Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-36-2015.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S., a to I., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX - bytom u starých rodičov a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny M. S., deti rodičov M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., B. XXX/XXX-X a I. S., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníkom X. R., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Trenčín, o návrhu starých rodičov K. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. č. XX, okres M. S., o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. februára 2015, č.k. 11P/112/2014-64 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vyčíslil zameškané výživné zo strany otca na maloletú I. a na maloletého M. za obdobie od 01.04.2014 do 28.02.2015 z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú I. a maloletého M. do
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom K. B. a B. B., ktorí budú maloleté deti vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach namiesto rodičov. Otca zaviazal povinnosťou prispievať výživným na maloletú I. a na maloletého M. v sume po 80,- eur mesačne za obdobie od 01.04.2014 do 28.02.2015 a od 01.03.2015 sumou 120,- eur mesačne na každé dieťa, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám starých rodičov. Zameškané výživné na maloletú I. od 01.04.2014 do 28.02.2015 vo výške 880,- eur a na maloletého M. za rovnaké obdobie taktiež vo výške 880,- eur povolil otcovi splácať na každé dieťa v 20,- eurových mesačných splátkach až do vyrovnania dlhu, keď prvá splátka je zročná spolu s bežným výživným za nasledujúci mesiac po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Určil výživné zo strany matky na maloletú I. a na maloletého M. vo výške po 30 % sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné bude matka zasielať vždy do 25 dňa v mesiaci vopred k rukám starým rodičom. Návrh starej matky a starého otca o zverenie maloletej C. do spoločnej náhradnej starostlivosti starých rodičov zamietol. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 11P/156/2004 zo dňa 30. júna 2004 v časti ohľadne maloletej I. a maloletého M. ohľadne zverenia, ako aj rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 11P/250/2007-3 zo dňa 27. júna 2005 ohľadne určenia výživného na maloletú I. a maloletého M..
V rozhodnutí konštatoval, že starí rodičia maloletých podali na súd návrh, ktorým sa domáhali zverenia maloletých detí do náhradnej starostlivosti starých rodičov, dôvodiac, že za posledný rok sa vzťah detí s otcom detí a nimi ako starými rodičmi veľmi zhoršil, pričom deti chodia k nim s tým, že otec sa o nich nestará, je agresívny a vulgárny a neposkytuje im takú starostlivosť, ako by mal. Z tohto dôvodu sa aj mal. I. spolu s mal. M. rozhodli žiť u nich a v skutočnosti u nich aj bývajú. V prípade zverenia detí do náhradnej osobnej starostlivosti žiadali, aby súd zaviazal rodičov platiť sumou 130,- eur mesačne na každé dieťa.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol dôvodný z časti. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloleté deti I., M. a C. boli rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 11P/656/2004 zverené do starostlivosti otca, matke, ktorej pobyt je neznámy, bola určená vyživovacia povinnosť. Vyživovacia povinnosť matky bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 11P/250/2005-7 zo dňa 27. júna 2005 tak, že jej bolo upravené výživné na 30% sumy životného minima nezaopatreného maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním zistil, že v súčasnej dobe maloleté deti I. a M. sa rozhodli bývať u svojej starej matky zo strany matky dôvodiac, že otec sa o ne riadne nestará, podľa ich tvrdenia otec uprednostňoval vo vzťahu skôr svoju priateľku ako deti a najmä I. túto situáciu veľmi zle znášala. Otec s návrhom nesúhlasil dôvodiac, že sú to výmysly, situácia nie je taká, ako ju popisujú deti. Na druhej strane však potvrdil, že chodí do trojzmennej prevádzky, má priateľku a keď ide z práce, je u tejto priateľky, teda u nej aj prespáva. Pri výsluchu maloletá I. a M. jednoznačne odmietli ísť k otcovi s tým, že u starých rodičov majú