Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7C-6-2015.pdf
PDF · 100.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951 so sídlom Hodžova 11, Žilina proti žalovanému: F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., o zaplatenie 1.900,36 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu nezaplatenú istinu vo výške 1900,36 eur spolu s nezaplateným úrokom vo výške 132,66 eur, nezaplateným úrokom z omeškania vo výške 3,99 eur, poplatkami vo výške 75,- eur, úrokom vo výške 19,90 % ročne z nesplatenej istiny od 21.11.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel dňa 12.7.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach. Úver vrátane príslušenstva bol žalovaný povinný splatiť do 19.6.2023. Žalovaný po vyčerpaní poskytnutého úveru porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 20.10.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 11.11.2014. Napriek tejto výzve nebola pohľadávka žalobcu uhradená. Ku dňu spísania žaloby, t.j. k 21.11.2014 pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 2112,01 eur, pričom bola tvorená nesplatenou istinou vo výške 1900,36 eur spolu s nezaplateným úrokom vo výške 132,66 eur, nezaplateným úrokom z omeškania vo výške 3,99 eur, poplatkami vo výške 75,- eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 12.11.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 5 % ročne. Úroky vo výške 132,66 eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle úverovej zmluvy, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť v rámci splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia predstavuje dohodnutý úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
V podanej žalobe žalobca ako na dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia poukazoval na úverovú zmluvu, výpis z účtu a číslo XXXXXXXXXX a výzvu na predčasné splatenie úveru, ktoré priložil k podanej žalobe. K žalobe tiež priložil Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s..
Súd výzvou doručenou žalobcovi dňa 21.4.2015 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich výšku žalovanej dlžnej sumy ako aj jej špecifikáciu a prehľad splátok. Žalobca na túto výzvu reagoval podaním doručeným súdu dňa 5.5.2015, kde v jeho prílohe predložil súdu prehľad splátok tak ako boli žalovaným uhradené a spôsob ich započítania v prospech zmluvného úroku, istiny a poplatkov. Pričom tiež uviedol, že z uvedeného je možné dospieť k aktuálnej výške žalovanej istiny.
Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 26.1.2015 písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 9.4.2015 uviedol, že je pravdou, že peniaze si požičal. Stratil prácu a z toho čo manželka zarobila nebol schopný úver splácať. Navyše mal chorého syna, s ktorým musel chodiť po vyšetreniach. Ďalej poukázal na svoje súčasné osobné, zárobkové a majetkové pomery. Pričom svoj dlh by chcel splácať v splátkach po 60,- eur.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 10.6.2013 na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil žalobca, ktorý však svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil. Súd tak v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) súd na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s obsahom Úverovej zmluvy č. XXXXX zo dňa 12.7.2013, mesačného výpisu transakcií za mesiac júl zo dňa 31.7.2013, výzvou na predčasné splatenie úveru to dňa 20.10.2014 a prehľadom splátok zistil tento skutkový stav:
Dňa 12.7.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Úverová zmluva č. XXXXX, na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý žalobcom úver vo výške 2000,- eur s konečnou splatnosťou úveru dňa 19.6.2023 pri mesačnej anuitnej splátke vo výške 38,41 eur. Čerpanie úveru žalovaným žalobca preukázal predloženým mesačným výpisom transakcií za júl zo dňa 31.7.2013, pričom uzavretie úverovej zmluvy ako aj čerpanie úveru potvrdil aj žalovaný. Pre neplnenie si povinností zo strany žalovaného bol žalovaný výzvou zo dňa 20.10.2014 vyzvaný na predčasné splatenie úveru. Žalovaný však zosplatnený úver v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil. Žalobca na preukázanie výšky žalobou uplatnenej sumy predložil súdu aj prehľad splátok kde sú uvedené kreditné a debetné operácie, pričom kreditné operácie sú žltým zvýraznené. Z predloženého prehľadu však nevyplýva, či sa týka žalovanému poskytnutého úveru. Tiež z neho nevyplýva aká suma bola uhradená, aká časť tejto sumy bola započítaná na istinu úveru a na úroky a poplatky, resp. ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané.
Žiadne ďalšie dôkazy na zdôvodnenie výšky uplatneného nároku v konaní žalobca nepredložil.
Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov súd uzavrel, že žalobe nemožno vyhovieť a táto musí byť zamietnutá. Zo strany žalobcu totiž v konaní nebolo unesené dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Vychádzajúc z platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania sa sporové veci na súdoch prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na účastníkoch konania.
Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z § 79 ods.1 O.s.p.je už v samotnej žalobe pravdivo opísať rozhodujúce skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. K žalobe je tiež povinný pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny ( § 79 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 101 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 205a O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a ) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Vyššie citované zákonné ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že účastník sporového občianskeho súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.). medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci ( vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil dôkazy.
