Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/152/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. júna 2015 vo Vranove nad Topľou takto

rozhodol:

Obžalovaný :

ml. O. Č., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom T. č. XXX, okr. U., prechodne v profesionálnej rodine T. č. XX, okr. P. B. O., študent SOU U. L.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

pri svojom výsluchu dňa 07.05.2013 a dňa 21.05.2013 pred vyšetrovateľom PZ na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbore kriminálnej polície Vranov nad Topľou, po riadnom poučení pred výsluchom, vo svojich výpovediach uviedol, že v priebehu roku 2011 mal s L.. N.. O. U. v priestoroch Detského domova P. B. O.C., na ulici J.. S.. J. č. XX, viackrát pohlavný styk a to aj napriek tomu, že ona vedela o tom, že nemá 15 rokov, pričom dňa 21.05.2013 po riadnom poučení, pri konfrontácii pred vyšetrovateľom na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbore kriminálnej polície Vranov nad Topľou, svoje skutočnosti uvádzané pri výsluchu potvrdil a následne v závere konfrontácie tieto skutočnosti ním uvádzané poprel a uviedol, že si to všetko vymyslel a uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Vranov nad Topľou, sp. zn. ORP-213/OVK-VT-2013, zo dňa 29.07.2013, bolo trestné stíhanie vedené za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona zastavené,

t e d a

ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie,

č í m s p á c h a l

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 ( siedmich ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenej L.. N.. O. U., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., Ul. C. č. XX/XX.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému ml. O. Č. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň na všetky otázky položené mu v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku odpovedal kladne. Súd vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, uvedené vyhlásenie mladistvého obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku neprijal.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. O. Č., poškodenej L.. O. U., svedkov T.. L. U., svedkyne P. Š., znalca PhDr. W., prečítaním svedeckej výpovede svedkyne T.. W. z prípravného konania, oboznámením znaleckých posudkov z odboru psychológie na obžalovaného ako aj na poškodenú L.. U., ktorý predložila samotná poškodená, oboznámením listinných dôkazov ako aj vyšetrovacieho spisu OR PZ Vranov nad Topľou ČVS: ORP - 213/OVK-VT-2013, na základe čoho zistil nasledovné.

Obžalovaný ml. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď mu poškodená raz z výletu v X. napísala, že ho orálne uspokojí, tak potom za ňou prišiel do jej kancelárie, kam si ho zavolala poškodená L.. U., ktorá pritom sedela na gauči a on sedel za počítačom, keďže bol na internete. Poškodená L.. U. ho ako prvá pobozkala. Na druhý deň ho v kancelárii poškodená L.. U. orálne uspokojila. Týždeň na to mal s poškodenou L.. U. pohlavný styk v jej automobile zn. P. R. čiernej farby, pričom ho zobrala za G. C. vo P. B. O.. Neskôr mal pohlavný styk s poškodenou v budove Detského domova P. B.., ktorú označovali ako satelit. S poškodenou L.. U. mal pohlavný styk päťkrát alebo šesťkrát. Prvýkrát mal sexuálny pomer s poškodenou, keď sa vrátil z Reedukačného centra v X. na jar, jeseň a v lete 2011, 2012, keď mal trinásť alebo štrnásť rokov. Pri vykonávaní súlože s poškodenou L.. U. ich nikto nevidel a nikto ich ani nepristihol. Vyšetrovateľka PZ, svedkyňa T.. W. mu neskôr povedala, že to, že mal niečo s poškodenou, videla pani W., on však túto vychovávateľku nevidel. O tom, že mal sexuálny pomer s poškodenou, povedal svedkovi P. N. a spomenul ešte ďalšieho svedka, ktorého predtým neuvádzal a to T. T., takisto chovanca detského domova, ktorý však už pracuje v Č.. Tento svedok videl, ako sa s poškodenou L.. U. bozkával a ako sa spolu obchytkávali. Predtým tohto svedka neuvádzal z dôvodu, aby mu nerobil problémy. Po skončení školského roka 2011/2012 sa vrátil do Detského domova vo P. B.. z Reedukačného centra v X. a vtedy skončil svoj pomer s poškodenou L.. U.. V detskom domove sa začalo hovoriť, že poškodená L.. U. si začala so svedkom Q. T.. On nemal záujem obnoviť vzťah s poškodenou L.. U.. Dňa 15.08.2012 bol umiestnený do profesionálnej rodiny k p. Š. v T.. Na polícii bol prvýkrát vypovedať z toho dôvodu, že predtým vypovedal svedok Q. T. vo veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže a v tomto trestnom konaní bol vypočutý ako svedok aj P. N., ktorý povedal, že s poškodenou L.. U. mal pohlavný styk. Neskôr mu prišlo predvolanie z polície do Detského domova vo P. B.., že má ísť vypovedať na políciu. Na polícii bol teda vypočutý dňa 07.05.2013, pričom pred výsluchom ho vyšetrovateľka PZ, svedkyňa T.. W. poučila o tom, že má hovoriť pravdu a o trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy. Táto svedkyňa ho nenútila k výpovedi. Po ukončení svojho výsluchu si túto výpoveď neprečítal a túto mu nepredložila na prečítanie ani táto svedkyňa. Potom bol vypočutý dňa 21.05.20123, keď ho opätovne vyšetrovateľka PZ T.. W. poučila o trestnoprávnych následkoch krivej prísahy a krivej výpovede. Nepamätal si, aby pri prvom alebo druhom výsluchu boli prítomné iné osoby, okrem vyšetrovateľov. Nepamätal si, či počas celého výsluchu bol prítomný vyšetrovateľ, svedok T.. U., ktorý bol prítomný len pri jeho podpise zápisníc. V prípade konfrontácie s poškodenou L.. U. dňa 21.05.2013, ho vyšetrovateľka PZ, svedkyňa T.. W. opätovne poučila o trestných následkoch krivej výpovede, krivej prísahy a to aj poškodenú L.. U.. Poškodenej L.. U. mu bolo ľúto, keďže sa ho pri konfrontácii opýtala, že mu pomohla a či jej chce uškodiť. Poškodená L.. U. ho ovplyvňovala tým, čo rozprávala. Žiadne vychovávateľky ho neovplyvňovali. Pokiaľ svedkyni T.. W. odpovedal na jej otázku, že prečo si to vymyslel, že spal s poškodenou L.. U. a že to bolo „ z frajeriny, “, tak odpovedal tak, že chcel dobre poškodenej L.. U.. Nijako ho neovplyvňoval ani svedok N.. L.Č.. Po prvom svojom výsluchu dňa 07.05.2013 zatelefonoval poškodenej, ktorej povedal, že pred vyšetrovateľkou PZ, svedkyňou T..

W. vypovedal pravdu, na čo sa ho poškodená opýtala, či ju chce vidieť vo väzení. Vyjadril sa, že psychologička z Detského domova P. P. B.., J.. J. nebola zavolaná do kancelárie, v ktorej sa vykonávala konfrontácia, ale sedela na chodbe. Vo vzťahu k ovplyvňovaniu jeho výpovede poškodenou L.. U. sa vyjadril, že pri telefonickom rozhovore mu táto povedala, že má šancu to zmeniť a či ju chce vidieť vo väzení. Zo začiatku ho pritom mrzelo, že poškodená L.. U. ukončila s ním sexuálny pomer, ale nespravil nič, aby tento pomer opätovne obnovil.

Poškodená L.. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola obvinená v dvoch trestných stíhaniach, pričom ako prvé sa začalo trestné konanie vo veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže v prípade svedka Q. T.. Dňa 01.03.2013 nastúpil do funkcie svedok N.. L.. Všetko sa to začalo jedným písomným podaním vychovávateľa detského domova, pána W., adresovaného riaditeľovi detského domova, N.. L., v ktorom tento vychovávateľ uviedol, že ju našiel v obývačke skoro ráno o 06:00 hod. pod dekou s chovancom Q. T.. Vzápätí na to N.. L. na ňu podal trestné oznámenie vo veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže týkajúce sa tohto chovanca. Neskôr bol s ňou rozviazaný pracovný pomer výpoveďou k 31.07.2013. Trestné stíhania ohľadne Q. T. bolo pritom zastavené. Uviedla, že občianskoprávny spor ohľadne neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru vyhrala v auguste 2014, avšak svedok N.. L. voči tomto rozhodnutiu podal odvolanie. Vyšetrovateľka PZ, svedkyňa T.. W. jej po jej výsluchu dňa 21.05.2013 povedala, že sa zúčastní aj konfrontácie s obžalovaným ml. O. Č.. Tejto konfrontácie sa zúčastnili okrem nej a obžalovaného ml. Č., aj svedkyňa T.. W. a svedok T.. U.. Pred konfrontáciou ich svedkyňa T.. W. oboch poučila o trestných následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy, pričom ona tomuto poučeniu porozumela a podľa jej názoru tomuto poučeniu porozumel aj obžalovaný ml. O. Č.. Ako prvý vypovedal obžalovaný ml. Č., ktorý uviedol, že mal mať s ňou pohlavný styk. Obžalovaný ml. Č. pritom celý čas pozeral do zeme alebo do okna, pričom svedok T.. U. ho upozornil, že konfrontácia prebieha medzi nimi dvoma a teda, že sa má obžalovaný Č. pozerať na ňu. Zo strany obžalovaného ml. Č. nebol žiadny očný kontakt. Obžalovaný ml. Č.Á. v súvislej výpovedi uvádzal, že on musel vypovedať pravdu, že boli spolu v kancelárii, že p. W. ich videla, že ich prichytila a že bol s ňou v jej aute. Keď dostala slovo ona, otočila sa k obžalovanému ml. Č. a oznámila mu, že sa mu snažila pomáhať po celý čas, keďže bol veľmi komplikované dieťa. Takisto mu povedala, že nevie, z akého dôvodu jej chce uškodiť. Keď skončila svoju výpoveď, tak sa svedkyňa T.. W. opýtala obžalovaného ml. Č., či si za tým stojí. Na to obžalovaný ml. Č. sám od seba povedal, že klamal a že si to vymyslel. Keď sa ho svedok T.. U. opýtal, že prečo si to vymyslel, že prečo klamal a či to bolo „ z frajeriny ,“ obžalovaný odpovedal, že áno, že to bolo z „frajeriny.“ Svedkyňa T.. W. sa opýtala obžalovaného ml. Č., či ho niekto na to nahovoril a či ho niekto ovplyvnil, na čo obžalovaný len kývol plecami. Trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci bolo obnovené z dôvodu, že z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny oznámili svedkovi N.. L., že pokiaľ jej budú musieť vyplatiť mzdu z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, tak mu túto skutočnosť zosobnia. Vyjadrila sa, že uvedené trestné stíhania boli voči jej osobe začaté z toho dôvodu, že sa jej potrebovali zbaviť v Detskom domove P. P. B.., keďže si ľudsky nesadla s T.. J. a opísala okolnosti svojich nezhôd s touto osobou. Z dôvodu uvedeného trestného stíhania sa zhoršila situácia v jej rodine, keďže manžel sa s ňou chcel rozviesť, avšak nepodal návrh na rozvod ich manželstva a jej XX-ročný syn pociťoval, že sa niečo deje, keďže v tom čase užívala I., chodila na psychiatrické vyšetrenia, schudla 10 kg a jej matka dostala skoro infarkt. Takisto bola ohrozená jej vážnosť medzi spoluobčanmi. Poprela, že by sa snažila nejakým spôsobom pri konfrontácii ovplyvňovať obžalovaného ml. Č. a poprela, že by s ním mala pohlavný styk. Domnievala sa, že niekto obžalovaného naviedol, aby tvrdil, že s ním mala pohlavný styk, keďže sám od seba by to neurobil, pričom vychádzala zo štylizácie písomného podania obžalovaného ml. Č.. Potvrdila, že obžalovaný ml. Č. jej telefonoval s tým, že jej povedal, že musí ísť vypovedať na políciu a vypovedať pravdu, keďže ich prichytila p. W.. Vyjadrila sa, že obžalovaný ml. Č. mal povedať svedkovi P. N., že s ňou mal mať pohlavný styk.