vytvorené všetky podmienky k tomu, aby u nich prosperovali. Maloletá C. je v súčasnosti u otca a táto sa vyslovila tak, že je na takýto spôsob života zvyknutá, je samostatná a chce zostať bývať u otca. Kolízny opatrovník uviedol, že rodinu evidujú z dôvodu toho, že práve starým rodičom bolo zverené ďalšie dieťa matky do pestúnskej starostlivosti, nakoľko matka rodinu opustila. Potom čo matka odišla, o detí sa staral otec. Vzťahy medzi otcom a starými rodičmi boli dobré, navštevovali sa, pomáhali si. Zlom nastal potom, čo otec si našiel priateľku, čo deti veľmi zle znášali. Deti uvádzali, že otec sa o ne prestal starať, chodil z roboty rovno k tejto priateľke a býval tam aj na noc, pričom sa stalo, že maloletá C. dostala epileptický záchvat a priateľka otca jej odmietla poskytnúť pomoc. V súčasnosti sa maloletá I. a maloletý M. nachádzajú u starých rodičov, odmietajú sa k otcovi vrátiť. Maloletá I. dokonca uviedla, že by sa hodila pod vlak, keby sa mala vrátiť k otcovi. Obe maloleté deti uviedli pri výsluchu, že otec ich nechával doma samotných, a to aj cez noc, v podstate im varil len fazuľovú polievku na viac dní, preto sa chodili stravovať k starým rodičom. V súčasnosti bývajú u starých rodičov. Po takto zistenom skutkovom stave, prihliadnúc k vyjadreniu kolízneho opatrovníka súd rešpektoval vôľu detí a rozhodol tak, že maloletú I. a maloletého M. zveril do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, ktorí síce žijú v skromných podmienkach, majú v starostlivosti ešte aj ďalšie dieťa ich dcéry, ale svojím postojom k deťom ako i celkovým správaním dávajú záruku, že sa o deti riadne postarajú. Na druhej strane rešpektoval aj vôľu C., ktorá uviedla, že je doma zvyknutá, má tam svoju izbu, svojich kamarátov, chodí do školy v meste bydliska a preto túto ponechal v starostlivosti otca. Zároveň však vyzval otca, aby zvýšil starostlivosť o maloletú. Pokiaľ ide o výživné za obdobie, kým maloletá I. a M. boli u starých rodičov bez rozhodnutia súdu, zaviazal otca prispievať na obe maloleté deti spätne sumou po 80,- eur mesačne, nakoľko za toto obdobie otec deťom kupoval určité potraviny a poskytol im aj určité finančné prostriedky . Za obdobie od 01.03.2015, kedy už bude súdom rozhodnuté, upravil sumu výživného na 120,- eur mesačne na každé dieťa s tým, že toto výživné bude otec poukazovať k rukám starých rodičov. Poukázal pritom na skutočnosť, že otec poberal prídavky aj na tieto dve deti, po 23,- eur na každé dieťa, pričom sám uviedol, že tieto finančné prostriedky neposlal. Len tieto rodinné prídavky na M. a I. predstavujú za obdobie čo sú u starých rodičov 560,- eur. Keď otec poslal 140,- eur výživné, je to neadekvátna čiastka, pričom poukázal ešte na skutočnosť, že otec bral dokonca náhradné výživné zo strany matky, ktorá si vyživovaciu povinnosť vôbec neplní. O výživnom matky, vzhľadom k tomu, že matka žije na neznámom mieste upravil výživné resp. ponechal matke doterajšie výživné vo výške 30 % sumy životného minima s tým, že došlo len k zmene prijímateľa tohto výživného.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní uviedol, že žiada návrh starých rodičov na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti zamietnuť z dôvodu, že najmä navrhovateľka K. B. účelovo narúša vzťahy medzi ním a deťmi, snaží a bude sa i snažiť obmedziť alebo úplne mu zabrániť k styku s deťmi, ktoré má v priamom zaopatrení. Navrhol, aby súd upravil jeho styk s maloletou I. a maloletým M. na jeden víkend v mesiaci po vzájomnej dohode, prázdniny s každým z maloletých detí na jeden týždeň v mesiaci počas závodnej dovolenky, vianočné sviatky a jarné
prázdniny po vzájomnej dohode s deťmi. Súdu prvého stupňa vytýkal, že vôbec nerozhodol o styku s jeho deťmi, hoci ako otec sa v plnom rozsahu hlási k svojim otcovským právam a povinnostiam. Nesúhlasil s platením výživného k rukám starých rodičov; navrhol, aby výživné bolo platené na osobný účet syna a dcéry. Žiadal aby sa odvolací súd zaoberal aj celkovým zameškaným výživným, ktoré bolo vyčíslené na 880,- eur, keď reálne zameškané výživné je nižšie. Ďalej uviedol, že chce pomôcť jeho deťom pri výbere ich povolania, nakoľko ich babka chce dať na internátne štúdium a tak sa zbaviť ďalšej zodpovednosti.
Starí rodičia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že otec neuviedol žiadne nové dôvody, a preto považujú jeho odvolanie za zbytočné. V odvolaní uviedli, že peniaze určené pre deti používajú výlučne len na ich nevyhnutné osobné potreby, na ich nevyhnutnú výživu a žiadne z týchto finančných prostriedkov si neponechávajú a nemajú záujem, aby svojich vnukov poškodzovali. Ide len o nedôvodné podozrievanie zo strany otca detí, ktoré nemá žiadne skutkové opodstatnenie.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že po vynesení rozsudku sa deti s otcom nekontaktovali, maloletá I. aj M. ho naďalej odmietajú. Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa snažilo s deťmi opakovane hovoriť a poskytovať im poradenstvo vo veci zlepšenia vzťahov detí s otcom, avšak bezvýsledne. Deti otca rezolútne odmietajú, v starostlivosti starej matky sa cítia dobre, táto sa o ne stará, deti ju musia rešpektovať - čo otca nemuseli, robili si čo chceli, avšak stará matka je prísnejšie, vyžaduje od detí aj plnenie školských povinností, zapájanie sa do domácich prác a zodpovednejší prístup k ich plneniu. Uviedol, že naposledy bol riešený na ich oddelení incident, ktorý súvisel s prihláškami na stredné školy, keď otec odmietol deťom podpísať prihlášky na strednú školu a odmietol im zaplatiť poplatok s tým spojený, ako aj s potvrdením od lekára. Otec prihlášky podpísal až po návšteve kolízneho opatrovníka, avšak peniaze na potvrdenie k lekárovi aj k prihláškam deťom odmietol poskytnúť. Poukázal na to, že obe deti M. aj I. dostatočne chápu celkovú situáciu a stav v ktorom sa nachádzajú, sú rozumovo vyspelé a dokážu zaujať vlastné stanovisko a názor, ktoré tlmočili v rámci súdneho konania.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výrokoch, v ktorých súd vyčíslil zameškané výživné zo strany otca na maloletú I. a na maloletého M. podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a v tejto časti podľa odseku 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a v zostávajúcej časti je potrebné rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci starostlivosti o maloleté deti postupoval dôsledne podľa § 178 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd zisťuje názor orgánu sociálnoprávnej ochrany deti a ak je to vhodné, výsluchne o nich aj maloletého. V konaní bolo naplnené ust. § 100 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne, pričom názor maloletého dieťaťa zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb, zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Citované zákonné ustanovenie podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je priamo aplikovateľný v konaní pred občianskoprávnymi súdmi, zabezpečuje dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
V prejednávanej veci ide o deti vo veku 16, 15 a 13,5 roka, s ktorými bol vykonaný pohovor jednak na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, jednak maloleté deti v konaní pred prvostupňovým súdom samostatne vyjadrili svoj názor. Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že rodinu evidujú dlhšiu dobu kvôli inému dieťaťu matky, ktoré bolo dané starým rodičom do ich pestúnskej starostlivosti, pretože matka opustila domácnosť. Uviedol, že potom čo matka odišla sa o deti staral otec a vzťahy medzi ním a starými rodičmi boli dobré, navštevovali sa, nebol medzi nimi žiaden
problém. Následne však došlo k narušeniu týchto vzťahov, pričom maloletá I. sama navštívili Úrad práce sociálnych vecí a rodiny s tým, že nechce bývať u otca, ani jej súrodenci, že sú doma samé, opustené, doma nie je navarené a keď aj otec príde z roboty väčšinu času strávi u svojej priateľky. Žiadala, aby boli umiestnení k starým rodičom. Maloleté deti boli vypočuté aj pred súdom, pričom maloletá I., ako aj maloletý M. jednoznačne odmietli bývať ďalej s otcom, obidve deti vyjadrili túžbu byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, u ktorých v skutočnosti už aj dlhšiu dobu bývajú. Maloletá C. vyslovila vôľu zostať naďalej u otca s tým, že napriek tomu, že starostlivosť u otca nie je na najlepšej úrovni, jej takýto spôsob života vyhovuje.
Súd prvého stupňa potom správne, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, prihliadol k stanovisku, vyslovenému kolíznym opatrovníkom, ktorý zastupuje v konaní záujem maloletých detí, ako aj k vyjadrenej vôli maloletých detí.
Preto rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výrokov o zverení maloletej I. a maloletého M. do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom a v časti, v ktorej bol návrh starých rodičov na zverenie mal. C. do ich náhradnej osobnej starostlivosti (voči ktorému výroku žiadna zo strán odvolanie nepodala), podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej I. a M., keď správne vyživovaciu povinnosť diferencoval rozdielne za obdobie, kedy sa maloleté fakticky nachádzali v starostlivosti starých rodičov bez rozhodnutia súdu a v ktorom období otec určitými sumami prispieval na ich výživu, ako aj im zakupoval oblečenie a stravu a odlišne za obdobie po rozhodnutí súdu, kedy otec bude zaviazaný poskytovať celé výživné na deti k rukám starých rodičov, ktorí budú zabezpečovať výživu týchto maloletých detí. Nevidel pritom dôvod, aby výživné bolo poukazované na osobitný účet mal. detí, ako to požadoval otec v odvolaní, keď v konaní nebolo otcom preukázané ani súdom zistené, že by starí rodičia poukazovali poskytnuté výživné na iné účely ako na výživu maloletých.
Za dôvodnú však odvolací súd považoval odvolaciu námietku otca týkajúcu sa výrokov o zameškanom výživnom na maloletú I. a maloletého M.. Preskúmaním odvolací súd zistil, že napriek tomu, že súd prvého stupňa vyčíslil nedoplatok na výživnom na maloleté deti u každého na sumu 880,- eur, z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je možné vôbec zistiť, ako k tejto sume dospel, keď výpočet výšky nedoplatku na výživnom súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol. Rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch, ktorým vyčíslil nedoplatok na výživnom zo strany otca na maloletú I. a na maloletého M. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa zistí, ako otec maloletých v rozhodnom období prispieval na výživu maloletej I. a maloletého M. a o zameškanom výživnom za rozhodné obdobie opätovne rozhodne.
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať aj návrhom otca na úpravu styku s maloletými deťmi, keďže o úprave styku otca s maloletou I. a maloletým M. nebolo súdom prvého stupňa rozhodnuté.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .