Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-176-2014.pdf
PDF · 127.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/176/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: I. B., G. XXXX/XX, L., zastúpeného advokátom Mgr. Eugenom Cimmermannom, Ľ. Podjavorinskej 23, Zlaté Moravce, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, Piesková ul. 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. augusta 2014 č. KRPZ-NR- KDI-81/2014-SK, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou zo dňa 15. 10. 2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 08. 2014 č. KRPZ-NR-KDI-80/2014-SK. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 29. 05. 2014 č. ORPZ-NR-OD12-307/2014-Pr, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 25 mesiacov za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a toto rozhodnutie potvrdil.
V žalobe uviedol, že predvolanie na ústne prejednanie priestupku mu bolo riadne doručené a mal záujem sa ho zúčastniť, ale v čase konania ústneho pojednávania o priestupku mal neodkladné, ale najmä neplánované pracovné povinnosti, ktoré musel uprednostniť pred konaním na správnom orgáne, a preto sa ho nezúčastnil. Jeho neúčasť na pojednávaní teda nebola zámerná a nakoľko sa jednalo o povinnosti, o ktorých vopred nevedel a ktoré nestrpeli odklad, nemal dostatok času na to, aby svoju neúčasť na pojednávaní vopred náležite ospravedlnil. Urobil tak hneď, ako to bolo možné, a to telefonicky i osobne u príslušníka polície, ktorého meno bolo uvedené na predvolaní na ústne prejednanie priestupku. Tento príslušník polície však žalobcovi oznámil, že už nie je možné poskytnúť náhradný termín, a teda nevyhovel jeho žiadosti napriek tomu, že žalobca evidentne prejavil snahu a záujem sa na ústnom prejednaní priestupku zúčastniť.
V ust. § 74 ods. 1 vyššie citovaného zákona nie je uvedené, čo sa považuje za náležité ospravedlnenie a dôležitý dôvod neúčasti na pojednávaní. Skutočnosť, že svoju neúčasť na ústnom pojednávaní vopred neospravedlnil, neznamená, že na jeho neúčasť neexistoval dôležitý dôvod. Ani zákon výslovne neuvádza, že obvinený z priestupku je povinný ospravedlniť svoju neúčasť vopred. I
súdy v odôvodnených prípadoch akceptujú dodatočné ospravedlnenie neprítomnosti na nariadenom pojednávaní. V predmetnej veci však správne orgány neakceptovali dodatočné ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní, hoci žalobca sa v podanom odvolaní domáhal toho, aby vec bola opätovne prejednaná za jeho osobnej účasti. Uviedol, že svoju neúčasť na ústnom pojednávaní nestihol z dôvodu náhlej pracovnej úlohy ospravedlniť včas, teda ešte pred jeho konaním, ale prejavil snahu o účasť na prejednaní priestupku a požiadal o jeho opätovné prejednanie, pričom správne orgány mu mali vyhovieť. Bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný mu svojím rozhodnutím znemožnil uplatniť jeho práva, ktoré mu zaručuje príslušný zákon a bez toho, aby skúmal, či jeho neúčasť na ústnom prejednaní priestupku skutočne nebola spôsobená dôležitými dôvodmi.
Nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov spočíva v tom, že žalovaný svojím rozhodnutím a postupom ukrátil žalobcu na jeho právach tak, že mu znemožnil uplatniť oprávnenie, ktoré mu zaručuje ust. § 73 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalovaný neskúmal, či neúčasť žalobcu na ústnom prejednaní priestupku bola alebo nebola ospravedlniteľná dôležitými dôvodmi a nevzal do úvahy ani dodatočné ospravedlnenie neúčasti, pričom túto neúčasť považoval za dostatočný dôvod k tomu, aby neumožnil žalobcovi vyjadriť sa na pojednávaní k priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu. Žalobca má záujem najmä o prejednanie dĺžky zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, nakoľko vedenie motorového vozidla a jeho každodenné používanie je nevyhnutnou súčasťou a predpokladom výkonu jeho povolania.
Bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo i k ďalším vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä v tom zmysle, že žalovaný nepostupoval v súlade so svojimi povinnosťami, ktoré mu ukladá ust. § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie riadne nepreskúmal v dostatočnom rozsahu, v dôsledku čoho potom nezistil nedostatky dovtedajšieho konania, ktoré by sa inak preukázali, a teda žiadne nedostatky ani neodstránil.