Z výpovede svedka T.. U. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že pri výsluchu obžalovaného ml. Č. ako svedka dňa 07.05.2013 a dňa 21.05.2013 bol prítomný iba pri podpise týchto zápisníc o jeho výsluchoch. Spomenul si, že v jednom prípade svedkyňa T.. W. obžalovanému ml. Č. prečítala zápisnicu o jeho výpovedi a v druhom prípade nevedel presne uviesť, či mu táto svedkyňa zápisnicu prečítala alebo si ju obžalovaný ml. Č. prečítal sám. Bežný postup je taký, že predtým, ako je zápisnica vypočúvanej osobe prečítaná alebo si ju táto osoba sama prečíta, sa táto zápisnica nedá vypočúvanej osobe podpísať. Počas konfrontácie dňa 21.05.2013 medzi obžalovaným ml. O. Č.Q. a poškodenou L.. U. bol prítomný celého jeho priebehu, keďže konfrontácie sa vykonávajú v prípadoch, keď sú rozpory vo výpovediach osôb, tak sa tieto osoby zvlášť poučujú o trestných následkoch krivého obvinenia ako aj krivej výpovede a krivej prísahy. Spomenul si, že obžalovaný ml. Č. na výpoveď poškodenej L.. U. reagoval tak, že

pozeral do zeme a preto povedal svedkyni T.. W., aby túto skutočnosť poznamenala do zápisnice. Takisto požiadal svedkyňu T.. W., aby sa opýtala obžalovaného ml. Č., aké má auto poškodená L.. U.. Keď poškodená reagovala na vyjadrenie ml. obžalovaného O. Č., tak mu povedala niečo v tom zmysle, že kde by bol on, keby tu nebola ona. Vyjadrenie obžalovaného ml. Č. sa zmenilo potom, ako reagovala poškodená L.. U. na vyjadrenie obžalovaného. Obžalovaný najprv totiž vypovedal, že spolu s poškodenou mali pohlavný styk a pri reakcii na vyjadrenie poškodenej uviedol, že to nie je pravdou. Nevedel sa vyjadriť, či poškodená ovplyvňovala obžalovaného, avšak jeho subjektívny názor je taký, že obžalovaný ml. Č. mohol byť ovplyvnený vo svojich vyjadreniach. Vyjadril sa, že vo veci prebiehali dve trestné stíhania pre trestný čin sexuálneho zneužívania a pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže a neskôr na základe podnetov poškodenej L.. U. na zamestnancov detského domova P. P. B.. prebiehali štyri trestné stíhania vo veci trestného činu ohovárania. Vyjadril sa, že pri samotných výsluchoch obžalovaného ml. Č. dňa 07.05.2013 a dňa 21.05.2013 nebol prítomný a pri poučovaní o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy pri konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou dňa 21.05.2013 už bol prítomný. Domnieval sa, že obžalovaný tomuto poučeniu porozumel.

Svedkyňa T.. W. ešte v prípravnom konaní uvádzala, že v roku 2013 ako vyšetrovateľka PZ vypočúvala ml. obžalovaného O. Č., pričom pred jeho výsluchmi ho riadne poučila v zmysle zákonných ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona a taktiež aj o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy. Po týchto poučeniach obžalovaný uviedol, že im porozumel a následne sa k veci vyjadril. Potom bol obžalovaný konfrontovaný, pričom jeho výpovede boli zapísané do zápisnice v rozsahu ako uviedol, čo potvrdil svojim podpisom na zápisniciach. Pri výsluchoch svedkov bol, a to iba pri čítaní a podpise, prítomný kolega, svedok T.. U., pričom pri konfrontácii bol uvedený svedok účastný celej konfrontácie. Obžalovaný ml. Č. vypovedal dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku.

Znalec PhDr. W. na hlavnom pojednávaní zotrval na výsledkoch svojho znaleckého posudku na obžalovaného. Osobnosť obžalovaného ohodnotil ako neustálenú a v dynamickom vývine. U obžalovaného zistil hraničné pásmo lži skóre v oboch aplikovaných metódach, čo už predstavuje tendenciu ku skresľovaniu a teda, že niečo nie je v poriadku. Len na základe lži skóre nie je možné určiť, či daná vyšetrovaná osoba hovorí pravdu alebo klame. Motívom tohto by mohlo byť to, že obžalovaný bol v dynamickom vývine, išlo o neustálenú osobnosť a v tomto veku majú chlapci tendenciu výrazného sexuálneho motívu. Obžalovaný mal podľa jeho vyjadrenia sklony byť dominantný, byť stredobodom pozornosti a s tým súvisí aj sexuálna problematika, keďže v dôsledku hormonálnej reaktivity majú zvýšený záujem o opačné pohlavie. Nadobudol dojem, že u obžalovaného nebolo jeho správanie úprimné a tento mal trochu tendenciu skresľovať skutočnosti. Okolnosť, že obžalovaný raz vypovedal, že mal pohlavný styk s poškodenou a potom, že s ňou tento styk nemal, preukazuje, že obžalovaný nie je dostatočne úprimný a je to totálne nevieryhodný človek. Pokiaľ človek mení svoju výpoveď nemožno považovať tohto človeka za vierohodnú osobnosť. Motívom takéhoto správania mohla byť skutočnosť, že obžalovaný mal záujem byť v centre pozornosti. Vo vzťahu k poškodenej L.. U. sa znalec vyjadril, že obžalovaný túto mal spočiatku rád, avšak po zistení, že táto si našla iného muža, jeho city k nej ochladli a sám mu povedal, že poškodenú až znenávidel. Obžalovaný odmietnutie poškodenej pociťoval dramaticky, pričom dôležitým faktorom bola skutočnosť, že rodina obžalovaného nefungovala, obžalovaný nepoznal svoju matku a teda v popredí u neho bola citová deprivácia ( nedostatok ). Obžalovaný sa navonok snažil pôsobiť silno, vyrovnane, ale vo vnútri bol nevyrovnaný. Obžalovaný trpel a jeho emócie k poškodenej nadobudli negatívny charakter, aj keď by to neoznačil výslovne za nenávisť. Obžalovaný vo všeobecnosti nie je ľahko ovplyvniteľný, je asertívny, je rád stredobodom pozornosti a prezentuje sa ako prototyp muža. Nedomnieval sa, že by obžalovaný robil to, čo mu niekto povedal, obžalovaný pociťuje túžbu po dominancii a nie je ľahko ovplyvniteľný. Podľa jeho názoru význam poučenia o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a krivej prísahy porozumel. U obžalovaného pritom ide o disharmonický vývin osobnosti. Vo svojom znaleckom posudku znalec ďalej ešte uviedol, že u obžalovaného ide o nešpecifické poruchy správania sa, pri ktorých ide o perpetuáciu ( opakovanie ) neadaptívneho, sociálne neprijateľného, no relatívne konzistentného, ale neakceptovateľného správania sa. Obžalovaný pritom už v profirodine koriguje svoje správanie. Poruchy správania sa u mladistvého obžalovaného boli svojho času determinované citovou depriváciou, nesaturovanou potrebou lásky, bezpečia a istoty, frustráciou, nižšou frustračnou toleranciou, odlišným hodnotovým systémom v detských zariadeniach, genetickou výbavou, okolnosťami a situačnými premennými. Vzťah obžalovaného ku poškodenej je podľa jeho názoru v konečnom dôsledku prevažne negatívny, sčasti však aj ambivalentný, pretrvávajú ešte aj pozitívne

