Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/166/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. G. P., A. X, D., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská 9, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. júla 2014 č. 1100304/1/312658/2014 takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 8. júla 2014 č. 1100304/1/312658/2014 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 588,76 eur na účet právnej zástupkyni žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou zo dňa 16. 09. 2014 žiadal, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 07. 2014, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra zo dňa 28. 01. 2014 č. 9101402/5/347416/2014/Valm (správne malo byť 9401402/5/347416/2014/Valm), ktorým správca dane vyrubil žalobcovi na základe daňovej kontroly rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 5.541,41 eur. Žalovaný toto rozhodnutie zmenil a žalobcovi žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 08. 07. 2014 vyrubil daň z príjmov fyzickej osoby v sume 5.587,29 eur.

V podanej žalobe uviedol, že obe rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že na základe zmluvy zo dňa 25. 03. 2010 boli od Mgr. F. D. F. kúpené pozemky v katastrálnom území N. za celkovú sumu 35.000,- eur, pričom úhrada kúpnej ceny bola zaúčtovaná v peňažnom denníku za rok 2010 dňa 12. 04. 2010 ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Na základe uzavretej zmluvy o budúcej zmluve s W. C. bola dňa 01. 10. 2010 prijatá suma 18.750,- eur, ktorá bola v peňažnom denníku zaúčtovaná ako príjem ovplyvňujúci základ dane v sume 15.756,30 eur. Podľa posúdenia správcu dane sa obidve operácie týkali obstarania a predaja tých istých parciel, pričom vznikol nesúlad v ich daňovom posúdení. Príjem bol zdanený daňou z príjmu, ale nebol k nemu uplatnený prislúchajúci oprávnený výdavok. V priebehu daňovej kontroly žalobca požadoval, aby správca dane túto skutočnosť zohľadnil a znížil základ dane o pomernú časť výdavku vynaloženého na obstaranie predávaných parciel, a to do výšky dosiahnutého príjmu, t. j. 15.756,30 eur. Správca dane ale odmietol takúto úpravu vykonať, čo odôvodnil tým, že tento výdavok nespĺňa podmienky uvedené v ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a to tým, že v roku 2010 nebol zaúčtovaný tento daňový výdavok vo výške kúpnej ceny. Žalobca bol toho názoru, že znenie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia podmieňuje daňový výdavok len jeho zaúčtovaním bez toho, aby rozlišoval, či bol zaúčtovaný ako daňový alebo

nedaňový výdavok a za splnenie podmienky zaúčtovania je teda potrebné považovať každé zaúčtovanie výdavku. V prípade predmetných nehnuteľností bol výdavok na ich obstaranie zaúčtovaný v peňažnom denníku za rok 2010. Názor správcu dane, že toto zaúčtovanie nie je postačujúce, je v rozpore s ust. § 2 písm. i/ vyššie citovaného zákona. Skutočnosť, že predmetný výdavok bol zaúčtovaný ako nedaňový, ešte neznamená, že nebol zaúčtovaný. V čase vzniku tohto výdavku bol zaúčtovaný správne ako nedaňový výdavok. Pokiaľ bolo potrebné následne časť tohto výdavku preúčtovať na daňový výdavok, je to len nedostatok v ďalšom účtovaní, ktorý nemôže mať za následok neuznanie výdavku ako takého. V prípade, že by daňovník zistil túto chybu sám, má právo podať dodatočné daňové priznanie a v prípade, že to bolo zistené pri daňovej kontrole alebo vo vyrubovacom konaní, je túto nesprávnosť povinný zohľadniť správca dane (ust. § 3 ods. 1, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na výdavok 15.700,- eur za prenájom priestorov. Uviedol, že správca dane výdavky za prenájom týchto nebytových priestorov od spoločnosti SOFEX s.r.o. označil za nedaňové, a to z dôvodu, že predložené dôkazy sú podľa neho nepreukázané, právne neúčinné a účelové s cieľom znížiť daňovú povinnosť. Zdôraznil, že v zmysle uzavretej zmluvy o prenájme nebytových priestorov medzi spoločnosťou SOFEX s.r.o. a subjektom A. G. P. (žalobca) podniká v týchto priestoroch na Brigádnickej ulici 1 v Nitre od 27. 08. 2010 a tieto doteraz využíva na svoju podnikateľskú činnosť, teda priestory slúžia tak, ako je to uvedené v zmluve o ich prenájme. K tvrdeniu správcu dane, že zmluva je právne neúčinná, nakoľko nie je uzavretá so skutočným vlastníkom, resp. spoločnosť SOFEX s.r.o. nemá v obchodnom majetku zahrnutú budovu, žalobca uviedol, že dňa 23. 08. 2010 B. G. ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti na N. XXX/X v D. uzavrela dohodu o poskytnutí priestorov do užívania so spoločnosťou SOFEX s.r.o. ako nájomcom. V tejto dohode je dohodnuté i právo nájomcu prenajímať vymedzené nehnuteľnosti tretím osobám. Dohodu za vlastníka na základe plnej moci podpísal žalobca ako splnomocnená osoba a na základe tejto dohody boli žalobcovi predmetné priestory i prenajaté, o čom bola spísaná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 10. 2010, ktorá bola predložená počas daňovej kontroly. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že plná moc nie je relevantný dôkaz, čo odôvodnil tým, že bola predložená až 17. 01. 2014, bola udelená žalobcovi, a nie spoločnosti SOFEX s.r.o. a na zmluve o prenájme nebytových priestorov nie je uvedené, že bola vyhotovená na základe plnej moci. Ani jeden z týchto dôvodov však nezakladá neplatnosť plnej moci. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že výdavok na nájomné je dostatočne preukázaný po vecnej i po právnej stránke.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol nový argument, ktorý vo vyrubovacom konaní nebol špecifikovaný, a to, že výška nájomného mala byť podľa uzavretej zmluvy o prenájme len v polovičnej sume, nakoľko zmluvný vzťah bol ukončený v dobe kratšej ako 6 mesiacov. Vo faktúre č. DF 10086 na sumu 15.700,- eur je uvedené obdobie, za ktoré je prenájom fakturovaný, pričom fakturovaná suma je v súlade so zmluvou o prenájme nebytových priestorov, nakoľko pri nájomnom vzťahu kratšom ako 6 mesiacov bolo dohodnuté nájomné v sume 40,- eur, resp. 25,- eur bez ohľadu na dĺžku nájomného vzťahu. Preto tvrdenia žalovaného, že výška fakturovaného nájomného nezodpovedá zmluve o prenájme nebytových priestorov, nie je pravdivé a nemôže byť dôvodom na neuznanie daňového výdavku. Prenájom a využívanie priestorov na podnikanie bolo dostatočne preukázané a je potom opodstatnené, aby sa základ dane u žalobcu znížil o výdavky charakteru nájomného.

Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 03. 11. 2014 k žalobe uviedol, že žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 08. 07. 2014 zmenil rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 01. 2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 5.541,41 eur na sumu 5.587,29 eur.

K námietkam žalobcu k podanej žalobe uviedol, že v priebehu daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca fakturoval dňa 01. 10. 2010 faktúrou č. 2010012 W. C. preddavok na kúpu nehnuteľností, pozemkov v katastrálnom území N. v sume 15.756,- eur (18.750,- eur s DPH), ktorého úhradu si v hotovosti zahrnul do zdaniteľných príjmov. Svedok W. C. k vystavenej faktúre uviedol, že sumu 18.750,- eur uhradil žalobcovi v deň vystavenia faktúry a nevie, aké pozemky boli predmetom kúpy, pretože peniaze vlastne žalobcovi požičal na kúpu materiálu, ktorý potreboval na stavbu rodinných domov v katastrálnom území N.. V prípade, ak by mu žalobca požičané peniaze nevrátil, stal by sa podľa zmluvy

o budúcej zmluve vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom fakturácie. Žalobca mu však peniaze v roku 2012 vrátil, čo dopísali na zmluvu o budúcej zmluve a vec považoval za ukončenú. Správca dane a žalovaný na základe predložených dokladov klasifikovali sumu 15.756,- eur ako preddavok prijatý v kontrolovanom zdaňovacom období na kúpu nehnuteľnosti, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmet zmluvy nebol naplnený a v roku 2012 žalobca prijatý preddavok vrátil W. C.. Správca dane teda neuznal žalobcovi výdavok vo výške dosiahnutého príjmu z dôvodu, že z vyjadrenia žalobcu, ako i svedka C. vyplynulo, že k predaju pozemku, za ktorý W. C. zaplatil na základe faktúry preddavok v sume 15.756,- eur, nedošlo a naviac podľa vyjadrenia W. C. sa jednalo o pôžičku, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na nákup stavebného materiálu a túto sumu žalobca vrátil. Z uvedených dôvodov potom správca dane neznížil žalobcovi základ dane o sumu 15.756,- eur, t. j. o sumu prijatého preddavku na kúpu, nakoľko žalobca nepreukázal, že sa jednalo o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Žalobca teda prijal preddavok na kúpu pozemku, pričom v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 01. 10. 2010 mali byť vlastnícke práva z predávajúceho na kupujúceho prevedené najneskôr do 01. 09. 2013 na základe uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. V prípade, že sa tak nestane, mal kupujúci právo na odstúpenie od zmluvy, ako i nárok na vrátenie kúpnej ceny uvedenej na doklade o kúpe. K prevodu vlastníckeho práva k pozemkom nedošlo a žalobca prijatý preddavok, teda zálohu na kúpu pozemku kupujúcemu vrátil, a preto mal v zmysle zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účtovať o vrátenej zálohe ako o daňovom výdavku v roku, v ktorom k jej vráteniu došlo, teda v roku 2012. V predmetnej veci žalobca nepreukázal, že pozemky v katastrálnom území N. zakúpil za účelom ich predaja, kedy by sa pri ich predaji obstarávacia cena týchto pozemkov stala daňovým výdavkom.

K sume 15.700,- eur, vynaloženej žalobcom za prenájom priestorov od spoločnosti SOFEX s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil platnosť zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou SOFEX s.r.o., v ktorej je žalobca konateľom. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane správne posúdil uplatnené výdavky na nájomné za priestory na Brigádnickej ulici 1 v Nitre. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca zaúčtoval do daňových výdavkov sumu 15.700,- eur za prenájom kancelárskych a nebytových priestorov od dodávateľa SOFEX s.r.o. Správcovi dane žalobca predložil okrem faktúry a pokladničných dokladov aj zmluvu o prenájme nebytových priestorov zo dňa 27. 08. 2010, uzavretú medzi spoločnosťou SOFEX s.r.o. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom a vypovedanie tejto zmluvy s termínom vypovedania nájomného vzťahu ku dňu 31. 12. 2010. V priebehu daňovej kontroly žalobca uviedol, že úhrada faktúry za prenájom bola do daňových výdavkov zaúčtovaná omylom, pretože sa jednalo o výdavky na osobnú spotrebu. V podanom odvolaní však už neuznanie výdavkov za nájomné namietal. Z predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplýva, že výška nájomného bola určená na 80,- eur ročne za 1 m2 budovy a 50,- eur ročne za 1 m2 spevnenej plochy, pričom pri vypovedaní nájomného vzťahu v dobe kratšej ako 6 mesiacov, bude účtovaná polovičná výška nájmu. Výška štvrťročnej splátky za priestory je 7.850,- eur v zmysle zmluvy, ktorú žalobca so spoločnosťou SOFEX s.r.o. uzavrel dňa 27. 08. 2010 a vypovedal ju dňa 19. 11. 2010 s termínom ukončenia nájomného vzťahu dňom 31. 12. 2010. Nájomná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou SOFEX s.r.o. bola platná 4 mesiace a 4 dni a žalobca uhradil prenajímateľovi za prenájom kancelárskych a skladových priestorov za rok 2010 sumu 15.700,- eur. Z vyššie uvedeného je zrejmý nesúlad týkajúci sa dĺžky trvania nájomného vzťahu a fakturovaného nájomného. V prípade, že žalobca fakturoval nájomné podľa platných sadzieb uvedených v zmluve, tak výška uplatneného nájomného v sume 15.700,- eur nie je pre daňové účely dostatočne preukázaná. Napriek tomu, že nájomný vzťah trval iba 4 mesiace a 4 dni, zaplatil žalobca spoločnosti SOFEX s.r.o. ročné nájomné v polovičnej sume, t. j. 15.700,- eur a do daňových výdavkov si uplatnil túto sumu, ktorej opodstatnenosť v priebehu daňovej kontroly nepreukázal.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na pojednávaní (v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávania riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila jeho zástupkyňa, pričom súhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 07. 2014 týkajúce sa dane z príjmov fyzickej osoby a zdaňovacieho obdobia roku 2010, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom

zistil, že v konaní žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. 250j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010, v ktorom uviedol základ dane v sume 5.411,65 eur a svoju daň (daňovú povinnosť) v sume 187,64 eur, čo je i daň na úhradu. V podaní zo dňa 18. 05. 2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07. 06. 2012, správca dane oznámil žalobcovi vykonanie daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010, ktorá sa mala začať dňa 20. 06. 2012. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca požiadal o určenie nového termínu daňovej kontroly a táto bola začatá dňa 10. 07. 2012, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu, ktorý predložil správcovi dane tam uvedené účtovné a daňové doklady. V jej priebehu bolo vykonaných viacero miestnych zisťovaní, o čom boli spísané zápisnice (dve zápisnice zo dňa 04. 12. 2012) a dňa 25. 03. 2013 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní vykonanom na adrese N. XXX/X, D. za účasti žalobcu, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti SOFEX s.r.o., a to za účelom preverenia prenájmu kancelárskych a skladových priestorov žalobcovi ako fyzickej osobe.

Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil kúpnu zmluvu uzavretú dňa 25. 03. 2010 medzi predávajúcim Mgr. F. D. a kupujúcim (žalobca, IČO 34 870 351), predmetom ktorej boli tam uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území N. zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 35.000,- eur s DPH. Podľa zoznamu prijatých faktúr za rok 2010 žalobca dňa 09. 04. 2010 prijal faktúru od Mgr. F. D. - F. v sume 35.000,- eur, z toho DPH 5.588,24 eur, ktorú faktúru uhradil dňa 12. 04. 2010, čo je zapísané v peňažnom denníku žalobcu za rok 2010 ako výdaj v sume 35.000,- eur pod položkou č. 132.

Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 01. 10. 2010 uzavretá medzi budúcim predávajúcim (žalobca) a budúcim kupujúcim: W. C., v ktorej je okrem iného uvedené, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území N., zapísaných na LV č. XXXX a budúci kupujúci má záujem tieto nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že budúci predávajúci prevedie vlastnícke právo budúcemu kupujúcemu a odovzdá mu tieto nehnuteľnosti najneskôr do 01. 09. 2013, pričom tento zaplatí za nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu 36.000,-eur. Časť tejto sumy, t. j. 18.750,- eur budúci kupujúci W. C. zaplatil žalobcovi, pričom žalobca mal túto sumu zapísanú v peňažnom denníku za rok 2010 dňa 28. 12. 2010 ako príjem na úhradu faktúry č. 2010012, z toho príjem zahrňovaný do základu dane v sume 15.756,30 eur. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i faktúra č. 2010012 zo dňa 01. 10. 2010 v sume 18.750,- eur vystavená žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa W. C., ktorou mu žalobca fakturoval prijatý preddavok na kúpu pozemkov v katastrálnom území N., pričom táto suma bola žalobcovi zaplatená dňa 28. 12. 2010. Dňa 08. 04. 2013 žalobca predložil faktúru zo dňa 30. 09. 2011 č. 20110901 na sumu 17.250,- eur vystavenú ním ako dodávateľom pre W. C. ako odberateľa, ktorou mu fakturoval doplatok kúpnej ceny za pozemky v katastrálnom území N. podľa zmluvy, pričom túto sumu mal zapísanú v peňažnom denníku za rok 2011 dňa 30. 09. 2011 ako príjem na úhradu faktúry č. 20110901, z toho príjem zahrňovaný do základu dane v sume 14.375,- eur. Druhú časť fakturovanej sumy, t.j. 17.250,- eur (36.000,- eur = 18.750,- eur + 17.250,- eur) za pozemky v katastrálnom území N. teda W. C. zaplatil žalobcovi v roku 2011, pričom žalobca si túto úhradu zapísal do peňažného denníka dňa 30. 09. 2011 ako príjem.

Žalobca taktiež predložil i zmluvu o prenájme nebytových priestorov uzavretú dňa 27. 08. 2010 medzi prenajímateľom: SOFEX s.r.o. a nájomcom: A. G., IČO 34 870 351, v ktorej je uvedené, že prenajímateľ je povereným správcom nebytových priestorov na N. X. v D. ktorých časť (50 m2 - kancelárske priestory, 500 m2 - voľné priestory - skladové účely) prenecháva nájomcovi do užívania na dobu neurčitú. Výška nájomného bola dohodnutá v čl. III. tejto zmluvy tak, že je 80,- eur ročne za 1 m2 budovy a 50,- eur ročne za 1 m2 spevnenej plochy, pričom pri vypovedaní nájomného vzťahu v lehote

kratšej ako 6 mesiacov bude účtovaná polovičná výška nájmu s tým, že výška štvrťročnej splátky za priestory je 7.850,- eur.

V peňažnom denníku za rok 2010 mal žalobca dňa 25. 11. 2010 zapísaný výdaj sumy 5.700,- eur (na úhradu faktúry č. DF 10086), dňa 08. 12. 2010 mal zapísaný výdaj sumy 5.000,- eur (na úhradu faktúry č. DF 10086) a dňa 30. 12. 2010 mal zapísaný výdaj sumy 5.000,- eur (opätovne na úhradu faktúry č. DF 10086). Jednalo sa o úhradu faktúry zo dňa 24. 11. 2010 v sume 15.700,- eur, ktorou spoločnosť SOFEX s.r.o. ako dodávateľ fakturovala žalobcovi ako odberateľovi prenájom kancelárskych a skladových priestorov za rok 2010. Nájomca týchto priestorov, teda žalobca vypovedal nájomný vzťah ku dňu 31. 12. 2010 podľa článku V ods. 1 nájomnej zmluvy, čo je preukázané listinou označenou ako „vypovedanie nájomnej zmluvy", ktorá je podpísaná nájomcom a prenajímateľom a opatrená ich pečiatkou.

V priebehu daňovej kontroly bolo so žalobcom vykonaných viacero ústnych pojednávaní (dňa 02. 04. 2013, 08. 04. 2013, 23. 05. 2013, 29. 05. 2013, 03. 06. 2013, 06. 06. 2013, 07. 06. 2013), na ktorých žalobca predkladal správcovi dane listinné doklady a zároveň bol priebežne oboznamovaný s výsledkami daňovej kontroly a vyjadroval sa k otázkam správcu dane.

Dňa 17. 05. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom W. C., ktorý vypovedal ohľadne úhrady faktúry č. 2010012 zo dňa 01. 10. 2010 (preddavok na kúpu pozemkov v katastrálnom území N.) a faktúry č. 20110901 zo dňa 30. 09. 2011 (doplatok kúpnej ceny za pozemky v katastrálnom území N.) vystavených žalobcom ako dodávateľom pre tohto svedka ako odberateľa. Tento svedok uviedol, že peniaze vlastne požičal žalobcovi a v prípade, že by mu ich žalobca nevrátil, pozemky mali byť zárukou a on by sa stal ich vlastníkom, o čom bola spísaná i zmluva o budúcej zmluve. Žalobca mu však peniaze v roku 2012 vrátil.

Dňa 10. 06. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov základ dane v sume 5.411,65 eur, pričom daňovou kontrolou bol zistený základ dane v sume 31.991,09 eur a daňovú povinnosť v daňovom priznaní uviedol v sume 187,64 eur, pričom po kontrole bola jeho daňová povinnosť zistená v sume 6.002,62 eur, čo je rozdiel 5.814,98 eur. Žalobca v podaní zo dňa 10. 06. 2013, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 11. 06. 2013 uviedol, že berie späť svoje výpovede uvedené v zápisniciach o ústnom pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2013, 03. 06. 2013 a 06. 06. 2013 a následne v podaní zo dňa 17. 07. 2013 podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, pričom sa vyjadroval i k prenájmu priestorov od spoločnosti SOFEX s.r.o.

Dňa 10. 09. 2013 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, ktorý sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a dňa 11. 12. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bola ako svedok vypočutá B. G., ktorá sa vyjadrila ohľadne nebytových priestorov. Dňa 17. 01. 2014 bol žalobca a jeho splnomocnený zástupca v daňovom konaní oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní, ktoré boli vykonané na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 17. 07. 2013 k protokolu z daňovej kontroly. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní žalobca dňa 17. 01. 2014 predložil správcovi dane plnú moc zo dňa 04. 06. 2010 udelenú splnomocniteľom: B. G. pre splnomocnenca (žalobcu), v ktorej je uvedené, že splnomocniteľ udelil splnomocnencovi plnú moc na vykonávanie všetkých právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území C. G., a to parc. č. XXX a XXX, ktoré sa nachádzajú na N. ul. XXX/X v D..

Následne správca dane vydal dňa 28. 01. 2014 rozhodnutie č. 9401402/5/347416/Valm, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 5.541,41 eur s tým, že daň uvedená v daňovom priznaní žalobcu bola 187,64 eur a daň zistená správcom dane bola 5.729,05 eur, t. j. rozdiel dane je v sume 5.541,41 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neboli zohľadnené všetky preukázané skutočnosti týkajúce sa základu dane za kontrolované zdaňovacie

obdobie. K podanému odvolaniu pripojil i dohodu o poskytnutí priestorov do užívania zo dňa 23. 08. 2010 uzavretú medzi vlastníkom: B. G. a nájomcom: SOFEX s.r.o., v zmysle ktorej vlastník poskytol nájomcovi bezodplatne nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v katastrálnom území C. G. a nachádzajúce sa na N. ul. XXX/X v D. a taktiež pripojil i plnú moc zo dňa 04. 06. 2010 medzi splnomocniteľom: B. G. a splnomocnencom: žalobca, na základe ktorej splnomocniteľ udelil plnú moc splnomocnencovi na vykonávanie všetkých právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území C. G. a nachádzajúcej sa na N. ul. XXX/X v D..

Na základe podaného odvolania proti vyššie označenému rozhodnutiu, ktoré sa týkalo dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 vo veci rozhodoval i žalovaný ako odvolací orgán, a to dňa 08. 07. 2014, pričom svojim rozhodnutím č. 1100304/1/312658/2014 zmenil napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 01. 2014 (ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 5.541,41 eur) tak, že vo výrokovej časti svojho rozhodnutia okrem iného uviedol:

„Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/347416/2014/Valm zo dňa 28. 01. 2014, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 5 541,41 eura, slovom päťtisícstoštyridsaťjeden eur štyridsaťjeden centov, daňovému subjektu A. G., A. X, XXX XX D. IČO 34 870 351, DIČ 1020101775, IČ DPH SK 1020101775 m e n í nasledovne:

Daňový úrad Nitra podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubuje daňovému subjektu A. G., A. X., XXX XX D., IČO 34 870 351, DIČ 1020101775, IČ DPH SK 1020101775 rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 5.587,29 eura slovom päťtisícpäťstoosemdesiatsedem eur dvadsaťdeväť centov,

1. daň vyrubená podaným daňovým priznaním 187,64 eura

2. daň zistená správcom dane 5.774,93 eura

3. rozdiel dane 5.587,29 eura"

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný vyjadroval k jednotlivým sumám, ktoré žalobca namietal v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a v jeho závere poukázal na ust. § 74 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v rámci odvolacieho konania môže ako odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie zmeniť i v neprospech účastníka konania, môže doplňovať výsledky daňového konania, odstraňovať chyby konania alebo môže toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s tým, že v predmetnej veci odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil v neprospech odvolávajúceho sa daňového subjektu.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 07. 2014 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď zmenil rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 01. 2014, ktorým bol žalobcovi správcom dane vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 5.541,41 eur, a to takým spôsobom, ako je to uvedené vyššie (žalovaný rozhodoval ako správca dane, resp. v jeho mene), pričom žalobcovi zvýšil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby zo sumy 5.541,41 eur na sumu 5.587,29 eur, teda rozhodol v jeho neprospech, čo odôvodnil v podstate tým, že ako odvolací daňový orgán môže rozhodnúť i neprospech účastníka konania a v rámci odvolacieho konania môže výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane.

Podľa § 74 ods. 1, 2, 3, 4, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Odvolací orgán odvolanie zamietne, ak

a) je neprípustné,

b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

V predmetnej veci súd skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 07. 2014 zistil, že žalovaný ako odvolací daňový orgán nevenoval dostatočnú pozornosť predovšetkým samotnému spôsobu rozhodovania v odvolacom konaní, tak ako je upravené v ust. § 74 vyššie citovaného zákona. Žalovaný zmenil výrokovú časť rozhodnutia správcu dane zo dňa 28. 01. 2014 (na čo má samozrejme zo zákona právo), ale urobil to takým spôsobom, že výroková časť jeho rozhodnutia je naformulovaná tak, akoby rozhodoval správca dane. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že nenahradil výrok rozhodnutia správcu dane svojím vlastným výrokom a nezmenil výrok vo vlastnom mene, ale v mene správcu dane.

Takýto spôsob rozhodovania je v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 74 jednoznačne vymedzuje postup a spôsob rozhodovania odvolacieho orgánu, ktorý má v odvolacom konaní široké oprávnenia.

Odvolací orgán za podmienok ustanovených vo vyššie citovanom zákone odvolanie zamietne v prípade, ak je neprípustné, resp. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, môže sám odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Pokiaľ to považuje za potrebné, môže i sám v rámci odvolacieho konania vykonávať dokazovanie. V zásade odvolací orgán môže odvolaniu vyhovieť a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, môže toto rozhodnutie vo vlastnom mene zmeniť (v prípade, ak vo veci malo byť rozhodnuté inak) a pokiaľ nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia, ani na jeho zmenu, rozhodnutie potvrdí.

Pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán vo vlastnom mene rozhodne inak ako správny orgán prvého stupňa. Zmena rozhodnutia sa preto týka veci samotnej. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa potom stáva nezávislým od výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci a to spôsobom, ako vo výroku

svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán. Pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti, vždy však musí rozhodnúť o podanom odvolaní.

V predmetnej veci odvolací daňový orgán takto nepostupoval, a preto pochybil. Napriek tomu, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný ako odvolací daňový orgán uviedol, že mení rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 01. 2014, spôsob akým toto rozhodnutie zmenil a znenie jeho výroku nie je v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami. Výrok rozhodnutia správneho orgánu predstavuje najdôležitejšiu časť jeho rozhodnutia a musí byť preto formulovaný určite a konkrétne a túto zásadu musí rešpektovať i odvolací orgán, najmä v prípade, ak mení rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V predmetnej veci si žalovaný ako odvolací daňový orgán mal uvedomiť, že môže konať a rozhodovať iba vo vlastnom mene a že zmenou rozhodnutia správcu dane (ak bola potrebná) musí vlastne nahrádzať rozhodnutie správcu dane, ale nemôže konať v jeho mene (ako to vykonal v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2014). Zo žiadneho ustanovenia vyššie citovaného zákona nevyplýva odvolaciemu orgánu právomoc vylepšovať, prípadne svojim rozhodnutím upravovať výrok rozhodnutia správcu dane, ak ho považuje za chybný alebo nesprávny. Vykonaná zmena rozhodnutia žalovaným, ktorý svojím rozhodnutím upravil výrokovú časť rozhodnutia správcu dane (v zmysle zvýšenia vyrubeného rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby zo sumy 5.541,41 eur na sumu 5.587,29 eur) nezodpovedá zákonu, pretože žalovaný môže rozhodovať len vo vlastnom mene a len takto (teda vo vlastnom mene) môže daňovému subjektu zvýšiť daňovú povinnosť, ak sú na to splnené zákonom stanovené podmienky, ale nemôže rozhodovať ako správca dane, resp. v jeho mene.

Žalovaným vykonaná zmena rozhodnutia správcu dane (spočívajúca v zmene výrokovej časti rozhodnutia správcu dane a vo zvýšení daňovej povinnosti žalobcu v mene správcu dane), je v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva vnímaná ako nezákonná. Je právom a povinnosťou žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zmeniť rozhodnutie správcu dane, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, pričom zmena musí byť vykonaná zákonom stanoveným spôsobom a musí byť náležite a v súlade so zákonom i zdôvodnená. Treba mať na zreteli, že každý orgán štátnej správy môže konať len na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, preto i odvolací daňový orgán, t. j. žalovaný mal pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zásadne postupovať na základe zákona a v jeho medziach. Pokiaľ takto nepostupoval a ním vykonaná zmena výrokovej časti rozhodnutia správcu dane v odvolacom konaní (keď konal v mene správcu dane a v jeho mene zvýšil daňovú povinnosť žalobcu) je zákonu odporujúca, musel súd na túto skutočnosť prihliadať, pretože sa nejedná len o formálne pochybenia žalovaného, ale o pochybenie, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 01. 2012 v konaní pod sp. zn. a zo dňa 02. 06. 2011 v konaní pod sp. zn. , v ktorom sa riešila obdobná problematika zmeny rozhodnutia správneho orgánu a právnym názorom uvedeným v týchto rozhodnutiach sa súd v predmetnej veci riadil.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 08. 07. 2014 zrušiť bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou tohto rozhodnutia a námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, nakoľko v konaní žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a na túto vadu musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pochybenia sa žalovaný dopustil i v tom, že pokiaľ zistil dôvody na zmenu rozhodnutia správcu dane v zmysle zvýšenia daňovej povinnosti žalobcu a v odvolacom konaní mienil jeho rozhodnutie zmeniť, bolo jeho povinnosťou s týmito dôvodmi žalobcu oboznámiť a dať mu možnosť, aby sa k týmto dôvodom vyjadril. V tejto súvislosti súd poukazuje na námietku žalobcu v podanej žalobe, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza nový argument, ktorý vo vyrubovacom konaní nebol špecifikovaný, a to, že výška nájomného mala byť podľa uzavretej zmluvy vzhľadom na trvanie nájomného vzťahu len v polovičnej výške. Pokiaľ žalovaný dôvody svojho rozhodnutia založil i na tomto argumente, podľa názoru súdu bolo jeho povinnosťou v odvolacom konaní (v prípade, že mienil zmeniť rozhodnutie správcu dane) zaoberať sa i fakturovanou sumou nájomného a obdobím trvania nájomného vzťahu a pokiaľ tu videl pochybenie, resp. rozpor medzi zmluvou a tým, čo bolo fakturované, mal dať žalobcovi možnosť,

aby sa k tomuto vyjadril. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ žalovaný ako odvolací správny orgán mení rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, jeho rozhodnutie (samozrejme vydané vo vlastnom mene) je vlastne novým spôsobom vyriešenia veci a nahrádza rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tomuto musí zodpovedať výroková časť jeho rozhodnutia, ako i odôvodnenie. V predmetnej veci z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, čo bolo dôvodom zmeny rozhodnutia správcu dane v zmysle zvýšenia daňovej povinnosti žalobcu a žalovaný sa v tomto smere v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane v neprospech žalobcu bez toho, aby jednoznačne a zrozumiteľne vysvetlil dôvod tejto zmeny, vrátane číselnej špecifikácie a zdôvodnenia zmeny. Požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia treba dôsledne rešpektovať i pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania a dôvody zmeny rozhodnutia bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, aby opätovne a v súlade so zákonom rozhodol o odvolaní podanom žalobcom proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 28. 01. 2014, pričom je viazaný právnym názorom súdu, a to podľa § 250j ods. 7 OSP a v odvolacom konaní má rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 74 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti a vzhľadom na dôkaznú situáciu zadokumentovanú v administratívnom spise a tvrdenia žalobcu v podanej žalobe bude podľa názoru súdu potrebné zvážiť potrebu doplnenia dokazovania, najmä pokiaľ ide o kúpu a mienený predaj pozemkov v katastrálnom území N..

Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 588,76 eur (432,30 eur + 86,46 eur daň z pridanej hodnoty + 70,- eur zaplatený súdny poplatok ). Suma 432,30 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalobcu v sume 407,83 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2014 po 134,- eur, 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 po 139,83 eur, a to podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ust. § 11 ods. 4, veta prvá vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní dňa 10. 06. 2015), zo sumy paušálnych náhrad 24,47 eur, t. j. 2 x 8,04 eur režijný paušál k dvom vykonaným úkonom v roku 2014 a 1 x 8,39 eur k úkonu vykonanému v roku 2015. Práva zástupkyňa žalobcu je registrovaná pre daň z pridanej hodnoty ako zdaniteľná osoba pod IČ DPH SK 1029151563, o čom predložila osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a z toho dôvodu sa potom jej odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, a to podľa § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).