Žalovaný podal na základe výzvy súdu k podanej žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 21. 11. 2014, v ktorom uvádzal číslo svojho rozhodnutia zo dňa 08. 08. 2014 ako KRPZ-NR-KDI-81/2014- SK. Uviedol, že žalobca prevzal predvolanie na pojednávanie osobne dňa 12. 05. 2014, pričom jeho termín bol stanovený na 29. 05. 2014. Mal teda dostatok času na to, aby ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom už v predvolaní na pojednávanie bol upozornený na následky nedostavenia sa na pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia. V predvolaní na pojednávanie bol zároveň uvedený i telefonický kontakt na prvostupňový správny orgán, u ktorého bolo možné neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, resp. požiadať o určenie nového termínu. V predloženom spise sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci, že žalobca pred termínom ústneho pojednávania náležite a z dôležitého dôvodu ospravedlnil svoju neúčasť na ňom. S poukazom na uvedené žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že mu bolo znemožnené uplatniť jeho práva, nakoľko už v predvolaní na pojednávanie bol upovedomený o tom, že pred vydaním rozhodnutia má možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, resp. navrhnúť doplnenie dokazovania.
Bol toho názoru, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v predloženom administratívnom spise, dostatočne preukazuje záver, že žalobca sa dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1, písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal zo základných zásad správneho konania, zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil, pričom vyhodnotil všetky dostupné dôkazy a uložená sankcia v rámci zákonom určeného rozpätia je výsledkom správneho uváženia.
Žalovaný uviedol, že námietky žalobcu v podanej žalobe považuje sa nedôvodné a navrhol žalobu zamietnuť.
Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že dňa 14. 03. 2014 o 12:13:46 hod. bola vyhotovená snímka z merania rýchlosti cestným
laserovým rýchlomerom Laser Technology, Inc. (výrobné číslo UX 021311 - uvedené na snímke, ktorý mal certifikát o overení platný do 26. 11. 2014) u vozidla s evidenčným číslom L. J na Q. ulici v L., ktorému bola nameraná rýchlosť 119 km/hod. V ten istý deň bol spísaný úradný záznam z hliadkovej činnosti polície, z ktorého vyplýva, že hliadka Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre vykonávajúca hliadkovú činnosť dňa 14. 03. 2014 na Q. A. v L. o 12:13 hod. na tejto ulici na zastávke MHD Zobor namerala osobné motorové vozidlo s evidenčným číslom L. J ktorého vodič nedodržal stanovenú rýchlosť v obci, t. j. 50 km/hod. a túto prekročil o 69 km/hod. s tým, že vozidlo z dôvodu vysokej rýchlosti nebolo možné dobehnúť, a preto nebolo zastavené a stratilo sa z dohľadu.
Dňa 14. 03. 2014 bola spísaná i správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy. V tejto správe je uvedené, že vodič motorového vozidla s evidenčným číslom L. J ktorého držiteľom je I. B., G. XX/XXXX, L., jazdil dňa 14. 03. 2014 o 12:13 hod. na Q. A. v L., pričom nedodržal stanovenú rýchlosť v obci, ktorú prekročil o 69 km/hod. a takto porušil ust. § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím sa dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1, písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Následne bol I. B. ako držiteľ vyššie označeného motorového vozidla predvolaný za účelom podania vysvetlenia na deň 09. 04. 2014, kedy bol s ním spísaný záznam, do ktorého uviedol, že je držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla J. XXXD s evidenčným číslom L. J a dňa 14. 03. 2014 okolo 12:10 hod. toto vozidlo i používal. Z dôvodu pracovnej vyťaženosti nepostrehol, že prekročil rýchlosť, čo ho mrzí a v budúcnosti sa bude snažiť vyvarovať podobného konania. Z evidenčnej karty vodiča s dátumom 11. 04. 2014 vyplýva, že I. B. má viacero (viac ako 20) záznamov o priestupkoch v cestnej premávke.
Následne bol žalobca v predvolaní zo dňa 30. 04. 2014 upovedomený o začatí priestupkového konania voči nemu vo veci dopravného priestupku zo dňa 14. 03. 2014 podľa ust. § 22 ods. 1, písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zároveň bol predvolaný na deň 29. 05. 2014 o 8,00 hod. na správny orgán prvého stupňa z dôvodu prejednania jeho dopravného priestupku. Predvolanie na pojednávanie žalobca prevzal dňa 12. 05. 2014. Pojednávania konaného dňa 29. 05. 2014, sa žalobca nezúčastnil, čo vyplýva zo zápisnice spísanej dňa 29. 05. 2014, v ktorej je zároveň uvedené, že svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani neoznámil závažný, resp. dôležitý dôvod svojej neúčasti, a preto bol priestupok prejednaný v jeho neprítomnosti. V ten istý deň, t. j. 29. 05. 2014 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-NR-OD12-307/2015-Pr, z výrokovej časti ktorého vyplýva, že žalobca dňa 14. 03. 2014 o 12:13 hod. v L. na Q. A., zastávka MHD Zobor viedol osobné motorové vozidlo s evidenčným číslom L. J (čo bolo zistené vykonaným objasňovaním, pretože na mieste nebol zastavený hliadkou) a v danom úseku prekročil maximálnu povolenú rýchlosť jazdy v obci o 69 km/hod., nakoľko cestným laserovým rýchlomerom mu bola nameraná rýchlosť jazdy 119 km/hod. Týmto svojim konaním porušil ust. § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1, písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ako sankcia mu podľa ust. § 22 ods. 2, písm. c/ vyššie citovaného zákona bola uložená pokuta 500,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 25 mesiacov.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že uložený trest vo forme pokuty 500,- eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 25 mesiacov považuje za neprimerane prísny a žiadal o jeho prehodnotenie. Nakoľko sa nezúčastnil ústneho prejednania priestupku, žiadal o jeho opätovné prejednanie, ktorého sa osobne zúčastní a k priestupku sa vyjadrí. Navrhol, aby žalovaný ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 08. 08. 2014 pod č. KRPZ-NR-KDI-80/2014-SK tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 05. 2014 potvrdil. Následne žalovaný v podaní zo dňa 26. 08. 2014 označenom ako „oprava chyby v písaní“, žalobcovi oznámil, že opravuje chybu v rozhodnutí zo dňa 08. 08. 2014 tak, že číslo rozhodnutia KRPZ-NR-KDI-80/2014-SK sa nahrádza číslom KRPZ-NR-KDI-81/2014-SK. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 06. 09. 2014.
Právna zástupkyňa žalobcu (ktorá ho v tom čase zastupovala) v podaní zo dňa 25. 01. 2015 oznámila, že žalobca sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 08. 2014 pod č. KRPZ-NR-KDI-81/2014-SK.
V podaní zo dňa 10. 03. 2015 nový právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa na termín ústneho prejednania priestupku riadne telefonicky ospravedlnil a žiadal o určenie nového termínu prejednania priestupku, keď dňa 06. 06. 2014 o 12:10 hod. telefonoval na telefónne číslo uvedené v predvolaní. K tomuto podaniu predložil podrobný výpis hovorov z mobilného telefónu používateľa IZOTEK, s.r.o. s vyznačeným dátumom 06. 06. 2014 o 12:10 hod.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 08. 2014 č. KRPZ-NR-KDI-81/2014-SK, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol po vykonanom pojednávaní dňa 10. 06. 2015 v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6a, písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú
b/ rýchlosť jazdy podľa § 16.
Podľa § 16 ods. 4 vyššie citovaného zákona, vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.
Podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.
Podľa § 12 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa § 14 ods. 1, 3, 4 vyššie citovaného zákona, zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na päť rokov, a ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.
Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť na základe žiadosti páchateľa. Na rozhodnutie o upustení alebo neupustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Od výkonu zvyšku zákazu činnosti nemožno upustiť podľa odseku 3, ak ide o zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, ktorý bol uložený páchateľovi priestupku, ktorému bol v predchádzajúcich desiatich rokoch uložený
a) trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky alebo za iný trestný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, alebo
b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlo za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. a), d), e) alebo písm. f).
Podľa § 22 ods. 1, písm. h/, ods. 2, písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa o priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
h/ ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac,
Za priestupok podľa odseku 1
c/ písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.
Podľa § 73 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
Podľa § 74 ods. 1, vyššie citovaného zákona, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
Podľa § 249 ods. 1, 2 OSP, konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Úlohou súdu v predmetnej veci bolo v rozsahu dôvodov žaloby preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 08. 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29. 05. 2014 a toto rozhodnutie potvrdil. Správny orgán prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v uvedený deň v neprítomnosti žalobcu, pričom ho uznal za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1, písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil mu pokutu 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 25 mesiacov podľa ust. § 22 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona. S poukazom na uvedené a dôvody podanej žaloby potom súd posudzoval otázku, či správny orgán prvého stupňa mal dňa 29. 05. 2014 splnené podmienky na prejednanie priestupku a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti žalobcu a či žalovaný mal splnené podmienky na zamietnutie odvolania žalobcu a na potvrdenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené znamená, že s poukazom na dôvody podanej žaloby súd posudzoval, či správne orgány v administratívnom konaní dodržali alebo nedodržali procesné práva žalobcu, keď prvostupňový správny orgán priestupok prejednal v neprítomnosti obvineného z priestupku (žalobcu) a žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil.
Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva, že osobitnou náležitosťou žaloby v správnom súdnictve je určenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu. Žalobca musí nielen tvrdiť nezákonnosť napádaného rozhodnutia alebo postupu, ale musí uviesť rozsah, v
akom žiada rozhodnutie a postup preskúmať z hľadiska ukrátenia jeho práv. Súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v rozsahu dôvodov žaloby, pričom žalobca by mal uviesť všetky dôvody nezákonnosti, dostatočne ich konkretizovať skutkovou aj právnou kvalifikáciou žaloby. S poukazom na uvedené súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 08. 2014 vychádzal výlučne z obsahu podanej žaloby, v ktorej žalobca namietal predovšetkým to, že svoju neúčasť na ústnom pojednávaní o priestupku riadne ospravedlnil z dôvodu neodkladných a neplánovaných pracovných povinností a žiadal o určenie iného termínu, ale tejto jeho žiadosti správny orgán prvého stupňa nevyhovel.
Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ustanovuje obligatórnosť ústneho pojednávania v prvoinštančnom konaní. Správny orgán prvého stupňa takto postupoval a ústne pojednávanie nariadil na deň 29. 05. 2014 o 8:00 hod. Z predloženého administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol riadne, včas a zákonným spôsobom predvolaný na ústne prejednanie priestupku na vyššie uvedený deň, pričom predvolanie zo dňa 30. 04. 2014 mu bolo preukázateľne doručené dňa 12. 05. 2014. Riadne doručenie predvolania žalobca potvrdil i v podanej žalobe. Ako vyplýva z predvolania zo dňa 30. 04. 2014 žalobca bol náležitým spôsobom poučený o tom, že ak sa v určený deň nemôže dostaviť na pojednávanie, môže si osobne, písomne alebo telefonicky (na uvedenom telefónnom čísle) dohodnúť iný, náhradný termín. Zároveň bol poučený o tom, že ak sa odmietne dostaviť na pojednávanie, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, resp. dôležitého dôvodu, môže byť vec prejednaná i v jeho neprítomnosti. Súčasťou predvolania bolo i upovedomenie o tom, že pred vydaním rozhodnutia sa môže (má možnosť) vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, najneskôr však v deň pojednávania. Žalobca ako obvinený z priestupku mal právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, mohol uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a pod., teda mohol využiť základné procesné práva a povinnosti zakotvené v ust. § 73 ods. 2 vyššie citovaného zákona.
Nakoľko žalobca sa týmto poučením neriadil, nevyužil svoje procesné práva a nesplnil si ani svoje procesné povinnosti, v predmetnej veci sa nevyjadril, ani nepodal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a na ústne pojednávane konané dňa 29. 05. 2014 sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu (žiadny dôvod svojej neúčasti k termínu pojednávania nepreukázal), správny orgán prvého stupňa podľa názoru súdu postupoval správne a v súlade so zákonom, keď vec prejednal v jeho neprítomnosti (v súlade s ust. § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) a v tento deň vydal svoje rozhodnutie, ktorým mu uložil pokutu 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 25 mesiacov, pričom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. V ustanovení § 74 ods. 1 vyššie citovaného zákona sú taxatívne vymedzené prípady, keď správny orgán môže konať a rozhodnúť o priestupku obvineného z priestupku (o vine a o sankcii za priestupok) v jeho neprítomnosti. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na súdne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu.
Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29. 05. 2014 je zrejmé, že skúmal otázku, či boli splnené podmienky na prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného z priestupku, keď okrem iného uviedol, že žalobca bol predvolaný na ústne prejednanie priestupku predvolaním adresovaným do vlastných rúk na deň 29. 05. 2014, ktoré prevzal dňa 12. 05. 2014 a na určený termín pojednávania sa nedostavil, pričom svoju neprítomnosť náležite neospravedlnil, ani neudal dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol pojednávania zúčastniť. Skutočnosť, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2014 do jeho začatia neospravedlnil žiadnym spôsobom (náležite, riadne, ani včas), je podľa názoru súdu preukázaná i obsahom podaného odvolania zo dňa 04. 07. 2014 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom žalobca uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny a žiada o jeho prehodnotenie, pričom konštatoval, že ústneho prejednania priestupku sa nezúčastnil a žiada o jeho opätovné ústne prejednanie. Z podaného odvolania teda vyplýva, že žalobca ani netvrdil a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by svoju neúčasť na ústnom pojednávaní akýmkoľvek spôsobom ospravedlnil.
Za takejto dôkaznej situácie, ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu a najmä s poukazom na obsah podaného odvolania, žalovaný podľa názoru súdu postupoval správne, keď dňa 08. 08. 2014
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 29. 05. 2014 ako vecne správne potvrdil.
Až v podanej žalobe žalobca tvrdil, že pojednávania sa nezúčastnil z dôvodu neodkladných a neplánovaných pracovných povinností, pričom svoju neúčasť nestihol ospravedlnil včas, teda ešte pred konaním pojednávania, ale urobil tak hneď, ako to bolo možné telefonicky i osobne u príslušníka polície, ktorého meno bolo uvedené na predvolaní. Žalovanému vytýkal, že neskúmal, či jeho neúčasť na ústnom pojednávaní bola alebo nebola ospravedlniteľná dôležitými dôvodmi a nebral do úvahy ani dodatočné ospravedlnenie, v dôsledku čoho mu znemožnil uplatniť práva účastníka konania.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obvinený z priestupku má popri rozsiahlych procesných právach v priestupkovom konaní aj procesné povinnosti. Z predloženého spisu súd zistil, že žalobca bol na ústne pojednávanie o priestupku riadne predvolaný, pričom svojím podpisom potvrdil prevzatie doporučenej zásielky doručenej mu do vlastných rúk dňa 12. 05. 2014. Mal teda dostatok času, aby svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, čo preukázateľne neurobil. Pokiaľ sa u žalobcu vyskytli neodkladné a neplánované pracovné povinnosti, ktoré mu znemožnili zúčastniť sa pojednávania konaného dňa 29. 05. 2014 o 8:00 hod. bolo jeho povinnosťou tieto dôvody oznámiť správnemu orgánu prvého stupňa najneskôr do začiatku ústneho pojednávania. Žalobca tak preukázateľne neurobil, pričom ani netvrdil, že by sa tak stalo. V ustanovení § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je zakotvené, že o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Správny orgán prvého stupňa takto postupoval, čo bolo v súlade so zákonom, pričom skúmal i splnenie podmienok na takéto prejednanie priestupku, čo vplýva z dôvodov jeho rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zasa vyplýva, že tento posudzoval splnenie podmienok prejednania priestupku v neprítomnosti žalobcu, pričom konštatoval, že tieto boli splnené. Neposudzoval a ani nemohol posudzovať dôvody neúčasti žalobcu na pojednávaní, nakoľko v podanom odvolaní zo dňa 04. 07. 2014 žalobca žiadne dôvody svojej neúčasti na pojednávaní neuvádzal a dokonca ani netvrdil, že by svoju neúčasť na ňom ospravedlnil. Žalobca výslovne uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny a žiadal o vykonanie nového ústneho prejednania priestupku. Dôvody na takýto postup však žalovaný (skúmajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie a postup predchádzajúci jeho vydaniu) nezistil, a preto i podľa názoru súdu postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zamietol odvolanie žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29. 05. 2014 a toto rozhodnutie potvrdil, pričom vychádzal z preukázateľných skutočností, že žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil náležitým spôsobom (riadne a včas) pred začatím ústneho prejednania priestupku a ani do rozhodnutia žalovaného, teda ani dodatočne nepreukázal dôvody, ktoré mu bránili zúčastniť sa ústneho pojednávania vo veci jeho dopravného priestupku.
Preskúmaním písomných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, súd nemal pochybnosti o tom, že žalobcovi bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ktorú nevyužil a sám sa o toto zákonom stanovené právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní pripravil, keď sa náležite a v zmysle poučenia uvedeného na predvolaní zo dňa 30. 04. 2014 neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Taktiež ani nepreukázal dôvody, pre ktoré svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2014 neospravedlnil skôr.
Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ust. § 74 ods. 1 vyššie citovaného zákona a rozhodol dôvodne v neprítomnosti obvineného z priestupku o jeho vine a o sankcii za priestupok. Prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného, hoci bol riadne na ústne pojednávanie predvolaný, nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle ust. § 73 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a nie je samo osebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o priestupku. Správne orgány teda podľa názoru súdu neporušili žiadne práva žalobcu v predmetnej priestupkovej veci, neukrátili
žalobcu na jeho právach, neznemožnili mu ani uplatniť jeho oprávnenia v priestupkovom konaní (o ich uplatnenie sa pripravil sám) a žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
Podľa názoru súdu sa žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Taktiež bol dodržaný i procesný postup vo vzťahu k žalobcovi, ktorý dňa 09. 04. 2014 podal v predmetnej veci vysvetlenie a po skončení objasňovania priestupku bol riadne predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mal možnosť sa k veci opätovne vyjadriť, ale túto možnosť z dôvodov jemu známych nevyužil.
Súd nemohol prihliadnuť na tú skutočnosť, že žalobca dňa 30. 04. 2015 predložil listinu označenú ako „podrobný rozpis hovorov“ za obdobie 04. 06. 2014 až 06. 06. 2014 používateľa IZOTEK, s.r.o., na ktorom je farebne vyznačený údaj s dátumom 06. 06. 2014, pričom tvrdil, že takýmto spôsobom (telefonicky) v uvedený deň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2014. Takúto listinu žalobca nepredložil správnym orgánom, ktoré potom nemohli zaujať k nej stanovisko a naviac, súd je toho názoru, že i v prípade, ak žalobca dňa 06. 06. 2014 ospravedlňoval telefonicky svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2014, takéto ospravedlnenie nemožno považovať za náležité (riadne, ani včasné), čo len potvrdzuje dôvodnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa a tú skutočnosť, že dňa 29. 05. 2014 boli splnené podmienky na to, aby v tento deň správny orgán prvého stupňa prejednal priestupok žalobcu v jeho neprítomnosti. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žiadal o určenie nového termínu pojednávania a správny orgán ani žalovaný mu nevyhoveli, k tomu je potrebné uviesť, že v predloženom administratívnom spise sa takáto žiadosť žalobcu nenachádza a pokiaľ tak žalobca urobil telefonicky dňa 06. 06. 2014 (čo nepreukázal), takejto jeho požiadavke nebolo možné vyhovieť, nakoľko správny orgán prvého stupňa vo veci konal a rozhodol dňa 29. 04. 2014. Taktiež nebolo možné vyhovieť jeho požiadavke (vznesenej v podanom odvolaní) na vykonanie opätovného ústneho konania, nakoľko s poukazom na dôvody odvolania a obsah administratívneho spisu žalovaný nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie mu veci na nové prejednanie a rozhodnutie.
Vzhľadom a obsah podanej žaloby a dôvody v nej uvedené sa súd v zásade obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ktorý vyvodil správny orgán. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že pri administratívnom trestaní žalobcu boli dodržané jeho procesné práva, ktoré vyplývajú z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a správny orgán teda aplikoval na predmetnú právnu vec i relevantný právny predpis.
Pre úplnosť súd dodáva, že nemal pochybnosti o tom, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa došlo k riadnemu preukázaniu žalobcovho konania (v obci viedol motorové vozidlo, ktorým prekročil maximálne povolenú rýchlosť 50 km/hod. o 69 km/hod., teda v obci jazdil rýchlosťou 119 km/hod. a pri podaní vysvetlenia dňa 09. 04. 2014 túto skutočnosť nenamietal). Žalobca v odvolacom správnom konaní a ani v žalobe nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť skutkových zistení správneho orgánu prvého stupňa, neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov vyvrátili. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného by bolo možné vzhľadom na dôvody podanej žaloby zrušiť len v prípade, ak by mal súd preukázané, že v priestupkovom konaní vedenom proti žalobcovi nebolo dodržané ustanovenie o ústnom pojednávaní, čo ale z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva.
K tvrdeniam právneho zástupcu na pojednávaní je potrebné uviesť, že dôvody podanej žaloby možno s poukazom na ust. § 250h ods. 1 a § 250b OSP rozširovať len v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodne podanú, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).