Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Odi-7-2023.pdf
PDF · 75.18 KB
Case nature
Area
Subarea
31Odi/7/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., sídlo Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., sídlo Martinčekova 13, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. C. XXX, D. B., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa vo veci samej domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, o ktorého oddlžení rozhodol Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 29OdK/100/2022.
2. Prejednávaná vec sa nachádza v štádiu po začatí predbežného prejednania sporu, uskutočneného 19.04.2024 i pojednávania, ku ktorého otvoreniu (v zmysle prednesenia podstatného obsahu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP) došlo na pojednávaní dňa 19.04.2024.
3. Dňa 28.05.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorého obsahom bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu.
4. Žalovanému súd umožnil na pojednávaní dňa 28.06.2024 vyjadriť sa, či súhlasí so späťvzatím žaloby alebo aby uviedol vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby. Žalovaný toto procesné právo z dôvodu neprítomnosti na pojednávaní nevyužil, pričom však neprítomnosť žalovaného nebola dôvodom odročenia pojednávania, z ktorého dôvodu súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.06.2024 rozhodol podľa § 180 CSP o uskutočnení pojednávania v neprítomnosti žalovaného.
5. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí sporu procesným právom vziať žalobu späť (§ 144 CSP) a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 CSP). Žalobca nie je nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať
žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Zastavenie konania alebo jeho časti ako procesnoprávny následok späťvzatia žaloby alebo jej časti je však za určitých okolností podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania nevyhnutný súhlas žalovaného (§ 146 ods. 2 CSP). V ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom však tento nesúhlas žalovaného má právnu relevanciu len ak je daný po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP alebo po začatí pojednávania, keďže ak by bol daný pred začatím týchto procesných úkonov, súd na nesúhlas žalovaného neprihliada (§ 146 ods. 1 CSP).
8. Žalobca vo fáze konania po otvorení pojednávania podal podanie (bod 3. odôvodnenia), ktoré obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle vziať žalobu v celom rozsahu späť, teda ide o účinné späťvzatie žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami.
9. V prejednávanej veci síce nejde o spor, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi sporovými stranami vyplýva z osobitného predpisu a z tohto dôvodu preto súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je nevyhnutný (§ 146 ods. 2 CSP), avšak, keďže žalobca zobral späť žalobu až po tom, ako bolo vo veci otvorené pojednávanie, súd podľa § 146 ods. 1 CSP vyzval na pojednávaní dňa 28.06.2024 žalovaného, aby uviedol, či súhlasí so späťvzatím žaloby, aby tak zistil, či zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby nebráni nesúhlas žalovaného, ktorý však musí byť daný z vážnych dôvodov (§ 146 ods. 1 CSP).
10. Súd na pojednávaní dňa 28.06.2024 umožnil žalovanému realizovať procesné právo vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby, resp. uviesť vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby, ktoré procesné právo však žalovaný v dôsledku neúčasti na pojednávaní nevyužil, čo je jeho procesnou zodpovednosťou, keďže podmienky na konanie pojednávania v neprítomnosti žalovaného boli splnené, v dôsledku čoho súd aj rozhodol podľa § 180 CSP o konaní pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný teda napriek umožneniu realizácie jeho uvedeného procesného práva sám zavinil, že ho nevyužil. Na základe uvedeného súd uzatvára, že keďže sa žalovaný k späťvzatiu žaloby nevyjadril, žalovaný v konaní ani len netvrdí, že by u neho existovali vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby.
11. Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je nutný (§ 146 ods. 2 CSP) a žalovaný súčasne nevyjadril so späťvzatím žaloby nesúhlas z vážnych dôvodov (§ 146 ods. 1 CSP), sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastaviť.
12. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Keďže uznesenie o zastavení konania podľa § 145 ods. 1 CSP je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto uznesení rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.
16. V prejednávanej veci dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby žalobcom.
17. Právna úprava rozhodovania o náhrade trov konania pri zastavení konania, o ktorom súd rozhodol v I. výroku tohto uznesenia, obsiahnutá v § 256 ods. 1 CSP, vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania.
18. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie zastavenia konania nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (totožne doktrína civilného procesu – Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, inak aj len „Komentár k CSP“, § 256).
19. Súd v nadväznosti na uvedené uzatvára, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca svojim procesným úkonom – späťvzatím žaloby, ktorý vyvolal procesnú povinnosť súdu konanie zastaviť.
20. V nadväznosti na uvedené súd pre úplnosť dopĺňa, že žalobca v späťvzatí žaloby neuviedol ani nepreukázal a ani z obsahu spisu nevyplynulo nič, čo by nasvedčovalo tomu, že späťvzatie žaloby vyvolal, a teda procesne zavinil žalovaný, ktoré by bolo dané, ak by k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že tento po podaní žaloby splnil to, čoho sa žalobca domáhal. Uvedené (t. j. splnenie toho, čoho sa žalobca domáhal, po podaní žaloby žalovaným) je v prejednávanej veci vzhľadom na typ žaloby, ktorá je osobitnou žalobou upravenou v konkurznom práve, ktorou sa s konštitutívnymi účinkami žalobca domáha zrušenia oddlženia žalovaného, a teda nie je žalobou o splnenie povinností podľa § 137 písm. a) CSP, z povahy veci vylúčené.
21. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie sú splnené podmienky na uplatnenie moderačného oprávnenia súdu na nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, nárok na náhradu trov konania by mal v celom rozsahu podľa § 256 ods. 1 CSP žalovaný proti žalobcovi, ktorý zavinil späťvzatím žaloby zastavenie konania.
22. Súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému akékoľvek trovy v konaní vznikli (či už spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, trovách právneho zastúpenia, trovách dôkazu a pod.).
23. Podľa právnej vety judikátu R 72/2018 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 14/2018 z 28. februára 2018), s ktorou je v súlade aj dlhodobo ustálená súdna prax krajských a okresných súdov, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo (v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
24. Keďže v prejednávanej veci je už v čase rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov konania z obsahu spisu zrejmé, že žalovanému, ktorý by podľa § 256 ods. 1 CSP mal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli, vychádzajúc z právnej vety judikátu R 72/2018, je v záujme, aby bola vec podľa čl. 17 CSP čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, rozhodnúť priamo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, o náhrade trov konania priamo tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
25. Súd preto II. výrokom tohto uznesenia podľa § 262 ods. 1 v spojení s čl. 17 CSP (v zmysle právnej vety judikátu R 72/2018) žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/, písm. m/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).