emócie, čo aj sám mladistvý obžalovaný priznáva, i keď vzťah nie je reálny, no stále ešte rezonuje vo väčšej či menšej miere a perzistuje v obsahu vedomia. Osobnosť obžalovaného vyhodnotil ako málo vierohodnú v tom zmysle, že sa u neho prejavuje vlastnosť skresľovať skutočnosti, teda vypovedať nepravdivo, účelovo, motívom čoho môže byť deficit vyšších citov, deficit mravnosti, potreba „ukázať sa,“ či už tak alebo onak, v konečnom dôsledku aj pod vplyvom deficitu identifikačných pozitívnych modelov, v podstatnej časti svojho života. Úroveň rozumových schopností u obžalovaného bola situovaná v pásme mentálnej subnormy, populačného podpriemeru a úroveň mravnej vyspelosti bola nižšia.

Svedkyňa P. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že spoločne s manželom ako profesionálni rodičia mali v starostlivosti obžalovaného ml. Č.W. od augusta 2012, pričom predtým bol obžalovaný umiestnený v Detskom domove P. P. B.. Nemala vedomosť o tom, čo sa odohralo medzi obžalovaným a poškodenou. Obžalovaný je vodcovským typom a pokiaľ sa v prípravnom konaní vyjadrila, že je ovplyvniteľný, myslela to tak, že obžalovaný ovplyvňuje iných a nie, že obžalovaný je ovplyvňovaný inými ľuďmi. Obžalovaný ml. Č. bol na základe dohody s Detským domovom P. B.. a Reedukačného centra P. I. od 09.12.2014 umiestnený v tomto zariadení. Nepamätala si, že by bola prítomná pri jednotlivých vyšetrovacích úkonoch v predmetnej trestnej veci, avšak zúčastnila sa znaleckého vyšetrenia obžalovaného znalcom PhDr. W.. Poškodená L.. U. bola jej nadriadenou, chodila k nim domov na kontrolu spolu s ďalšími dvoma či troma kolegami a s obžalovaným nebola nikdy sama. O telefonických kontaktoch medzi obžalovaným a poškodenou nemala vedomosť.

Podľa znaleckého posudku MUDr. Č. a MUDr. T. z odvetvia psychiatrie na obžalovaného, u obžalovaného ide o socializovanú poruchu správania sa. Obžalovaný ml. Č. však netrpel žiadnou duševnou chorobou, ani duševnou poruchou, ktorá by mala podstatný vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Obžalovaný v čase spáchania prečinu vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, svoje konanie mohol ovládať, pretože jeho schopnosť poznávacia a vôľovo-určovacia neboli u neho vymiznuté ani podstatne ( o 50 a viac percent ) znížené. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre okolie, spoločnosť a vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je potrebné nariadiť mu ochranné liečenie žiadneho druhu ani formy - nie je tohto času medicínsky indikované.

V rámci prípravného konania bola zabezpečená podstatná časť vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove n/T., ČVS: ORP-213/OVK-VT-2013. Takisto boli zabezpečené správy Obce T., T. a mesta P. B.. na správanie sa obžalovaného, správa z Detského domova P. B.. ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. o rodinných a výchovných pomeroch obžalovaného či zistenie pomerov u obžalovaného od SOŠ O. v L..

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný ml. O. Č. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje vlastná výpoveď podporovaná výpoveďou ostatných vo veci vypočutých svedkov, v zhode s ktorými potom vyznievajú aj závery opakovaného znaleckého dokazovania z odboru psychológie na obžalovaného.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na základe trestného oznámenia podaného obžalovaným ml. O. Č. na Okresnom riaditeľstve PZ Vranov nad Topľou dňa 07.05.2013, pred podaním ktorého bol obžalovaný poučený o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede podľa § 345 a § 346 Tr. zákona, bolo uznesením vyšetrovateľa PZ tohto policajného orgánu začaté trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona. V uvedenej trestnej veci bol obžalovaný ml. Č. vypočutý nielen pri podaní svojho trestného oznámenia, ale aj v postavení svedka dňa 21.05.2013, kedy bol opätovne pred svojim výsluchom príslušným vyšetrovateľom PZ poučený o možnosti trestného postihu v prípade trestného činu krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 345 a § 346 Tr. zákona. Pri uvedených vyšetrovacích úkonov ako aj neskôr na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. O. Č. opísal, že počas svojho zdržiavania sa v Detskom domove P. P. B. O. a to pred svojim nástupom do Reedukačného centra P. X. mal mať sexuálny pomer s poškodenou L.. U., ktorý sa začal tak, že uvedená poškodená si ho zavolala po jeho návrate z Psychiatrickej nemocnice v T. do svojej kancelárie a požiadala ho, aby si k nej prisadol, pričom vzápätí ho pobozkala. Na druhý deň potom ho mala poškodená L.. U. orálne uspokojiť vo svojej kancelárii. Neskôr s poškodenou L.. U. podľa

vlastného vyjadrenia mal mať pohlavný styk asi päť až šesť krát, pričom prvýkrát došlo k sexuálnemu styku medzi ním a poškodenou L.. U. v jej súkromnom osobnom motorovom vozidle zn. A. R. čiernej farby a v ostatných prípadoch mali spolu mať sexuálny pomer vo voľnej izbe umiestnenej v Detskom domove P. P. B. O.. Uvedený intímny vzťah s poškodenou L.. U. sa skončil po návrate obžalovaného z Reedukačného zariadenia X. do Detského domova P. P. B. O.. Z vyjadrenia obžalovaného v zápisnici o trestnom oznámení pritom vyplýva, že sexuálny pomer s poškodenou L.. U. bol ukončený z toho dôvodu, že poškodená L.. U. začala mať bližší vzťah s ďalším chovancom Detského domova P. P. B. O., Q. T.. Medzi obžalovaným ml. O. Č. ako poškodeným a poškodenou L.. U. ako obvinenou v trestnej veci sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona bola dňa 21.05.2013 po opätovnom poučení oboch strán o trestnoprávnej zodpovednosti za krivé obvinenie a krivú výpoveď a krivú prísahu podľa § 345 a § 346 Tr. zákona vykonaná konfrontácia. Obžalovaný ml. O. Č. totožne ako v predchádzajúcich svojich vyjadreniach pri uvedenej konfrontácii uviedol, že s poškodenou L.. U. mal sexuálny pomer, ktorý sa začal bozkom zo strany poškodenej, po týždni alebo po uplynutí dvoch týždňov ho mala poškodená L.. U. orálne uspokojiť a po uplynutí približne ďalšieho týždňa či dvoch týždňov mali mať spolu prvý sexuálny styk. Poškodená L.. U. tvrdenia obžalovaného o vzájomnom intímnom pomere s obžalovaným ml. O.. Č. pri uvedenom vyšetrovacom úkone poprela, čo odôvodnila tým, že po príchode obžalovaného do Detského domova P. P. B. O. bola jeho najbližším človekom. Poškodená zároveň vo svojom vyjadrení pri konfrontácii zdôraznila, že obžalovaný ml. O.. Č. jej svojou výpoveďou ubližuje, napriek tomu, ako sa k nemu pred tým správala. Po takomto vyjadrení poškodenej obžalovaný ml. O.. Č. na otázku vyšetrovateľa PZ odpovedal, že s poškodenou L.. U. nemal pohlavný styk. Obžalovaný sa pritom vyjadril, že v predchádzajúcej svojej výpovedi klamal a že sa nechal ovplyvniť druhými osobami, napríklad vychovávateľkami detského domova. Zároveň obžalovaný uviedol, že o vzájomnom sexuálnom pomere s poškodenou L.. U. rozprával z „ frajeriny „ a že mal záujem si niečo sám pred sebou dokázať. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedených vyšetrovacích úkonov s obžalovaným ml. O.. Č. nebol prítomný jeho zákonný zástupca a takýto úkon prípravného konania viedla vyšetrovateľka PZ, svedkyňa T.. W., pričom z výpovede svedka T.. U. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že tento bol prítomný len pri podpise obžalovaného v zápisnici o jeho trestnom oznámení ako aj pri podpise zápisnice o výsluchu obžalovaného v postavení svedka, avšak zúčastnil sa celého priebehu konfrontácie medzi obžalovaným ml. Č. a poškodenou L.. U.. V predmetnej trestnej veci sexuálneho zneužívania bol vypočutý aj svedok P. N., ktorý sa vyjadril predovšetkým k vzájomnému pomeru poškodenej L.. U. k svedkovi Q. T., ktorý pritom zároveň vypovedal, že pred týmto pomerom poškodená L.. U. mala bližší intímny pomer s obžalovaným ml. O.. Č.Q., ktorého mala nahradiť chovancom Q.. T.. Vedomosť o vzájomnom pomere obžalovaného ml Č. s poškodenou L.. U. mal mať tento svedok od samotného obžalovaného ml. O.. Č.Q.. Vyjadril sa pritom, že obžalovaný bol z ukončenia vzájomného vzťahu s poškodenou L.. U. sklamaný a takisto, že v kancelárii poškodenej ich mala pristihnúť pani W. počas toho, ako poškodená orálne uspokojovala obžalovaného. Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 29.07.2013 bolo trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona zastavené z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.

Súd sa v ďalšom konaní zaoberal skutočnosťou, či vzhľadom na vek obžalovaného ml. O. Č. tento v čase vykonávania jednotlivých vyšetrovacích úkonov bol schopný pochopiť význam poučenia o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 345 a § 346 Tr. zákona. Na posúdenie uvedenej odbornej problematiky bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie z odboru psychológie. Výsledkami tohto znaleckého dokazovania ako aj znaleckého dokazovania z toho istého odboru vykonaného v inej trestnej veci bolo znalcom skonštatované, že osobnosť obžalovaného ml. O.. Č. je emočne labilná, náladová, skôr depresívna a ľahko citovo zraniteľná. Obžalovaný je podľa tohto znaleckého posudku extravertovane socializovaný a vyznačuje sa bohatou fantáziou. V motivácii správania sa obžalovaného zohráva dôležitú úlohu potreba exhibície, nárokuje si prejavy lásky a náklonnosti, chce byť stredobodom pozornosti. Vo vzťahu k vierohodnosti obžalovaného sa znalec vo svojom znaleckom posudku vyjadril, že vo všeobecnosti jeho osobnosť nemožno považovať za vierohodnú a úprimnú v tom zmysle, že sa u neho prejavuje vlastnosť skresľovať skutočnosti, vypovedať nepravdivo a účelovo. Znalec uviedol, že počas pobytu obžalovaného v detskom dome si tento vytvoril silnejšiu citovú platonickú väzbu k poškodenej L.. U.. Znalec sa takisto vyjadril, že zistenie obžalovaného, že poškodená L.. U. si vytvorila vzťah k inému chovancovi tohto detského domova ho veľmi ranilo, nebol ako chovanec sa s touto skutočnosťou schopný vnútorne vyrovnať, keďže to pociťoval ako pocit prehry, s ktorým sa nedokázal vzhľadom k svojej povahe ( superiórna povaha, dominancia, netolerantnosť ) vyrovnať. Vierohodnosť obžalovaného podľa záverov znalca znižuje aj skutočnosť, že prítomný jeho bozkávania sa s poškodenou L.. U. mali byť aj ďalší chovanci detského domova,

ktorých predtým obžalovaný vo svojich výpovediach nikdy nespomínal, pričom vzhľadom na zistenú osobnostnú štruktúru obžalovaného nie je pravdepodobné, že by pri predchádzajúcich výpovediach takúto informáciu prehliadol a zabudol ju uviesť. Znalec PhDr. W. sa na hlavnom pojednávaní pri opisovaní vzťahu obžalovaného k poškodenej L.. U. vyjadril, že túto mal obžalovaný spočiatku rád, avšak po odhalení, že poškodená si našla inú známosť, jeho city voči nej ochladli a aj sám sa vyjadril, že poškodenú až znenávidel a takýto vzťah obžalovaného k poškodenej znalec označil za prípadný motív konania obžalovaného, keď poškodenú označil ako osobu, ktorá mala mať s ním sexuálny pomer. Vzhľadom práve na neexistenciu rodiny obžalovaného a predovšetkým absenciu maky v jeho prípade, obžalovaný takéto odmietnutie poškodenej pociťoval dramaticky a emócie obžalovaného k poškodenej nadobudli negatívny charakter. V súvislosti práve so skúmaním, či obžalovaný pri konfrontácii s poškodenou v prípravnom konaní nebol ovplyvniteľný poškodenou L.. U. sa znalec vyjadril, že obžalovaný nie je ľahko ovplyvniteľný, je asertívny, má potrebu byť stredobodom pozornosti a vyjadril domnienku, že obžalovaný by podľa jeho názoru neurobil to, čo by mu nejaká iná osoba povedala. Takéto skonštatovanie znalca z odboru psychológie potvrdzuje aj výpoveď svedkyne Š. na hlavnom pojednávaní, ktorá totožne ako príslušný znalec uviedla, že obžalovaný je vodcovský typ a pokiaľ sa v prípravnom konaní vyjadrila, že obžalovaný je ovplyvniteľný, tak tým myslela, že obžalovaný ovplyvňuje konanie iných osôb, že je vodcovským typom a tak potvrdila záver znaleckého dokazovania. Pri posudzovaní schopnosti obžalovaného pochopiť význam a zmysel poučenia o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy znalec uviedol, že obžalovaný významu tohto poučenia vedel porozumieť. Znalec však zdôraznil, že život v rámci detského domova sa posudzuje podľa iných spoločenských noriem ako v bežnom živote mimo prostredia detského domova. Vyjadril sa, že v iných kultúrnych podmienkach aj podľa názoru niektorých sexuológov sa vzájomný sexuálny pomer v rámci Detského domova bez ohľadu na to, či ide o taký vzťah medzi samotnými chovancami tohto zariadenia alebo medzi vychovávateľom a chovancom tohto výchovného zariadenia, považuje za normálny.

Predmetom ďalšieho dokazovania bola skutočnosť, či vplyv na výpoveď obžalovaného v postavení svedka v pôvodnom trestnom konaní mala aj skutočnosť, že výsluchu obžalovaného ako svedka v pôvodnom konaní sa nezúčastnila žiadna iná osoba okrem úradných osôb. V zmysle ust. § 135 ods. 1 Tr. poriadku v znení platnom v čase vykonávania tohto výsluchu, keď je ako osoba vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov o veciach, ktorých oživenie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie pedagóg, sociálny pracovník, psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej soby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca. Z obsahu zápisnice o trestnom oznámení obžalovaného zo dňa 07.05.2013 ako aj zo zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 21.05.2013 mal súd za preukázané, že týchto úkonov prípravného konania sa nezúčastnila žiadna iná osoba okrem vyšetrovateľky PZ vykonávajúcej vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci, svedkyne T.. W. a ďalší vyšetrovateľ PZ, svedok T.. U., bol prítomný pri prečítaní uvedených zápisníc a pri ich podpise obžalovaným, čo mal súd za preukázané aj svedeckou výpoveďou oboch svedkov T.. W. ako aj T.. U.. Prípadná prítomnosť iných osôb vymenovaných v ust. § 135 ods. 1 Tr. poriadku na uvedených vyšetrovacích úkonov s obžalovaným ml. O.. Č. by však podľa názoru súdu nemala vplyv na pochopenie významu poučenia o trestnoprávnej zodpovednosti za krivé obvinenie inej osoby pri trestnom čine podľa § 345 Tr. zákona či uvedenie nepravdy o skutočnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie alebo zamlčanie takejto okolnosti, pokiaľ ide o trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. poriadku. Súd pri vyvodení takéhoto záveru sa oprel predovšetkým o výsledky znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie. Je zrejmé, že prítomnosť iných osôb na výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov vymenovaných v ust. § 135 ods. 1 Tr. poriadku v znení platnom v čase predmetného výsluchu má prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu a to predovšetkým so zameraním na ohľaduplnosť kladených otázok a jeho úplnosť v tom smere, aby sa vyčerpal celý predmet vyšetrovanej udalosti takým spôsobom, aby v ďalšom konaní nemusel byť svedok opätovne vypočúvaný. Z citovaného ust. § 135 ods. 1 Tr. poriadku v znení platnom v čase výsluchu obžalovaného pritom mal súd za preukázané, že účasť vyššie uvedených osôb je potrebná pri samotnom výsluchu vypočúvaných osôb, pričom poučiť vypočúvanú osobu v zmysle príslušných zákonných ustanovení je v kompetencii vyslúchajúcej osoby, teda v konkrétnom prípade vyšetrovateľa PZ a prítomnosť iných osôb okrem vyšetrovateľa PZ pri týchto vyšetrovacích úkonov nemôže nijakým spôsobom prispieť k správnosti poučenia príslušných vypočúvaných osôb. Smerodajným pri posudzovaní schopnosti obžalovaného

ml. Č. pochopiť význam a zmysel predmetného poučenia o trestnoprávnej zodpovednosti bolo pritom znalecké dokazovanie z odboru psychológie, ktorým bolo pritom preukázané, že obžalovaný ml. Č. vedel pochopiť význam tohto poučenia o trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin.

Zároveň opätovne s poukazom na zistenia znaleckého dokazovania z odboru psychológie na obžalovaného nemal súd za preukázané, že by obžalovaný ml. Č. bol pri svojej výpovedi niekým ovplyvnený. Znalec PhDr. W. z príslušného odboru, čo potvrdila aj výpoveď svedkyne Š., sa vyjadril, že obžalovaný nie je ľahko ovplyvniteľný, keďže sa rád prezentuje ako prototyp muža, je rád stredobodom pozornosti, pociťuje túžbu po dominancii a samotná svedkyňa Š. sa vyjadrila, že obžalovaný je vodcovský typ. Poškodená L.. U. pritom pri konfrontácii s obžalovaným uviedla, že obžalovanému ml. Č. bola pri akomkoľvek jeho probléme oporou, že ho obhajovala a že ho takýmto spôsobom na jeho výpoveď nijakým spôsobom nenaviedla, pričom obžalovanému zdôraznila, že si neuvedomuje závažnosť následkov svojho konania pre ňu, čo však súd nepovažoval za také navádzanie obžalovaného, ktoré by ho aj bolo schopné výrazne ovplyvniť v jeho výpovedi, vzhľadom na charakter osobnosti obžalovaného, ktorý bol pritom pred predmetnou konfrontáciou s poškodenou L.. U. riadne poučený o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zákona ako aj krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zákona. Obžalovaný ml. Č. po takomto vyjadrení poškodenej pritom bez akéhokoľvek navádzania na vyjadrenie sám od seba uviedol, že klamal, keď predtým uvádzal, že s poškodenou L.. U. mal sexuálny pomer, že takéhoto klamstva sa dopustil z dôvodu, že si chcel niečo sám pred sebou dokázať. Nemožno opomenúť skutočnosť, poznamenanú aj v zápisnici o konfrontácii medzi obžalovaným ml. Č. a poškodenou L.. U., čo potvrdil aj svedok T.. U. na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný ml. Č. počas celej výpovede poškodenej L.. U. pri konfrontácii pozeral do zeme a napriek skutočnosti, že konfrontácia sa vykonáva tvárou v tvár, sa obžalovaný nepozeral na poškodenú L.. U.. Vzhľadom na takéto správanie sa obžalovaného počas konfrontácie sa s poškodenou L.. U., opätovne s poukazom na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie, mal tak súd za preukázané, že obžalovaný zmenil svoju výpoveď napriek tomu, že bol pred jednotlivými vyšetrovacími úkonmi poučený o trestnoprávnej zodpovednosti za uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo zamlčanie takejto skutočnosti. V tomto smere je pritom nerozhodné, či medzi obžalovaným ml. Č. a poškodenou L.. U. existoval alebo neexistoval intímny pomer, ale smerodajnou je skutočnosť, že obžalovaný ml. Č. najprv pri svojom výsluchu uviedol, že s poškodenou L.. U. mal sexuálny pomer a neskôr pri konfrontácii s touto poškodenou existenciu tohto pomeru poprel s tým, že klamal. Pred každým takýmto vyšetrovacím úkonom bol pritom obžalovaný vyšetrovateľkou PZ, svedkyňou T.. W. poučený o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 345 a § 346 Tr. zákona.

Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní opätovne tvrdil, že s poškodenou U. mal pohlavný styk celkovo päťkrát alebo šesťkrát, pritom totožne ako v pôvodnom trestnom konaní uviedol, že prvý pohlavný styk s poškodenou U. mal v jej súkromnom osobnom motorovom vozidle a neskôr mal sexuálny pomer s poškodenou vo voľnej miestnosti umiestnenej v Detskom domove P. P. B. O.. Obžalovaný však aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pred svojimi opakovanými výsluchmi v prípravnom konaní ako aj pred konfrontáciou bol vyšetrovateľkou PZ, svedkyňou T.. W. riadne poučený o trestnoprávnych následkoch kivej výpovede a krivej prísahy, pričom sa vyjadril, že poškodenej L.. U. mu bolo ľúto, pričom táto mu mala povedať, že mu pomohla a či má teda záujem jej uškodiť. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená L.. U. ho ovplyvňovala tým, že rozprávala. Vyjadril sa, že vzhľadom na to, že poškodenej L.. U. nechcel ublížiť, tak pri konfrontácii s ňou uviedol, že s poškodenou L.. U. nemal sexuálny pomer. Svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní tak potvrdil, že najprv pri svojich výpovediach v pôvodnom prípravnom konaní vypovedal, že mal mať sexuálny pomer s poškodenou L.. U. a neskôr pri konfrontácii s touto poškodenou poprel, že by s ňou mal mať nejaký pohlavný styk. Obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku priznal aj tým, že na začiatku hlavného pojednávania urobil vyhlásenie o vine.

Obžalovaný tak svojim konaním, keď ako svedok v trestnom konaní vedenom pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona pred policajtom opakovane a to ako pri svojich výpovediach v zápisnici o trestnom oznámení dňa 07.05.2013 tak aj pri svojej výpovedi dňa 21.05.2013 uviedol nepravdu o tom, že mal s poškodenou L.. U. intímny pomer a neskôr pri konfrontácii s touto poškodenou dňa 21.05.2014 už pri svojom vyjadrení sa k výpovedi poškodenej uviedol, že klamal a že žiadny sexuálny pomer s poškodenou L.. U. nemal, tak uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie, pričom pri uvedených výsluchoch bol riadne poučený o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zákona ako aj krivej výpovede a krivej prísahy podľa §

346 Tr. zákona, čím po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola v prípade tohto trestného činu naplnená vo forme nepriameho úmyslu ( § 15 písm. b/ Tr. zákona ). Obžalovaný si bol vedomý toho, že v dôsledku jeho nepravdivej svedeckej výpovedi bolo vedené trestné stíhanie a vykonávané úkony za účelom prípadného vznesenia obvinenia voči poškodenej L.. U. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a že ním uvádzané okolnosti majú podstatný význam pre rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní či súdu a že bol uzrozumený s tým, že takýmto spôsobom môže ohroziť alebo porušiť záujem príslušných štátnych orgánov na správnom zistení skutkového stavu veci.

Obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt. Objektom prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákon je záujem spoločnosti na správnom zistení skutkového stavu ako základu zákonných rozhodnutí súdov, prokuratúry, vyšetrovateľov alebo policajných orgánov, pokiaľ vykonávajú prípravné konanie podľa Trestného poriadku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).

Zo správy Detského domova P. B. O. súd zistil, že počas pobytu obžalovaného v tomto zariadení sa u neho prejavovali poruchy správania sa, bol veľmi živý, hyperaktívny, reakcie vo vzťahu k iným deťom boli neprimerané, snažil sa byť dominantný najmä vo vzťahu k mladším deťom. Podľa záverov neurologického a pedopsychiatrického vyšetrenia obžalovaný trpel poruchami správania sa a socializácie ako aj ADHD syndrómom ( porucha aktivity a pozornosti ). V škole ako aj v detskom domove bolo jeho správanie sa ťažko zvládnuteľné, neustále vyvolával konflikty medzi deťmi a spolužiakmi, bol verbálne a fyzicky agresívny, autority nerešpektoval, v detskom domove porušoval domový poriadok nedodržiavaním času vychádzok a nerešpektovaním pravidiel. Z dôvodu problémového správania sa bol umiestnený do Reedukačného centra X. a to v roku 2008 a v roku 2010, pričom v roku 2011 absolvoval psychiatrickú liečbu na Psychiatrickej klinike v T.. Obžalovaný bol od 01.09.2012 umiestnený v profesionálnej rodine. Podľa výpovede svedkyne Š. na hlavnom pojednávaní obžalovaný od 09.12.2014 už v tejto profesionálnej rodine nie je umiestnený a na základe dohody Detského domova P. P. B. O. a Reedukačného centra P. I. sa v čase rozhodovania súdu v predmetnej trestnej veci zdržiaval v tomto reedukačnom zariadení, pričom do tejto profesionálnej rodiny by už nemal byť opäť umiestnený. Podľa správy Detského domova P. B. O. je pritom obžalovaný naďalej sledovaný na pedopsychiatrickej ambulancii, avšak bez medikamentóznej liečby.

Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. bola mladistvému obžalovanému dňa 08.04.2004 nariadená ústavná starostlivosť, ktorú vykonáva v Detskom domove P. P. B. O., do ktorého bol prijatý dňa 19.05.2004. Obžalovaný dosiaľ nebol v ich evidencii na oddelení sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately z dôvodu, že by sa dopustil činu ináč trestného.

Zo správy Strednej odbornej školy O. v L. vyplýva, že v školskom roku 2013/2014 obžalovaný vymeškal 16 hodín, z toho 10 neospravedlnených a jeho študijný priemer dosiahol hodnotu 2,0 - hodnotenie prospel. Obžalovaný ako študent nie je problematický z pohľadu dochádzky a prospechu. Vo vzťahu k spolužiakom a pedagógom sa nevyskytli žiadne problémy.

Pri ustálení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na strane obžalovaného súd zistil, že podľa odpisu registra trestov obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný a že sa dopustil len jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ešte dňa 17.06.2012. Na strane obžalovaného tak súd zistil poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života pred spáchaním trestného činu ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ). U tohto obžalovaného súd pritom nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona. U obžalovaného tak bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona.

Pri prečine krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona umožňuje uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Po úprave tejto trestnej sadzby v zmysle ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný sa skutku dopustil ako mladistvý a vzápätí podľa

ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do jedného roka a 10 mesiacov.

Pri určovaní konkrétneho druhu a výmeru trestu súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil vo veku 16 rokov, dosiaľ nielenže nebol súdne trestaný, ale ani vyšetrovaný orgánmi polície, aj keď zo správy Detského domova P. P. B. O. vyplýva, že jeho správanie v tomto zariadení je problematické a z toho dôvodu bol aj opakovane umiestňovaný v reedukačných zariadeniach, na druhej strane súd prihliadol aj na následky, ktoré svojim konaním obžalovaný spôsobil poškodenej L.. U.. Súd tak dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je potrebné uložiť mu trest odňatia slobody tesne nad dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby. Z tohto dôvodu obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, ktorý považoval za primeraný ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie.

Keďže mladistvý obžalovaný sa podľa vyššie uvedených skutočností dosiaľ výrazne do rozporu so zákonom nedostal, podľa názoru súdu na prevýchovu obžalovaného v predmetnej trestnej veci je postačujúci výkon trestu odňatia slobody nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Z tohto dôvodu súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu opätovne nad hranicu minimálne stanoveného rozpätia v trvaní 18 mesiacov. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopúšťať sa žiadnej protiprávnej činnosti a dodržať uloženú povinnosť, v opačnom prípade súd aj počas plynutia skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a že takto odložený trest odňatia slobody vykoná. Obžalovaný počas plynutia tejto skúšobnej doby podmienečného odsúdenia má preukázať, že žalovaný skutok bol ojedinelým vybočením z jeho spôsobu života a to napriek problematickému správaniu sa, ktorého sa dopúšťal v Detskom domove P. P. B. O..

Keďže obžalovaný svojim konaním výrazným spôsobom zasiahol do cti a vážnosti poškodenej L.. U., bolo potrebné obžalovanému uložiť aj povinnosť osobne sa ospravedlniť tejto poškodenej v zmysle ust. § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona.

Poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca si pôvodne na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z ušlej mzdy z dôvodu skončenia pracovného pomeru v Detskom domove P. P. B. O. vo výške 5.600,eur, v záverečnej reči však už tento nárok nepožadovala z dôvodu, že o ňom bolo rozhodnuté v inom občiansko - právnom konaní na tunajšom súde, aj keď dosiaľ neprávoplatne, keďže bolo voči rozsudku tunajšieho súdu podané odvolanie. Súd však požadoval za dôvodný návrh poškodenej na osobné ospravedlnenie sa obžalovaného, ktoré súd tomuto obžalovanému uložil ako primeranú povinnosť v zmysle ust. § 50 ods. 2 Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.