Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-256-2014.pdf
PDF · 91.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/256/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: TAVIS, a.s., so sídlom Jadrová 3226/5, 821 02 Bratislava, IČO 35709901, proti povinnému: S. U., bytom G. D. XXX/XX, N. D. N., o vymoženie 532,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. augusta 2014, č. k. 4Er/1401/2008-43, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil, aby z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Konečným, sp. zn. 221/2004 na základe poverenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1Er/418/04 zo dňa 20.07.2004, číslo 5301 003717 *, vystúpil oprávnený: PARMA EXIM, s.r.o., so sídlom Bratislava, Andrusovova 9/B, IČO: 35 853 808 a aby na jeho miesto vstúpil nový oprávnený: TAVIS, a.s. so sídlom Bratislava, Jadrová 3226/5, IČO: 35 709 901. Zároveň vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojší súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V priebehu exekučného konania prešlo právo z exekučného titulu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2014 na spoločnosť TAVIS, a.s. so sídlom Bratislava, Jadrová 3226/5, IČO: 35 709 901. Spoločnosť PARMA EXIM, s.r.o., spolu so spoločnosťou TAVIS, a.s. doručili súdnemu exekútorovi návrh na zmenu účastníka konania. Spoločnosť TAVIS, a.s. súhlasil so vstupom do konania na strane oprávneného. Vzhľadom k tomu, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník spája prevod práv, o ktorých sa koná, a to postúpenie pohľadávky vymáhanej v tomto konaní spolu s jej príslušenstvom, a postupník so vstupom na miesto doterajšieho oprávneného súhlasil, súd prvého stupňa v zmysle § 92 ods. 2, 3 OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu č. N 65/2002, NZ 64/2002 spísanú notárom JUDr. Zuzanou Svrčkovou dňa 12.02.2002 na notárskom úrade v Nitre a dospel k záveru, že táto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre rozpor so zákonom, keď táto nie je materiálne vykonateľná. Z predloženej notárskej zápisnice je zrejmé, že táto bola dňa 12.02.2002 spísaná pred notárom JUDr. Zuzanou Svrčkovou. Obsahom notárskej zápisnice je uznanie dlhu z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 12.02.2002 uzatvorenej medzi povinným a pôvodným oprávneným. Na základe tejto zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 500.000,-Sk (16.596,95 Eur), ktorý sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 9 rokov od pridelenia cieľovej sumy. Dňa 12.02.2002 došlo k spísaniu notárskej zápisnice č. N 65/2002, NZ 64/2002 spísanú notárom JUDr. Zuzanou Svrčkovou, súčasťou ktorej bolo aj jednostranné vyhlásenie povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V danom prípade tak vyhlásenie povinného o uznaní dlhu vzniklo dňa 12.02.2002, v čase keď došlo k podpisu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX a teda dlh ešte neexistoval. Podstatou uznania dlhu, ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov, je, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Ide o jednostranný právny úkon adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva jasne najavo, že svoj dlh uznáva, čo do dôvodu a výšky. Keďže uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú domnienku jeho existencie v čase jeho uznania, je zrejmé, že dlh musí v čase uznania existovať. Preto
uznanie dlhu má byť urobené až po tom, čo dlh vznikol (spravidla v dobe, keď nastala jeho splatnosť). V tomto prípade však k uznaniu došlo dňa 12.02.2002 a dlh mal povinný vrátiť najneskôr do 9 rokov od pridelenia cieľovej sumy, teda v čase, keď ešte žiaden dlh neexistoval - existoval len záväzok povinného vrátiť oprávnenému poskytnutý úver na základe úverovej zmluvy, dokonca dlh bol uznaný v ten istý deň ako došlo k podpisu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX. V tom čase bolo možné do budúcnosti len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Predmet plnenia ako jeden z predpokladov materiálnej stránky vykonateľnosti nebol vymedzený dostatočne určito, pretože v rámci neho bol vymedzený dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že záväzok povinného uznaný v notárskej zápisnici č. 65/2002, NZ 64/2002 zo dňa 12.02.2002 nebol dostatočne presne špecifikovaný. V predloženej notárskej zápisnici je záväzok dlžníka vyjadrený ako povinnosť splatiť poskytnutý úver vrátane úrokov a právny dôvod, predmet a čas plnenia v notárskej zápisnici nie sú presne vymedzené. Záväzok povinného tak nie je dostatočne presne špecifikovaný, lebo jeho výška sa nedala presne stanoviť ani v čase spísania notárskej zápisnice, ale ani v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Pri spisovaní notárskej zápisnice tak povinný vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice aj na záväzok, ktorý vznikne pravdepodobne v budúcnosti, resp. môže vzniknúť v budúcnosti. Takto vyslovený súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je dostatočné určitý a teda ani vykonateľný. Povinný takýmto vyjadrením súhlasí so záväzkom, ktorého výška je neistá a v budúcnosti sa môže meniť výrazne v neprospech povinného. Zo spôsobu vymedzenia záväzku v notárskej zápisnici nie je možné vypočítať konkrétnu sumu záväzku, ktorý bol dňa 12.02.2002 uznaný. Povinný v notárskej zápisnici neuznal určitý záväzok v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale neurčitý záväzok. Práve neurčitosť uznaného záväzku spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Dôvodom, pre ktorý nemala byť notárska zápisnica zo dňa 12.02.2002 uznaná za materiálne vykonateľný exekučný titul, podľa názoru súdu prvého stupňa je zistenie, že záväzok povinného splatiť veriteľovi poskytnutý úver vrátane úrokov nebol vyjadrený dostatočne určite a tiež nebol rozpísaný právny dôvod, predmet a čas plnenia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku v časti, ktorou súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Mal za to, že dôvody pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následné zastavenie exekúcie voči povinnému, nie sú dané. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že uznávaný záväzok bol určený jednak v samotnej notárskej zápisnici v bodoch 1. až 5. a zároveň poukázal na to, že prílohou notárskej zápisnice bola samotná zmluva o úvere č. XXXXXXXX/ XXXX, ktorá predstavuje právny dôvod záväzku. Tiež poukázal na to, že určenie právneho dôvodu uznávaného záväzku odkazom na príslušnú zmluvu, je bežnou praxou. K námietke, že v čase podpisu notárskej zápisnice záväzok povinného neexistoval, oprávnený uviedol, že k podpisu zmluvy o úvere č. XXXXXXXX/XXXX došlo pred podpisom predmetnej notárskej zápisnice. Zdôraznil, že zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 ods. 2 Obchodného zákonníka je zmluvou konsenzuálnou, t. j. k vzniku záväzku povinných zo zmluvy o úvere došlo podpisom zmluvy všetkými zmluvnými stranami bez ohľadu na to, kedy boli prostriedky v zmysle zmluvy poskytnuté. Záverom oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods. 2 OSP.
Výrok súdu prvého stupňa o vstupe nového účastníka na strane oprávneného do exekúcie, odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Súd prvého stupňa konštatoval, že notárska zápisnica č. N 65/2002, NZ 64/2002 spísaná notárom JUDr. Zuzanou Svrčkovou dňa 12.02.2002 je v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku exekučným titulom, ak je v notárskej zápisnici vyjadrený právny záväzok, vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia a ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Za podstatné pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice považoval, že bola spísaná v ten istý deň ako bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 16.596,95 Eur (500.000,-Sk) a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 9 rokov od pridelenia cieľovej sumy. Z tejto skutočnosti vyvodil, že v deň spísania notárskej zápisnice a vyhlásenia povinného o uznaní dlhu žiadny dlh neexistoval. Ďalej mal za to, že zo spôsobu vymedzenia záväzku v notárskej zápisnici nie je možné vypočítať konkrétnu sumu záväzku, ktorý bol uznaný. Uzavrel, že v predmetnej notárskej zápisnici nebol záväzok povinného splatiť veriteľovi poskytnutý úver vrátane úrokov vyjadrený dostatočne určite a tiež nebol rozpísaný právny dôvod, predmet a čas plnenia, čo má za následok jej materiálnu nevykonateľnosť.
Podľa 240a Exekučného poriadku sa na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 tento zákon nevzťahuje.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 14.10.2008 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Jednou z podstatných otázok pre právne posúdenie veci je to, či záväzok splatiť peňažný dlh (záväzok) v budúcnosti je možné uskutočniť v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o úvere bez ohľadu na skutočnosť, či na základe úverovej zmluvy došlo alebo nedošlo k reálnemu peňažnému plneniu, keď zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka je účinná jej uzatvorením.
Odvolací súd súhlasí s názorom oprávneného, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Uzatvorením zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky (záväzok veriteľa) a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné písomne uznať určitý záväzok. Dôraz sa v tomto zákonnom ustanovení kladie na pojem „určitý záväzok“. Určitým peňažným záväzkom je len taký záväzok, v ktorom je uvedená presná suma alebo určiteľný presný spôsob jej výpočtu. Dôležitou skutočnosťou pre platné uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa hmotného práva) a pre právny záväzok podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (podľa procesného práva) teda nie je dátum vzniku záväzku a úkonu uznania záväzku, ale to, či v čase uznania záväzku je
tento záväzok vyjadriteľný určite, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti čo bolo predmetom uznania. Navyše je podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku potrebné, aby obsahom notárskej zápisnice obsahujúcej uznanie záväzku bol dostatočne určito (alebo aspoň určiteľne) stanovený právny dôvod, predmet a čas plnenia. Ak je v notárskej zápisnici spísanej v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka vyjadrený záväzok zo zmluvy o úvere konkrétnym spôsobom, t. j. je dostatočne určitý právny dôvod záväzku, jeho predmet a čas jeho plnenia, je nutné uznanie takéhoto určitého záväzku považovať za platné a len tá skutočnosť, že sa dlžník zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v deň nasledujúci po uznaní záväzku (v budúcnosti) nemôže brániť materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky až po uzavretí notárskej zápisnice o uznaní záväzku.
V prejednávanom prípade teda nebol správny záver súdu prvého stupňa o tom, že povinný nemohol platne uznať dlh v čase, ktorý ešte nevznikol, keď predmetom uznávacieho prejavu povinného v prejednávanom prípade nebol dlh povinného, ale jeho záväzok založený zmluvou o úvere zo dňa 12.02.2002. Zároveň je však potrebné dodať, že v rámci predmetnej notárskej zápisnice nie je dostatočne určitým spôsobom určený predmet, ale najmä čas plnenia záväzku povinného (ako náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), čo spôsobuje jej materiálnu nevykonateľnosť.
Predmet a doba plnenia záväzku ako podstatná obsahová náležitosť notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, nemusí byť výslovne v notárskej zápisnici uvedená priamo, ale postačuje aj odkaz v notárskej zápisnici na iný právny úkon, ktorý sa tak stáva jej obsahovou súčasťou. V tomto smere nemožno neurčitosť obsahových náležitostí notárskej zápisnice vidieť len v samotnej skutočnosti, že notárska zápisnica sama o sebe presnú špecifikáciu predmetu a času plnenia neobsahuje, ale odkazuje na ich bližšiu špecifikáciu v úverovej zmluve, ako neoddeliteľnej súčasti notárskej zápisnice. Preto z dôvodu, že podľa obsahu spisu je úverová zmluva zo dňa 12.02.2002 neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice, pristúpil odvolací súd k skúmaniu nie len obsahu exekučného titulu, ale i k skúmaniu jednotlivých zmluvných dojednaní úverovej zmluvy z hľadiska toho, či tieto dojednania obsahujú alebo neobsahujú dostatočne určený (alebo aspoň nezameniteľným spôsobom určiteľný) čas plnenia záväzku povinného, ako aj samotný predmet plnenia. Pokiaľ sa jedná o čas plnenia záväzku povinného, z notárskej zápisnice a úverovej zmluvy vyplýva, že povinný má svoj záväzok splniť tak, že bude pravidelnými mesačnými splátkami uhrádzať mesačné úroky z poskytnutého medziúveru. Pri postupnom čerpaní medziúveru stavebná sporiteľňa oznámi každú zmenu výšky splátky písomne, a pri predpoklade vyčerpania celého medziúveru bude výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane príspevkov na obstaranie kapitálu vo výške 3.130.Sk. Začiatok splácania sa stanovuje na najbližší nasledujúci mesiac po prvom čerpaní. Po pridelení cieľovej sumy a transformácii medziúveru na stavebný úver sa poberateľ úveru zaväzuje splácať mesačné minimálne splátky stavebného úveru vo výške 0,6 % z cieľovej sumy, t. j. 3.000 Sk a celý úver splatiť v súlade s VOP najneskôr do 9 rokov od pridelenia cieľovej sumy. Splátka je splatná vždy od prvého dňa v mesiaci a považuje sa za včas zaplatenú, ak je pripísaná na úverový účet najneskôr 15. deň v mesiaci.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v notárskej zápisnici a ani v úverovej zmluve, na ktorú notárska zápisnica odkazuje, nie je presne stanovený čas plnenia záväzku dlžníka (povinného). Tento čas pritom nie je ani objektívne určiteľný, a to aj napriek tomu, že je zrejmé, že dlžník má poskytnutú sumu splácať v mesačných splátkach do pätnásteho dňa v príslušnom mesiaci. Je tomu tak preto, že z úverovej zmluvy a ani z notárskej zápisnice nie je zistiteľné, v ktorom mesiaci je splatná prvá splátka medziúveru, a to z dôvodu, že čas jej splatnosti sa odvodzuje od prvého čerpania prostriedkov medziúveru, pričom čerpanie medziúveru sa viaže na splnenie podmienok stanovených v čl. IV. úverovej zmluvy. Nakoľko však nie je určené a ani určiteľné, kedy zo strany dlžníka došlo k splneniu podmienok na vyplatenie medziúveru a ani kedy tento bol dlžníkovi (povinnému) poskytnutý, nie je možné určiť ani čas splatnosti prvej splátky medziúveru. Čas plnenia nie je rovnako určiteľný ani z dôvodu, že úverová zmluva stanovuje výšku úroku za poskytnutie medziúveru na 6,50 % ročne a za poskytnutie stavebného úveru vo výške 5,00 % ročne. Nestanovuje však okamih transformácie medziúveru na stavebný úver. Pokiaľ by teda aj bolo možné presne určiť, splatnosť prvej splátky medziúveru úročeného úrokovou sadzbou 6,50 % p.a., ale nie je zrejmé, kedy sa tento zmení na stavebný úver s úrokovou sadzbou 5,00 % p.aa, čas plnenia záväzku dlžníka ostáva v čase vyhotovenia notárskej zápisnice nezistiteľný,
keď nie je možné určiť koľko splátok bude dlžník uhrádzať na medziúver a koľko na úver stavebný. Preto ani údaj o tom, že poskytnutý stavebný úver je potrebné splatiť do 9 rokov, pokiaľ nie je zrejmé od ktorého okamihu sa medziúver na stavebný úver transformuje, nie je dostatočným na zistenie času splnenia záväzku dlžníka. Navyše skutočnosť, že nie je možné určiť koľko splátok bude dlžník uhrádzať na medziúver s ročnou úrokovou sadzbou 6,50 % a koľko na úver stavebný s ročnou úrokovou sadzbou 5,00 % znamená, že z notárskej zápisnice a úverovej zmluvy nie je presne určiteľný ani predmet plnenia záväzku dlžníka (jeho výška).
Odvolací súd záverom uvádza, že dôvodom, pre ktorý nemala byť notárska zápisnica zo 12.02.2002 uznaná za materiálne vykonateľný exekučný titul je zistenie, že záväzok povinného splatiť veriteľovi úverovú pohľadávku nebol vyjadrený dostatočne určite z hľadiska jeho výšky a ani času plnenia.
S ohľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.