V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorá má základ v Úverovej zmluve č. XXXXX zo dňa 12.7.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
Žalobca v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi žalobcom a žalovaným bol záväzkový vzťah z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovanému, ktorú je potrebné čo do základu a výšky patrične zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že tento záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným skutočne platne vznikol, v tomto záväzkovom vzťahu vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanému v určitej výške. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo, bolo by potom na žalovanom, aby vyvrátil tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnil. Ak by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.
V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby na preukázanie svojho tvrdenia predložil predovšetkým Úverovú zmluvu č. XXXXX zo dňa 12.7.2013, na ktorú sa v žalobe odvolával a ktorú označil za dôkaz a na základe ktorej mal vzniknúť záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Túto svoju povinnosť si žalobca splnil, pričom uzavretie úverovej zmluvy potvrdil aj žalovaný na pojednávaní dňa 9.4.2015. Žalobca tiež preukázal, čerpanie úveru poskytnutého žalovanému na základe predmetnej úverovej zmluvy, a to mesačným výpisom transakcií sa mesiac júl zo dňa 31.7.2013, pričom čerpanie tohto úveru tiež žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.4.2015. Teda žalobca svoj nárok, čo do jeho základu súdu preukázal. Avšak súdu nepreukázal dôvodnosť výšky ním uplatneného nároku majúceho základ v predmetnej úverovej zmluve, a to ani v podanom návrhu ani po výzve súdu.
Súd písomne vyzval žalobcu výzvou jemu doručenou dňa 21.4.2015 na predloženie dôkazov preukazujúcich výšku žalovanej dlžnej sumy ako aj jej špecifikáciu a prehľad splátok, na ktorú žalobca reagoval predložením prehľadu splátok, z ktorého podľa jeho tvrdení možno dospieť k aktuálnej výške žalovanej sumy. Tak zo žaloby ako aj z odpovedi na výzvu, súd nemal preukázanú dôvodnosť výšky žalobcom uplatnených nárokov, teda istiny vo výške 1900,36 eur nezaplateného úroku vo výške 132,66 eur, nezaplateného úroku z omeškania vo výške 3,99 eur, poplatkov vo výške 75,- eur, úroku vo výške 19,90 % ročne z nesplatenej istiny od 21.11.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia. K žalobe priložených listinných dôkazov vyplýva, tak ako to už bolo aj vyššie uvedené iba uzavretie úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a čerpanie úveru žalovaným. Z prehľadu splátok predloženého súdu žalobcom dňa 5.5.2015, z ktorého podľa tvrdenia žalobcu mal súd možnosť dospieť k aktuálnej výške žalovanej istiny nijako nevplýva výpočet žalobcom uplatnenej sumy a jej jednotlivých zložiek. Nevyplýva z neho suma, ktorú žalovaný jednotlivými splátkami uhradil, ani to aká časť žalovaným uhradenej sumy, resp. sumy jednotlivých splátok bola použitá na úhradu istiny úveru, na úhradu úrokov a poplatkov. Taktiež nevyplýva zo žiadneho zo žalobcom predložených listinných dôkazov spôsob výpočtu nezaplateného úroku a
úroku z omeškania ako aj ich špecifikácia. Tiež nijako nevyplýva ani oprávnenosť žalobcom uplatnených poplatkov. Nie je zrejmé za aké úkony, resp. služby boli tieto poplatky žalovanému vyúčtované.
Žalobca je bankou, ktorej predmetom je poskytovanie úverov s čím je jednoznačne spojená aj správa takéhoto úveru a vedenie si presnej a podrobnej evidencie o poskytnutom úvere, ako aj o transakciách s ním súvisiacich, pričom žalobca na plnenie týchto úloh musí byť aj dostatočne personálne a technicky zabezpečený, teda podľa názoru súdu z jeho strany mohla byť bez akýchkoľvek komplikácii súdu poskytnutá podrobná a prehľadná špecifikácia žalovanej sumy ako aj jej výpočet s poukazom na úhrady žalovaného
Žalobca v uznesení súdu zo dňa 21.1.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 27.1.2015 bol poučený v zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku. Súd žalobcovi svojou výzvou dal možnosť odstrániť nedostatok spočívajúci v špecifikácii žalovanej sumy ako aj nepredložení dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky žalovanej sumy. Napriek tejto súčinnosti zo strany súdu predpokladanej aj v § 6 Občianskeho súdneho poriadku k súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Súd nielenže nemôže, ale ani nesmie donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy na základe ktorých by mu súd tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a tiež platné procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a tiež to, že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na účastníkoch konania. Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd návrhu nemohol vyhovieť a preto tento zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.. Úspešný žalovaný návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť mu trovy konania v priebehu konania neurobil, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia