoľvek negatívnymi zásahmi do jeho psychiky, ale aj do fyzickej integrity. Vzájomná neústupnosť rodičov nevytvára predpoklady pre riadny zdravý, psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Súd taktiež dáva rodičom do pozornosti aj to, že ak bude dieťa staršie, psychicky vyspelejšie, bude existovať dôvod na rozšírenie styku otca s maloletým dieťaťom ešte vo väčšom rozsahu, aj keď sa otec možno cíti byť ukrivdený na realizácii svojich rodičovských práv vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Rodičia však sami navodili situáciu, že maloleté dieťa je ukrivdené na jeho základnom práve, a to na práve žiť v usporiadaných rodinných vzťahoch.
Súd mal za to, že úprava styku otca s dieťaťom v rozsahu ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia zabezpečuje otcovi možnosť výkonu rodičovských práv a povinností tak, ako vyplýva z ustanovení zákona a zabezpečí sa dostatok kontaktov medzi otcom a synom.
Stanovené dni a hodiny dal súd oprávnenie otcovi dieťa pred bytom matky prevziať a stanovené dni a hodiny súd uložil matke povinnosť dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi styk umožniť.
Keďže v danom prípade ide o nesporové konanie, teda medzi účastníkmi nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu vo veci, v takomto prípade je nepochybné, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Judikačnou činnosťou bolo určené, že v daných prípadoch rozhodnutie v takýchto veciach nebude obsahovať výrok o trovách konania (RV/1968).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy;
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.